 |
| Foto: http://majopeiger.com/ |
Prudký vietor narážal do malých okrúhlych okien
a veterné nárazy sa rozliehali v malej izbe ako dunenie konských
kopýt. Bledá obloha bola schovaná za temnými mrakmi a celé Anglicko akoby
bolo skryté pod závojom obsidiánovej tmy. Mračná pripomínali preháňajúcich
tmavých havranov vo výške, ktorí vyťahovali ostré pazúry, pripravení zaútočiť
na svoje nevinné obete.
Tresk!
Mina Drewová sa prudko postavila zo svojej
malej drevenej stoličky, keď zvonka odtrhnutý konár zo stromu celou silou
narazil do krehkého skla. So strachom v očiach sa zadívala na okno,
za ktorým sa odohrávala neľútostná bitka búrky s vetrom. Uľahčene si
vydýchla, keď sa na vlastné oči presvedčila, že je pevne zavreté a opäť
sa posadila oproti pomerne veľkému zrkadlu. Miestnosť bola zahalená tmou,
ale jej to neprekážalo. Nechcela totiž vidieť svoju tvár. Veľmi dobre vedela
ako vyzerá a vždy keď si to uvedomila pocítila na seba hroznú zlosť.
Snažila sa ju potlačiť, pretože aj teraz sa jej zmocňovala a dávala jej
pocítiť svoju korenistú príchuť. Mina o sebe vedela, že je neobyčajne
krásna. Veď aj jej matka, ktorá padla rukou krutého strýka Jofreyho patrila
k najspanilejším ženám v celom Surrey. Darmo svojím zjavom pripomínala
grécku bohyňu lovu - Artemis, keď jej pôvab prinášal len samé
nešťastie a bôľ.
