 |
| Foto: http://majopeiger.com/ |
,,Podľa toho ako
sa nešťastne tváriš, som dospela k záveru, že tvoj otec trvá na tom, aby sa
svadba konala čím najskôr,“ odvetila pokojne vysoká brunetka a súcitne sa
na svoju priateľku zadívala ametystovými očami.
Alina, princezná z ríše
Zenobia, nastávajúca manželka princa Targuinna z ríše Anvaris
a budúca kráľovná Ontarie si zastrčila za ucho prameň svetlo plavých
vlasov, ktorý jej neposlušne padal do tváre a bezradne vzdychla. ,,Svadba
sa má konať už budúci týždeň. Dnes máme byť s princom Targuinnom oficiálne
zasnúbení.“
,,Ale ty si ho nechceš vziať,
nemám pravdu?“ nadhodila znalecky druhá dievčina a prekrížila si ruky na
štíhlej hrudi.
Alina sa snažila o pokojný tón, ale keď odpovedala,
z jej hlasu sa dala vycítiť bezradnosť a zlosť. ,,Isteže si ho
nechcem vziať! Skús sa vžiť do mojej situácie. Môj otec odo mňa čaká, že spasím
jeho ríšu, ak sa vydám z rozumu a nie z lásky. Je presvedčený,
že je to moja povinnosť, len preto, že som jeho dcéra,“ rozhadzovala rozhorčene
bledými rukami a trhla sebou, akoby sa popálila o horúci kov.
,,Nerada ti to hovorím, ale ty
vieš, že je to tvoja povinnosť. Nemusím ti určite pripomínať, že si ...“
Alina jej prudko skočila do reči a zdvihla ruku do
vzduchu, aby na seba upútala priateľkinu pozornosť. ,,Ani mi to radšej
nepripomínaj, Cléa,“ dodala výstražne a spustila ruku opatrne dolu, až jej
klesla k boku. ,,Ak mám byť úprimná, tak si myslím, že som príliš mladá na to,
aby som sa vydávala a viedla manželský život. Ideálne by bolo sa vydať za
takých päť rokov.“ Spomínaná Cléa, pokrstená celým menom Cléandra Saphné,
princeznina dlhoročná priateľka a jej druhá spriaznená duša nechápavo
pokrútila hlavou. ,,Si princezná, a preto je tvojou povinnosťou sa vydať
za muža urodzeného pôvodu. Táto úloha ti prináleží už od tvojho narodenia. Nie
je iná možnosť, ako ju prijať, Alina. Myslela som si, že si uvedomuješ túto
zodpovednosť.“
Kamarátka sa prudko nadýchla pripravená oponovať, ale Cléa
jej nedala príležitosť a obratne pokračovala vo svojom brisknom monológu.
,,Viem, že keby ťa okolnosti nenútili k tomu, aby si sa vydávala, tak by
si sa rozhodovala inak, ale v tvojom prípade nevidím skutočne iné
riešenie. Nie je cesty späť. Je ti to predsa súdené.“ Alina, ktorá bola drobnej
postavy a bola oveľa útlejšia ako jej drahá priateľka jej venovala
znechutený pohľad. Keď videla, že sa ju opäť snaží presvedčiť o svojej
pravde, neovládla sa a skríkla: ,,Cléa, počúvaj ma prosím. Áno, je to moja
povinnosť, ale ty ako moja najdrahšia priateľka, ktorú poznám od detstva by si
ma mala podporiť a chápať prečo som sa rozhodla zostať bez manžela.
Niekedy, keď ťa počúvam, mám pocit, že mi prehovára do duše môj otec.
