V zálive poznania (2020)

Skrúšene pocity,
ma sprevádzajú,
ako vánok odviaty,
kúsok tajného háju.

Hľadím na okolie,
cez závoj šedivý,
či niekto odpovie,
skrz svet trúchlivý.

Tvoria ho postavy,
všetko ich zlostí,
niekto z nich postaví,
otrokárske mosty.

Každý túži diktovať,
pokoriť staré časy,
stvoriť nový unikát,
plameň už neuhasí.

Doba býva chladivá,
reze ako povrazy,
chyba jej kus paliva,
oheň cez lad prerazí.

Ako divná stvora,
občas si pripadám,
dívam sa zhora,
na čierny tulipán.

Nikto mi nebráni,
schádzať údolím,
až do membrány,
kde viac pochopím.

Spi sladko (2020) na tému Gratulácie neprijímam v septembrovom vydaní časopisu Abdon

Foto: Lucy Photography (Fcb) 

Už žiadne gratulácie neprijímam, pomyslela si Milica, keď pozrela na ozdobnú škatuľu. S tým čo sa ukrývalo v jej vnútri, ju spájali nostalgické spomienky. Plyšový vankúš v tvare srdca dostala od svojho bývalého frajera. So športovo založeným Milanom chodila vyše roka. V tom období sa presviedčala, že konečne našla toho pravého. Pomerne rýchlo sa k nemu nasťahovala a stala sa súčasťou jeho domácnosti. Až v jedno dopoludnie sa Milan rozhodol, že ju z bytu vyhostí, pobalil jej veci a kufor nechal na chodbe. Jediné, čo jej k tomu povedal bolo, že už k nej nič necíti a rád by bol chvíľu sám. O niekoľko týždňov neskôr sa dozvedela, že sa dal dokopy s jej sexy susedom, ktorý po ňom už predtým pokukával. Dlho trvalo, kým sa z toho spamätala. Najprv bola tak zúfalá, že počas rozchodu výrazne pribrala, vykašľala sa na cvičenie a pretrhla spojenie so svojimi priateľmi.

Neviem sa nájsť (2020)

Smútok srdcu hrá,
čierny orchestrál,
život je len hra,
osud ju potrestal.

Za clonu hviezd,
dušu odložím,
a skúsim niesť,
ťarchu batožín.

Z pier anjela,
šepot vyšiel,
viera zbabelá,
počula výstrel.

Spanilá múza,
zúfalo vzlyká,
nádej prebúdza,
pamätníka

Končiny slávy,
horia ako fakľa,
temno zdraví,
vízia praskla.

Aj bez krídiel,
odletím v dial,
plán nevyšiel,
život ma stal.

Zraz príšer (2020)

Ako prelud,
vykročíš,
pod maskou,
skrývaš myš.

Lásku sudičke,
odovzdáš,
bez námietok,
a mnohých fráz.

Farby dúhy
si raz zrel,
namaľuj mi,
svetadiel.

Ohnivosť,
lenivo ihrá,
nad mrakom,
slnko vyhrá.

Vôňa kvetu,
nás zvádza,
a napokon,
zaplaví hrádza.

Nesmieš ľúbiť,
krvavú dámu,
na zámku,
nechaj ju samu.

Až ustane,
oceán ticha,
v hlbinách,
utonie pýcha.

S poslaním,
neistým,
nakoniec,
svet očistím.

V zajatí pocitov (2020)

Vonku prší znova,
slnko už zapadlo,
stratím opäť slova,
objíme ma chápadlo.

Cez okno pozerám,
počas cestovania,
bránim sa ozvenám,
na duši ma rania.

Kráčam cez ľudí,
tajne ich sledujem,
ich svet ma nudí,
cítim každý vnem.

Navonok rovnaká,
presne ako oni,
v srdci len otázka,
odbijú už zvony?

Pokúša ma vŕba,
už dávno mŕtva,
zostávam hrdá
ako morská kotva.

Nevoľno ma mori,
ako bludná stvora,
ako záliv v mori,
keď hľadím zhora.

Toľko pocitov,
vo mne vola,
s dušou rozbitou,
ocitám sa holá.

Až vstúpi temno,
celú ma zahalí,
vykročím slepo,
ďaleko do diali.

Svet bez opony (2020) cestou z práce

Otrokom prianí,

ostávam naveky,

systém praveky,

vyrýva rany.

Známy zdraví,

iba pošepky,

bez nálepky,

ďalej sa baví.

Kruh otočím,

zas a zas,

ako Fantomas,

dávam prím.

V tmavej kaluži,

prsteň žiari,

v dotyku jari,

jas ho umlčí.

Krušné hromy,

včely opijú,

prepadnú ópiu,

dokým nezahrmí.

Ranný lejak,

vodu zmení,

v prameni,

nevdojak.

Hlasný plač,

nezastavím,

pierkom pávím,

už nikdy viac.