utorok 24. januára 2023

Aké je to prežiť klinickú smrť?

 Milí návštevníci,💓

Hoci som sa liečila alternatívne, 10. 12. 2022 som skončila v nemocnici na Mickiewiczovej, kde ma napojili na niekoľko dní na pľúcnu ventiláciu. Mala som ledva 40kg na 179cm, bola som vo veľmi kritickom stave, lekári mi dávali veľmi malú šancu na život. Moji rodičia sa takmer usúžili od žiaľu, keď sa dozvedeli, že každú chvíľu môžu z nemocnice zavolať, že ich dcéra bola odpojená z prístrojov. Keď ma dali na interné, tak som začala trpieť halucináciami, mala ukrutné bolesti a žiaľ museli mi priväzovať končatiny k posteli, pretože som si vytrhávala kanyly, hadice, sondy, ktoré som mala pozapájané pomaly v každom otvore. Neskôr som sa dostala do nemocnice na Jisku v Ružinove, kde som bola stále v príšernom stave a tak som skončila na Áre. Keďže som neprijímala potravu a nerozprávala, bola som náročný pacient, ktorý síce bol síce bdelý, ale na všetky ostatné účely nepoužiteľný. Často som kvôli náročným vyšetreniam bola uvedená do umelého spánku a keďže mi zlyhali pľúca, kde sa mi poškodil pľúcny sval, museli mi do krku spraviť dieru, ktorá ešte nie je zahojená. Lekári mi diagnostikovali autoimunitné ochorenie Myasteniu gravis, ktorá patrí k závažným diagnózam a ak sa nelieči včas, pacient trpí mnohými obmedzeniami. Áno, skončila som na Are, mala som zomrieť, v lepšom prípade ochrnúť alebo mať doživotne poškodený mozog, prežila som klinickú smrť, dokonca trpela silným zápalom očí, ktorý mohol viesť k slepote. Napriek tomu moja túžba po živote bola tak obrovská, že som sa deň po odpojení z pľúcnej ventilácie postavila na tie paličky (nohy), naučila sa znova chodiť, krájať jedlo, hltať, prežúvať, pozerať a teraz sa učím rozprávať. Záchrana prišla v pravej chvíli, keď ma preradili na oddelenie, kde som dostávala výživnú stravu a bolo o mňa kráľovsky postarané. 36 dní v nemocnici, vrátane štedrého dňa i Nového roka, bolo pre mňa ťažkou skúškou, na ktorú nikdy nezabudnem, pretože sa zo mňa stal nielen celkom iný človek, ale zároveň som pochopila, to čo mi doposiaľ unikalo - čas ani vek nehrá rolu, ak sa s ním rozumne hospodári a vieme ho naplno využiť. Všetci, ktorí ma v nemocnici spoznali, ma považujú za prírodný úkaz - to je tá, ktorá prežila vlastnú smrť, ale už to považujem za normálne, pretože som prijala svoj zdravotný stav bez prikrášlenia, pričom sa každý deň poďakujem stvoriteľovi za to, že som sa mohla znova narodiť.  PS: Bližšie detaily si ponechám na motivačné videa.