 |
| Foto: http://majopeiger.com/ |
,,Podľa toho ako
sa nešťastne tváriš, som dospela k záveru, že tvoj otec trvá na tom, aby sa
svadba konala čím najskôr,“ odvetila pokojne vysoká brunetka a súcitne sa
na svoju priateľku zadívala ametystovými očami.
Alina, princezná z ríše
Zenobia, nastávajúca manželka princa Targuinna z ríše Anvaris
a budúca kráľovná Ontarie si zastrčila za ucho prameň svetlo plavých
vlasov, ktorý jej neposlušne padal do tváre a bezradne vzdychla. ,,Svadba
sa má konať už budúci týždeň. Dnes máme byť s princom Targuinnom oficiálne
zasnúbení.“
,,Ale ty si ho nechceš vziať,
nemám pravdu?“ nadhodila znalecky druhá dievčina a prekrížila si ruky na
štíhlej hrudi.
Alina sa snažila o pokojný tón, ale keď odpovedala,
z jej hlasu sa dala vycítiť bezradnosť a zlosť. ,,Isteže si ho
nechcem vziať! Skús sa vžiť do mojej situácie. Môj otec odo mňa čaká, že spasím
jeho ríšu, ak sa vydám z rozumu a nie z lásky. Je presvedčený,
že je to moja povinnosť, len preto, že som jeho dcéra,“ rozhadzovala rozhorčene
bledými rukami a trhla sebou, akoby sa popálila o horúci kov.
,,Nerada ti to hovorím, ale ty
vieš, že je to tvoja povinnosť. Nemusím ti určite pripomínať, že si ...“
Alina jej prudko skočila do reči a zdvihla ruku do
vzduchu, aby na seba upútala priateľkinu pozornosť. ,,Ani mi to radšej
nepripomínaj, Cléa,“ dodala výstražne a spustila ruku opatrne dolu, až jej
klesla k boku. ,,Ak mám byť úprimná, tak si myslím, že som príliš mladá na to,
aby som sa vydávala a viedla manželský život. Ideálne by bolo sa vydať za
takých päť rokov.“ Spomínaná Cléa, pokrstená celým menom Cléandra Saphné,
princeznina dlhoročná priateľka a jej druhá spriaznená duša nechápavo
pokrútila hlavou. ,,Si princezná, a preto je tvojou povinnosťou sa vydať
za muža urodzeného pôvodu. Táto úloha ti prináleží už od tvojho narodenia. Nie
je iná možnosť, ako ju prijať, Alina. Myslela som si, že si uvedomuješ túto
zodpovednosť.“
Kamarátka sa prudko nadýchla pripravená oponovať, ale Cléa
jej nedala príležitosť a obratne pokračovala vo svojom brisknom monológu.
,,Viem, že keby ťa okolnosti nenútili k tomu, aby si sa vydávala, tak by
si sa rozhodovala inak, ale v tvojom prípade nevidím skutočne iné
riešenie. Nie je cesty späť. Je ti to predsa súdené.“ Alina, ktorá bola drobnej
postavy a bola oveľa útlejšia ako jej drahá priateľka jej venovala
znechutený pohľad. Keď videla, že sa ju opäť snaží presvedčiť o svojej
pravde, neovládla sa a skríkla: ,,Cléa, počúvaj ma prosím. Áno, je to moja
povinnosť, ale ty ako moja najdrahšia priateľka, ktorú poznám od detstva by si
ma mala podporiť a chápať prečo som sa rozhodla zostať bez manžela.
Niekedy, keď ťa počúvam, mám pocit, že mi prehovára do duše môj otec.
Dievčina si sfúkla prameň vlasov z čela a zdvihla
obočie. ,,Asi by odo mňa bolo trúfalé povedať, že ma to teší, však?.“
Alina urazene našpúlila pery. ,,Teší? Malo by ťa to skôr
mrzieť,“ odpovedala sklamane a podišla k miestu kde ležal veľký
oválny kameň. Posadila sa na neho a nedbala, že sa jej zašpinia svetlo
žlté saténové šaty. Kamarátka ku nej podišla, držiac si rukami zamatovú suknicu
nevädzovej farby. Chcela ju povzbudiť, ale nenachádzala slová. Bolo jej smutno
pri pohľade na posmutnené oči, ktoré za iných okolností zvykli žiariť ako
fosfor. ,,Možno pre teba manželský život pripraví niečo vzrušujúce
a úžasné. Niečo, o čom sa ti nikdy ani nesnívalo. Mala by si tomu dať
aspoň šancu.“ Alina sa predklonila, s upreným pohľadom do neba, akoby
prosila imaginárne bohyne spravodlivosti, aby jej konečne naslúchali. ,,Tebe sa
to ľahko hovorí. Ty sa nemusíš vydávať,“ s odporom zalamentovala, krátko
na kamarátku pozrela a potom od nej odvrátila tvár.
,,Chceš mi povedať, že sa ti princ
Targuinn, ani trošku nepáči?,“ začala si ju doberať s úsmevom na tvári.
Alina sa na chvíľu nad mladým princom zamyslela. Vybavila si jeho uhľovo čierne
vlasy a kobaltovo modré oči. Musela si v duchu pripustiť, že princ,
jej budúci manžel je atraktívny. Ale ona sa za žiadnych okolností nechce
vydávať. A keďže veľmi dobre vedela, že jej kamarátka bude do nej neustále
dobiedzať, tak nevinne zaklamala. ,,Nie, mne sa ani trochu nepozdáva.“
Cléa sa nedala tak ľahko odbiť, obrátila sa ku nej a so zdvihnutým obočím
začala vyzvedať. ,,Si si tým skutočne istá? Spomeň si na to, aké má ...“
,,Cléa!,“ nahnevane vykríkla
a venovala jej pohľad prejedeného supa: ,,Prestaň s tým! Ty vieš, že
sa mi nepáči.“
Dievčina si položila bradu o kolená. ,,Netvrdím, že ho
musíš milovať, ale nemôžeš predsa tvrdiť, že nie je príťažlivý!.“
Alina využila kamarátkin záujem o princa
a otočila ho v jej neprospech. ,,Nejako priveľmi sa o neho
zaujímaš. Nepáči sa náhodou tebe? Vieš, že mne to môžeš povedať.“
,,Čože?,“ vyhŕkla, zdvihla hlavu
a neveriaco ňou pokrútila. ,,Pane
Bože! Samozrejme, že sa mi tvoj nastávajúci nepáči! Ako si niečo také môžeš
vôbec myslieť?.“
Alina len pokrčila plecami. ,,Pokojne si ho môžeš vziať.
Máte moje úprimné požehnanie. Ja ho nemilujem a ak ho ty ľúbiš ....“
,,Neľúbim!,“ vykríkla užasnuto
a zovierala prstami chumáčiky trávy. ,,Ani keby som ho milovala, by som si
ho nemohla vziať.“
,,Prečo by si nemohla? Veď si slobodná!. A nie si ani
princezná! Máš možnosť sa sama rozhodnúť, koho si vezmeš.“
,,Nemôžem,“ dodala smutne
a prstami sa naďalej pohrávala so sýto zelenými tenkými výhonkami
klíčiacimi zo zeme. ,,Prednedávnom mi môj otec povedal, že je neslýchané, aby
žena v mojom veku bola naďalej slobodná.“
Dievčina sa na kamarátku
pozorne zadívala. ,,Tebe otec vybral nastávajúceho? Prečo si mi nič nepovedala
Cléa? Prečo si sa nezverila?!, vyčítavo sa ozvala a čakala na jej odpoveď.
,,Pretože, ty si to tak chcela vidieť.
Nechcela som ti brať ilúzie o tom, aký je môj život dokonalý
a ideálny. Myslela som si, že keď ti to nepoviem, tak ťa ušetrím od tej
bezútešnosti, akú pociťujem vždy, keď na to pomyslím!,“ zvolala so sklamaným
hlasom a zlomene sklopila zrak.
Alina pocítila v duši obrovský zármutok.
Vôbec netušila, že aj jej drahá priateľka, ktorá nie je urodzeného pôvodu bola
vystavená nútenému sobášu a musí si vziať niekoho, koho nemiluje. Súcitne
sa pozrela na kamarátku, nežne sa jej dotkla ramena. ,,Mrzí ma to.“
Cléa si len povzdychla. ,,Môj otec ma chcel vydať už
v trinástich rokoch, ale keďže o mňa ako o chudobnú nevestu
nikto nejavil záujem, tak mu neostávalo nič iné ako sa zmieriť
s tým, že jeho jediná dcéra zostane na ocot.“
,,Vôbec som netušila, že si bola nežiaducou nevestou. Verím
tomu, že sa páčiš mužom. Veď si pôvabná! Máš lepšiu postavu odo mňa
a výraznejšie črty,“ vykríkla úprimne a dúfala, že kamarátke zdvihne
aspoň trošku sebavedomie.
Cléa sa pozrela smerom, kde sa pretínali slnečné lúče
s pahorkami ďalekého pohoria, ktoré sa nad nebom týčilo ako vzdušní draci
a dodala zlomeným hlasom. ,,Môj otec mi vybral za manžela jedného
z vysokopostavených hodnostárov. Je ním Stepháne,“ priznala a pri tej
predstave sa otriasla odporom. Alina sa na chvíľu zatvárila zamyslene, ale
potom sa jej oči rozžiarili ako rozkvitnutý kvet vypínajúcej sa magnólie na
lúke. ,,Nechceš mi hádam tvrdiť, že ti to prekáža! Veď je to príťažlivý muž!
Nejedna dievčina by sa za neho rada vydala.“
Tmavovláska sa na kamarátku pozrela cez rameno: ,,Lenže ja
ho neľúbim.“
,,Ale veď si sa mi minule priznala, že sa úžasne bozkáva.
Prečo by si mi to inak hovorila, keby ....“
Cléa jej skočila do reči. ,,To nebol Stepháne, ale jeho
mladší brat Aryien!. Okrem toho by si mala vedieť, že o takých veciach sa
slušne vychovaná dáma nezmieňuje.“
Dievčina sa chytila rukami za ústa, potom sa doširoka
usmiala. Nečakane do kamarátky štuchla. ,,Tak už tomu rozumiem! Ja som to
vedela. Vždy to medzi vami iskrilo, aj keď si tvrdila opak. To je skvelé! Ako
dlho to už trvá?,.“ zvedavo sa ozvala a rozplývala sa nad románikom svojej
priateľky a jej tajného ctiteľa, akoby jej niekto oznámil, že sa dá
cestovať v stroji času.
,.Nič ti radšej nepoviem. Si príliš roztržitá a ja
nechcem mať problémy so svojim otcom,“ trvala na svojom a rozhodla sa pre
diskrétnosť.
Tento postoj ju rozhneval. ,,Cléa, prestaň! Poznáme sa dosť
dlho na to, aby sme pred sebou mali akékoľvek tajnosti! Veď ty sama si
hovorila, že sa bozkáva neskutočne! Tak prečo sa o tom nechceš
rozprávať?.“
Cléa si vystrela svoje dlhé nohy ukryté pod zamatovou
suknicou a zamyslene sa zadívala na pestrofarebného návštevníka, ktorý sa
usadil len niekoľko centimetrov od jej ruky. Fascinovane sa dívala na malého
tvora. Keď do nej znova kamarátka štuchla, tak sa spamätala a namosúrene
sa na ňu pozrela. ,,Nikdy som nepovedala, že sa výborne bozkáva,“ namietla
a priblížila ruku bližšie k drobnému okrídlenému motýľu, akoby sa ho
chcela dotknúť.
,,Máš pravdu, tak si to nepovedala.
Tvrdila si, že sa bozkáva úžasne.“
Predsa len si získala kamarátkinu pozornosť. ,,Si otrasná
Alina! Niekedy sa chováš skutočne nemožne!“
Plavovláska sa zachichotala, vstala z pieskovitého
balvanu a provokujúco nadhodila. ,,Tak je to pravda?.“
Cléa na ňu prekvapene pozrela. ,,Čo?“
Alina sa nedala len tak ľahko odbiť. ,,To, že princ sa
fantasticky bozkáva?.“
Dievčina sa fascinovane prizerala ďalšiemu motýľu, ktorý sa
zmocnil jednej karmínovo červenej frézie a potom prižmúrila oči. ,,Ja sa o tom
nechcem baviť.“
Kamarátka sa rozhodla, že neustúpi ani o piaď
a provokujúco nadhodila. ,,Tvrdila si, že ti ten bozk pripomínal ....!
,,Bodnutie včelou?,“ opáčila brunetka zvesela
a sledovala ako sa motýlie krídla pôsobením slnka blyštia sťa diamanty.
Alina prudko pokrútila hlavou, až jej poskočili plavé
kučery na chrbte. ,,To si nepovedala! Tvrdila si mi, že to bol ten ....“
Kamarátka už neudržala smiech. ,,Najhorší pocit?.“
Alina sa ňu prudko zamračila. ,,Cléa! Buď prosím vážna!
Povedz mi niečo viac o tom, čo sa medzi vami odohralo,“ ozvala sa
naliehavo a dúfala, že jej priateľka vyjde v ústrety. Horela
zvedavosťou a nedočkavosťou. A vôbec netušila, čo je horšie. Mala
pocit, že stojí blízko pri jazere, ale nemôže sa z neho napiť, lebo voda
v ňom nie je pitná.
,,A čo také by si chcela počuť?,“ povzdychla
si tmavovláska zmierená s tým, že kamarátka bude do nej dobiedzať dovtedy,
dokým z nej nedostane uspokojivú odpoveď.
Alina sa zadívala na oblohu, ktorá pripomínala belasý ples
tancujúcich dymových baránkov. Chvíľu trvalo, kým našla vhodné slová, ktoré by
mohla sformulovať do ucelenej myšlienky. ,,Zaujímalo by ma, aké to vlastne je.
Musí to byť úžasný pocit.“ ozvala sa tajomne sfarbeným hlasom.
,,No, ak to zažiješ s niekým, ku komu niečo cítiš, je to
skutočne jedinečné. Ten zážitok si uchováš vo svojom srdci už naveky,“ priznala
s úprimnosťou v hlase.
Kamarátka sa po jej priznaní usmiala a oči jej
vzrušene zaiskrili. ,,Tak to musí byť nádhera. Je to asi podobné, ako keď
stojíš pred zamknutou bránou, za ktorou nevieš čo sa ukrýva, no napriek tomu
cítiš, že už si bola za tými dverami a odhalila jej tajomstvo.“
Cléa jej venovala prekvapený pohľad. ,,Ty si už niečo také
zažila?.“
Dievčina pokrútila hlavou. ,,To nie. A práve preto sa
spolieham na svoju fantáziu. Tá mi neraz napovie a ukáže správnu cestu. Aj
keď pre iných možno neviditeľnú alebo neprijateľnú. Alina sa myšlienkami
vrátila ku kamarátke, ktorá zažila niečo, čo ona možno nikdy už nezažije. ,,A
kedy sa to vlastne stalo?.“
,,Pred štyrmi rokmi.“
,,Čože?! Veď to si bola mladšia ako ja! Pochybujem, že tvoj
otec by to dovolil!.“
Cléa sa na ňu prísno pozrela. ,,Môj otec o tom vôbec
nevie. Nevedel o tom doteraz nikto. Iba Aryien a ja. A teraz
vieš o tom aj ty. A ja dúfam, že to tak zostane.“
Kamarátka z jej hlasu vycítila, že je pre dievčinu
mimoriadne dôležité, aby sa o tomto jej prehrešku nikto nedozvedel.
Prikývla. ,,Samozrejme, ostane to iba medzi nami ... ehm troma,“ dodala, keď
v duchu narátala, koľko ľudí o tom vie.
Cléa sa zahanbene ozvala. ,,Nie je to tak celkom pravda,“
dodala a zadívala sa na zlatistú púpavu, ktorú sa chystala odtrhnúť.
Alina, ktorá si medzitým ľahla do mäkkej trávy sa prevalila na pravý bok.
,,Počúvam.“
Kamarátka hľadala slová. ,,Vedia o tom dokopy štyria
ľudia. Mňa totižto nepobozkal iba Aryien. Ako prvý ma pobozkal Even,“ priznala
s rumencom na tvári a čakala na reakciu, ktorá prišla takmer
okamžite.
,,Prosím?,“ zhíkla plavovláska a zatvárila sa akoby sa
za chrbtom jej kamarátky zjavila nejaká desivá chiméra. ,,Nemôžem uveriť, že si
dovolila, aby ťa pobozkal práve Even,“ neveriacky zamrkala dlhými svetlo
popolavými riasami a pokrútila hlavou. ,,Veď je to Aryienov nepriateľ
a protivník! To by ti predsa len tak neodpustil.“
Cléa zastavila jej zdĺhavý tok myšlienok: ,,On o tom už
vie. Alina, mala by si vedieť, že ja.... ja ho ľúbim!.“ Dievčina sa po jej
slovách na ňu pozerala ako na nejaké zjavenie, ktoré sa vynorilo z akejsi
nočnej mory. Vôbec ju nespoznávala. Ničomu nerozumela. Zistila, že jej
priateľka zažila svoj prvý bozk a jej nič nepovedala celé roky. Rovnako
jej aj zatajila, že sa musí vydať z donútenia za muža, ktorým opovrhuje.
A navyše ešte sa dozvedela, že Cléa miluje muža, ktorého by nemala ľúbiť.
Even bol nezodpovedný proletársky záletník, ktorý nebol schopný sa oddať len
jednej žene. Uprednostňoval záhrady s viacerými druhmi kvetov. Ale jej
drahá priateľka ku nemu horí obrovskou láskou a ona nechce, aby sa
trápila. Musí to prijať. Rozhodne sa nemôže vydať za niekoho, s kým bude
celý život nešťastná. To ona nedovolí!
,,Neber si Stepháneho! Miluješ iného! Musíš sa vydať
z lásky!, trvala na svojom, čím Cléu doslovne šokovala.
,,Môj otec je presvedčený, že s ním
šťastná budem,“ rezignovane sa ozvala a sledovala ako jej malá bodkovaná
lienka prechádza cez zápästie, pričom sa priblížila k ohybu lakťa.
,,Ale tvoj otec s ním nebude predsa žiť! Budeš
s ním žiť ty a preto by si sa mala rozhodnúť sama za seba.“
Tmavovláska sa tak prudko mykla, až sa lienka zľakla, zatrepotala malými
krídlami a odletela preč. Cléa sa nahnevane posadila. ,,Mám sa rozhodnúť
sama? Kde si myslíš, že žiješ? Vo svete, kde sa nemusíš podriaďovať mocenským
záujmom, alebo kde si môžeš povedať vlastný názor? Za koho sa vydám nerozhodnem
ja, ale môj otec, ktorý je za mňa zodpovedný,“ dodala s trpkosťou v hlase.
Alina sa tiež posadila, uchopila kamarátku za ruku
a zadívala sa jej do očí. ,,Mala by si sa rozhodovať sama. Si moja
priateľka. Záleží mi na tebe. Ja chcem, aby si bola šťastná.“
Cléa si vytrhla ruku z jej dlaní a zaúpela. ,,Som
presvedčená o tom, že budem so Stephánem
šťastná.“
,,Si o tom naozaj
presvedčená, alebo sa snažíš samú seba o tom presvedčiť?.“ nedala sa odbiť
plavovláska a hlasno si povzdychla.
,,Som o tom presvedčená,“ vyštekla
a ani si nevšimla, že svojou hrubosťou Alinu ranila. Tá sa už odmietla
o tom baviť. Mlčala. Napokon kamarátka prelomila ťaživé ticho. ,,Prečo mi
to robíš? Veď vieš, že takto to bude ešte ťažšie! Čo sa tým zmení? Čo chceš ty
zmeniť?,“
Alina sa razantne ozvala. ,,Mala by si sa vydať
z lásky.“
Cléa prižmúrila oči a zaútočila. ,,A ty si vari
neberieš princa Targuinna len z úcty k vlasti?.“
Dievčina vedela, že zaťala do živého a tak sa
nečudovala, že jej priateľka sa tvári ohromene. Nakoniec sa tichým hlasom
ozvala. ,,Beriem. Ale teba, neviaže žiadna povinnosť. Nenesieš bremeno budúcej
kráľovnej. Ty máš na výber!.“
,,A koho by som si podľa teba mala vziať?.“
Alina jej venovala uprený pohľad. ,,Lásku svojho života.
A ak je to práve Even ....“
,,Nemôžem, tvrdohlavo sa ozvala. ,,Otec by vyletel
z kože. Nemá taký majetok, ako Stepháne a nie je ani tak významný.
S tým môj otec nikdy nebude súhlasiť,“ namietala presvedčivo.
,,Aj keď ho miluješ?“
Cléa pokrútila hlavou. ,,Priťahuje ma, ale je to láska? Nie
je to len akási túžba? Ja sa ešte nechcem vydávať. Chcem zostať slobodnou.“
Alina si povzdychla. ,,Rozumiem. Ja si prajem to isté.
Nechcem manžela, ktorý ma bude držať nakrátko a nedovolí mi byť voľnou.“
,,Obidve sme spútané. Jedna povinnosťou, druhá chudým
pôvodom. A naše srdcia sú umlčané. Ale taký je život. Nie vždy môžeme mať
všetko čo chceme, Alina. Nie v tomto svete, ktorý je plný pravidiel
a konvencií.“
,,Asi máš pravdu, „ priznala, hoci na nej bolo vidieť, že
sama so sebou bojuje.
,,Neviň sa za to Alina, že tvoj život nie je rozprávka.
Prijmi to čo je a nechci to vidieť inak. Bude sa ti ľahšie žiť. Nechci
všetko meniť a pretvárať.“
Alina na to nepovedala nič. Nechcela byť kamarátke na
príťaž. Vedela, že sa obidve čoskoro budú musieť vyrovnať so svojim osudom.
S osudom, ktorý ani jedna z nich nechcela prijať.
,,Mali by sme ísť domov. Čoskoro sa rozprší. Teraz si
nemôžeme dovoliť ochorieť.“
Dievčina prikývla a povedala tichým hlasom. ,,Choď
napred, Cléa. Ja ťa doženiem.“
Kamarátka prikývla. ,,Nebuď dlho. Počkám ťa
v pevnosti.“
Alina sa dívala, ako sa postava jej kamarátky vytráca
z jej dohľadu. Bola princeznou. A vedela, čo je jej povinnosťou. No
napriek tomu si priala byť slobodnou. Želala si to z celého svojho srdca.
Len po tom jedinom túžila. Byť sama sebou a so sebou. Navždy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára