Spi sladko (2020) na tému Gratulácie neprijímam v septembrovom vydaní časopisu Abdon

Foto: Lucy Photography (Fcb) 

Už žiadne gratulácie neprijímam, pomyslela si Milica, keď pozrela na ozdobnú škatuľu. S tým čo sa ukrývalo v jej vnútri, ju spájali nostalgické spomienky. Plyšový vankúš v tvare srdca dostala od svojho bývalého frajera. So športovo založeným Milanom chodila vyše roka. V tom období sa presviedčala, že konečne našla toho pravého. Pomerne rýchlo sa k nemu nasťahovala a stala sa súčasťou jeho domácnosti. Až v jedno dopoludnie sa Milan rozhodol, že ju z bytu vyhostí, pobalil jej veci a kufor nechal na chodbe. Jediné, čo jej k tomu povedal bolo, že už k nej nič necíti a rád by bol chvíľu sám. O niekoľko týždňov neskôr sa dozvedela, že sa dal dokopy s jej sexy susedom, ktorý po ňom už predtým pokukával. Dlho trvalo, kým sa z toho spamätala. Najprv bola tak zúfalá, že počas rozchodu výrazne pribrala, vykašľala sa na cvičenie a pretrhla spojenie so svojimi priateľmi.

Jedinú útechu videla vo svojej práci, kde pôsobila ako asistentka manažéra. Išlo o menšiu stavebnú spoločnosť, ktorá zamestnávala len úzky personál vrátane dvoch architektov, troch ekonómov a jej šéfa. Hoci v nej pracovala menej než tri mesiace, práca ju napĺňala a rada sa do nej vracala. Teda až dovtedy, dokým sa nedopočula od kolegyne z ekonomického oddelenia, že sa má vrátiť pôvodná pracovníčka, ktorú počas materskej dovolenky zastupovala. Osobne ju síce nepoznala, ale obávala sa právom, pretože o nej počula len samé chvály. Tej ženskej niekto každý týždeň nosil na stôl kyticu ruží s dvojitou belgickou čokoládou. To bolo samozrejme ešte v čase, kým nemala brucho ako balón a pýšila sa štíhlou postavou ako prútik. Napriek tomu na ňu Milica pociťovala zlosť a tak trochu jej závidela. Za ten čas čo vo firme pracovala sa stalo iba dva razy, aby sa na jej stole ocitli kvety vo váze. V oboch prípadoch išlo o prejav poďakovania za úspešné zákazky. Dokonca žiadny z jej bývalých frajerov nebol zaťažený na kvety, takže ich nedostávala ani na sviatky. Jeden z nich bol alergický na peľ, druhému kvetiny vo váze pripomínali cintorín a ďalší bol žgrgloš, pre ktorého boli premrhanou investíciou. Zamýšľala sa nad svojim životom, až dokým ju nevyrušila jej kolegyňa, ktorá zamierila k nej.

,,Bože môj, ty ju tu ešte stále máš? “ zvolala a zaškúlila na ozdobnú škatulu. Marianna na ňu upierala svetlo hnedé oči plné otázok. Milica nemala v povahe hovoriť ľuďom na počkanie o svojom súkromí. Často sa zvykla na nich usmievať, aby pôsobila dojmom, že je šťastná. Marianna tvorila výnimku, pretože si k sebe našli cestu hneď ako sa uvideli.

Milica si povzdychla. ,,Je mi ľúto tú škatulu vyhodiť,“ priznala popravde. ,,Už som sa o to toľkokrát pokúšala, ale vždy som si to rozmyslela. Ja viem, že by som sa mala už konečne rozhýbať. Lenže nakoniec cúvnem a stratím odvahu niečo podniknúť.“

Kolegyňa k nej pristúpila a chlácholivo sa jej dotkla pleca. ,,A preto tú škatuľu nosíš do práce, aby ti neustále pripomínala človeka, ktorý ti ju dal. A namiesto toho, aby si sa posunula sa chceš zavesiť na ďalšieho chlapa, pre ktorého by si bola len šachovou figúrkou. A ja som si myslela, že si sa už poučila,“ krútila hlavou.

Milici netrvalo dlho, kým jej doplo, o akom mužovi hovorí. Mala na mysli Jerguša, ktorý sa len nedávno presťahoval o pár brán ďalej než bývala. Chodila ho navštevovať krásavica s dokonalou figúrou a od klebetnej susedky sa dopočula, že sa volá Tereza. Potom, ako sa s ňou rozišiel, sa do seba nakrátko uzavrel. Ani predtým sa veľa nebavili, ale od tej chvíle ju takmer ignoroval. Až sa to jedného dňa zmenilo, začali sa častejšie náhodne stretávať, trochu lepšie sa spoznali a odrazu dostala návrh na spoločný obed. Hoci jeho pokusy balenia boli zjavné, Milica mu nedovolila prekročiť pomyselné hranice a pridala ho na zoznam čakajúcich. Bol síce jediným horúcim kandidátom, ale ani to ju nepresvedčilo, aby mu dala šancu. Musela si však priznať, že to bol presne ten typ chlapa, pri ktorom jej tuhla krv v žilách. ,,Po dlhšom čase je to konečne nejaký mužský, ktorý ma priťahuje,“ priznala otvorene.

,,Ty si ním len pobláznená, ale ak by si si s ním začala, dopadlo by to úplne rovnako ako s Milanom,“ poúčala ju kolegyňa, ktorá mala vo vzťahoch oveľa väčší prehľad. Pred svojim manželom udržiavala viacero známostí, až práve s ním zakotvila v stabilnom zväzku. ,,Nechcem ťa teraz nahnevať, ale z toho čo si mi o ňom minule rozprávala si myslím, že sa k sebe nehodíte. S Milanom vám to síce nevyšlo, ale aspoň ste si rozumeli a bol ti oporou.“

Milica na ňu zarazene pozrela. Už niekoľkokrát od nej počula, že by mala plánovaný vzťah s Jergušom prehodnotiť. Lenže už bola príliš dlho sama a on si prešiel podobnou vzťahovou dilemou, takže ich spájalo viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Bola by hlúpa, keby to nechala plávať a nepomýšľala nad ním ako nad vhodným partnerom. ,,Je pravda, že Milana som skutočne milovala a moje city k nemu boli úprimné, ale čo som z toho nakoniec mala? Za mojim chrbtom si to rozdával s chlapíkom, ktorý ma každé ráno zdravil s úsmevom na tvári pri bráne,“ zvolala ironicky. ,,Jerguš síce nie je ideálny a viaceré veci mi na ňom nesedia, lenže aspoň pri ňom nehrozí, že bude pchať jazyk do úst rovnakému pohlaviu.“

Marianna chápavo prikývla. Vo svojom manželstve sa nemohla sťažovať, muž jej dával všetko, čo jej na očiach uvidel. Patrila k jednej z milióna žien, ktorá mala naozaj šťastie na úžasného chlapa. ,,Aj ty sa raz dočkáš niekoho, kto bude pre teba vhodný a budeš šťastná po jeho boku. Iba si túto predstavu neviem nejako spojiť s tým Jergušom, o ktorom už celé týždne básniš,“ priznala s nevôľou a poškrabala sa na koreni nosa. ,,Navyše medzi vami ešte k ničomu nedošlo, tak by si ho mala pustiť z hlavy a nájsť si niekoho, kto za to naozaj stojí,“ poradila jej priateľsky.

Milica po jej slovách dospela k  rovnakému záveru. Jediný muž, ktorý ju kedy dokázal pochopiť, bol práve jej ex-frajer Milan. O homosexuáloch sa hovorilo, že dokonale rozumejú ženskej duši. Možno práve preto jej tak perfektne vyhovoval. Čo sa týkalo milovania, nikdy sa nemohla sťažovať. Iba ešte vtedy netušila, že dáva prednosť niekomu, komu sa medzi nohami hompáľa vyše devätnásťcentimetrový nástroj.

 

***

Marianna vykročila k fľaše naplnenej vodou na parapete. Vzala ju do ruky a zamierila k nízkej palme pri dverách vedúcej na toaletu. ,,Nespomínala si mi naposledy, že miluje adrenalín a horolezectvo?,“ prekvapila svoju mladšiu kolegyňu nečakanou otázkou.

,,Je to tak,“ váhavo odpovedala Milica a potom pokračovala. ,,Zbožňuje šplhanie po skalách, lozenie po kopcoch a púšťanie sa padákom.“

,,A ty sa predsa výšok bojíš a máš rešpekt pred lietadlami,“ pribila ďalší klinček po hlavičke.

Milica pokrčila čelo. ,,Ako to s tým súvisí?,“ opýtala sa zaskočená, hoci tušila, na čo narážala.

Marianna naliala do kvetináča palme vodu a podišla k ďalšej okrasnej rastline. Tento krát si na mušku vzala čínsku ružu. ,,A tiež si mi nedávno hovorila, že zbožňuje bojové športy. A pokiaľ viem, teba horory a thrillery desia,“ znova jej zasadila priamy úder, čím ju dokonale vyviedla z rovnováhy. Mala ju dokonale prečítanú a dávala jej to najavo každou vetou.

Milica sledovala, ako jej kolegyňa krúži po miestnosti a polieva rad za radom každý kvet, ktorý sa na prízemí nachádzal. Dokopy ich mali až desať, takže kým sa o všetky postarala, chvíľu to trvalo. Pri polievaní minula toľko vody, až fľaša zostala celkom prázdna a to si ju medzitým ešte dvakrát naplnila. Položila ju na zem a zamračila sa na kolegyňu. ,,Povedz mi, Mili, kedy si naposledy polievala tie úbohé rastliny? Sú vysušené ako púšť na Sahare. Pochybujem, že vodu videli skôr než minulý mesiac,“ vyčítala jej vážnym hlasom.

Milica sa pod jej priamym pohľadom začervenala. ,,No vieš, mala som trochu iné povinnosti. Bolo tu veľa práce a nemala som čas sa starať o kvety,“ začala sa vyhovárať ako školáčka, ktorú pristihli pri opisovaní testu.

Marianna luskla prstami. ,,To som si všimla,“ opáčila a uprela pohľad na kartón, z ktorého trčali obálky, faktúry, účtenky a protokoly. ,,Predpokladám, že na tie obálky si už odpísala, faktúry si zatriedila, účtenky si zaúčtovala a protokoly si skontrolovala. Tým by sa vysvetľovalo, prečo ti bolo zaťažko poliať tie chúdence, ktoré vyzerajú ako keby ich požula ťava,“ pokrčila nos.

,,Mala som to v pláne, ale nevedela som sa na nič sústrediť,“ bránila sa proti jej obvineniu, lenže vôbec jej to nepomohlo. Ešte viac svoju kolegyňu utvrdila v tom, že zanedbáva nielen svoj život, ale aj prácu. Sledovala ako k nej Marianna vykročila a schmatla zo stola škatuľu. ,,Toto ti moja drahá zabavujem!,“ zamávala jej ňou pred očami. ,,Chcem, aby sa vrátila tá veselá osôbka, akú som spoznala a aby navždy odišlo to čudné stvorenie, ktoré na mňa gáni, ako keby som mu zjedla celý obed,“ zvolala teatrálne.

Milica sa márne za ňou načahovala, neustúpila jej ani o piaď. ,,Nič sa tým nevyrieši,“ vzdala to a uhla pohľadom.

Marianna v rýchlosti skontrolovala, čo je v škatuli a keď sa ubezpečila, že nič nechýba, vzala si ju pod pazuchu. ,,Je to pre tvoje dobro, Mili. Takto to už ďalej ísť nemôže. Milan je minulosť, zabudnutý príbeh, ktorý nemá pokračovanie,“ povedala prísne.

Milici sklesli ramená. Nevedela čo má povedať a tak mlčala.

Jej kolegyňa sa ju snažila povzbudiť a prebudiť v nej dobrú náladu. ,,Mám nápad! Čo keby sme si objednali ananásovú pizzu so šunkou, syrom a paradajkami?, vyhŕkla rozžiarenými očami. ,,Práve som na ňu dostala obrovskú chuť.“

Milica zaváhala, ale nakoniec súhlasne prikývla. V ten deň skoro nikto do firmy nechodil, čo bolo pre piatky typické a ľudia si chceli predĺžiť víkend. Zároveň vedela, že od pondelka zasa začne rovnaký kolotoč. V skutočnosti bola hladná ako vlk a dobré jedlo jej prišlo len vhod. ,,Tak dobre, objednaj aj mne.“

,,To je slovo do boja,“ široko sa na ňu usmiala a vyťukala na mobile číslo na donáškovú službu.

***

,,Môžeš mi došľaka povedať, ako si to predstavuješ?,“ zrúkol muž vo veku tridsať dva rokov. ,,Čo ťa vôbec napadlo ma o niečo tak hlúpe žiadať?! Vážne začínam pochybovať o tvojom zdravom rozume.“

Jerguš očervenel ako rak a ledva sa ovládol. Mal sto chutí svojho brata udrieť, ale nakoniec si to rozmyslel. Keď mu navrhol, aby sa na pár dní vydával za neho, ešte netušil ako ho tým popudí. Považoval to za celkom neškodný nápad, lenže nie každému sa pozdával. ,,Mohol by si sa upokojiť, Sebastián? Robíš cirkus, ako keby som ti prebral frajerku! A pritom som ťa len poprosil, či by si ma nemohol na pár dní zastúpiť?“

Jeho brat na neho vrhol nevraživý pohľad. ,,Ty si sa vážne zbláznil, Jerguš. My dvaja sme rozdielne osoby, chováme sa každý úplne inak a  odlišujeme sa aj vo svojich zásadách. Mám pocit, že si sa zabudol v nejakej para normálnej šou a mýliš si ju so skutočnosťou,“ krútil neveriaco hlavou.

Jerguš sa nedal len tak ľahko odbiť. Predtým, ako si s ním dohodol stretnutie si vytýčil cieľ a mienil sa ho držať dokonca. ,,Pozri sa na nás lepšie! Sme dvojčatá! Máme tie isté črty tváre, oči rovnakej farby a takmer identickú postavu. Aj naši vlastní rodičia majú problém nás od seba rozoznať. Milica si nevšimne žiadny rozdiel.“

Sebastián zlostne buchol päsťou do stola, až sa ozvala rana po celej miestnosti. ,,Neprinútiš ma k tomu, Jerguš! Ja už na tie tvoje divné hry nemám náladu. Mal si sa stať hercom a nie burzovým maklérom, ak ti chýba obecenstvo na javisku. Aj tak sa s tou ženskou nakoniec rozídeš len čo ju dostaneš do postele, tak na čo mrháš mojim časom? Ja už rovnakú chybu, ako pri Tereze neurobím!,“ rozhorčene rozprával a nedal sa zastaviť. ,,Už zo mňa žiadneho pajáca nespravíš, Jerguš!,“ zaburácal. ,,Varujem ťa! Ani sa o nič podobné nepokúšaj.“

,,Počkaj!,“ skríkol jeho brat. ,,Vieš predsa, že som Terezu miloval! Moje city k nej boli vždy úprimné!“

,,Ako si ju mohol milovať, keď si mi ju podhodil? Aj vtedy si ma nútil, aby som predstieral, že ja som ty. Choval si sa k nej ako buran a ešte si sa nahneval, keď sa do mňa zaľúbila, lebo som k nej na rozdiel od teba bol oveľa pozornejší! Od začiatku sme si padli do oka, preskočila medzi nami iskra a tak sa dalo čakať, že to spolu skúsime. A teraz si sa pre zmenu namotal na nejakú Danicu, ale ja toho mám už plné zuby. Ak si ju chceš preklepnúť, tak to sprav bezo mňa, nebudem ti robiť sekundanta!“

,,Volá sa Milica,“ opravil ho podráždene.

Sebastián pohŕdavo mávol rukou. ,,Nech sa volá aj Afrodita! Je mi to úplne ukradnuté!“

Jeho brat hlesol. ,,Takže mi nepomôžeš?! Nezabúdaj, že mi to dlžíš za to, že si mi prebral Terezu!,“ neváhal ho obviniť zo svojho zlyhania.

,,Ani mi to už nepripomínaj, Jerguš! Zachoval si sa k nej ako chrapúň a preto ti dala kopačky. To ty môžeš za to, že si o ňu prišiel a ešte si zavinil, aby aj so mnou skoncovala. Nehnevaj sa, ale ja s tým už nechcem mať nič spoločné.“

Jerguš začínal strácať trpezlivosť, pretože sa mu jeho plán sypal ako piesok z hradu. Snažil sa z posledných síl zachytiť stebla trávy, ale nech robil čokoľvek, svojho brata nijako neobmäkčil. ,,Si obyčajný zbabelec, Sebastián! To preto si žiadnu ženskú mimo postele nevieš udržať! Ak má ísť s tebou do vzťahu, tak sa radšej rozhodne pre niekoho, kto vie čeliť problémom a neuteká pred nimi.“

,,Mojím problémom si bol ty, drahý braček. Ale s tým je už nadobro koniec. Nebudem zo seba robiť šaša a ak je tá ženská pri zmysloch, nenechá so sebou takto mávať a pošle ťa do čerta skôr, než na nej začneš skúšať svoje zvrátené pokusy. Mám ťa rád, Jerguš. V žilách nám koluje tá istá krv, ale niekedy sa chováš vážne ako idiot. A ja som toho názoru, že aspoň jeden z nás musí mať rozum,“ s týmito slovami si nasadil slnečné okuliare a odpochodoval z miestnosti. Keď zavrel bytové dvere, pred sebou uvidel neznámu ženu.

 

***

Sebastián sa pri výťahu stretol s tými najzelenšími očami, aké kedy videl a na chvíľu sa nezmohol na slová. Civel na dámu oblečenú do saka, minisukne, v silonkách a na podpätkoch. Popolavo hnedé vlasy mala zviazané do pevného uzla, oči orámované linkou, ústa pretreté rúžom a tvár poprášenú púdrom. Ešte nikdy ju predtým nevidel, ale napriek tomu mu niečo našepkávalo, že ju odniekiaľ pozná. No skôr než sa jej stihol predstaviť, neznáma ho šikovne predbehla.

,,Dobrý deň,“ povedala zdvorilým hlasom a premeriavala si ho zvedavými očami. ,,Nepoznáme sa náhodou?,“ zvolala prekvapene. Cudzinec akoby z oka vypadol jej potenciálnemu frajerovi. ,,Chcem tým povedať, že sa veľmi podobáte na jedného muža, ktorého poznám. V prvom okamihu som si myslela, že ste to vy,“ priznala otvorene.

Sebastiánovi netrvalo dlho, aby si uvedomil, kto pred ním v skutočnosti stojí. Poznal vkus svojho brata, presne vedel aké typy žien sa mu páčia no iba netušil, že jeho najnovšia obeť ho celkom odzbrojí. Nebola to kráska, akú človek stretne v nákupnom centre v módnych butikoch, ale mala v sebe niečo podmanivé, čo ho nútilo na ňu neustále pozerať. Pristihol sa, že na ňu civie až príliš nápadne a okamžite sa spamätal. ,,Mal by som vás poznať, slečna?,“ odhadoval, že ešte nebude vydatá, keďže nemala na prostredníku žiadny prsteň. Bolo to aj celkom logické, keďže jeho brat neuznával stretávania so ženami so záväzkami, na to bol príliš majetnícky. Keď si zložil slnečné okuliare z očí, podozrievavo po ňom pokukovala, akoby nemohla uveriť, že pred ňou nestojí Jerguš. ,,Prepáčte, ale som z vás zmätená,“ hlesla.

Muž jej pohotovo skočil do reči. ,,Som to ja, ale hulvát,“ široko sa na ňu usmial a dal si dole okuliare. ,,Volám sa Sebastián, veľmi ma teší. Bol som práve na návšteve u svojho brata Jerguša.“

Milica zostala stáť ako zamrazená. S úžasom na neho hľadela. Ten muž bol jeho vernou kópiou. Jediný rozdiel medzi nimi bol v jeho hlase, pretože ten mal posadený hlbšie a tiež v jeho pohľade. Jerguš sa zvykol často mračiť, ale chlapíkovi pred ňou v očiach žiarili veselé iskričky. Bol to skutočne pozoruhodný muž. ,,Ja som Milica,“ kŕčovito mu stisla ruku a vzápätí ju rýchlo stiahla. ,,Jerguš mi nespomínal, že má brata,“ zavŕtala sa do neho pohľadom.

Sebastián sa žiarivo usmial. ,,My sme vlastne dvojčatá. Jerguš o mne skoro nikdy nehovorí, pretože každá žena s ktorou sa zapletie sa zaľúbi do mňa,“ povedal samoľúbym hlasom.

Žena sa na neho zamračila. ,,Vidím, že sebavedomie vám nechýba.“

Rozosmial sa. ,,Nehnevajte sa, ja som len žartoval. Práveže môj brat má oveľa väčší úspech u žien. Ja som pre mladé ženy dosť staromódny.“

,,Milica ho pozorne skúmala zelenými očami a takmer nevnímala čo jej hovorí. ,,Na prvý pohľad vyzeráte ako Jerguš, ale nie ste úplne identickí,“ zhodnotila. ,,Váš hlas znie hlbšie, máte svetlejší odtieň očí a viac sa usmievate,“ podotkla.

,,Vidím, že ste všímavá,“ zvolal prekvapeným hlasom a nedokázal zakryť ohromenú reakciu. Takto pozorne ho neanalyzovala ani jeho bývalá. Na tej žene bolo niečo pozoruhodné, čo ho nútilo si ju doberať. Čoraz viac ho zaujímalo, aká je naozaj. Z toho, čo sa od Jerguša dozvedel, si sotva dokázal vyskladať profil jej osobnosti. ,,Vy s mojim bratom chodíte?,“ neodolal a opýtal sa jej na rovinu. Z nejakého dôvodu mu táto otázka prechádzala hlavou a túžil na ňu dostať odpoveď. Hoci mu Jerguš povedal, že medzi nimi k ničomu ešte nedošlo, potreboval mať istotu, že mu hovoril pravdu.

Milica sa zapýrila. ,,Sme len známi. Zatiaľ sa až tak dobre nepoznáme.“

Sebastián zdvihol obočie. ,,Asi by bolo veľmi trúfalé vás pozvať na obed?,“ položil si rečnícku otázku.

Milica chvíľu váhala, či má pozvanie od cudzieho muža prijať. Ale pocit prázdneho žalúdku ju donútil kapitulovať. ,,Priznám sa, že som tak hladná, že by som nakoniec išla aj bez vás,“ vystrúhala na neho grimasu.

Sebastián sa zatváril dotknuto. ,,Teraz neviem, či ste ma chceli uraziť alebo ste iba nenáročná.“

Zasmiala sa. ,,Asi je to tým, že nemám vysoké nároky,“ priznala so zdvihnutými kútikmi úst.

,,Takže tým sa vysvetľuje, prečo strácate čas s Jergušom,“ rypol do nej.

Milica zdvihla ukazovák a namierila ho na neho. ,,A teraz ho strácam s vami. Moje nároky sú skutočne poľutovaniahodné.“

,,Takže moje pozvanie prijímate? Ale rátajte aj s kávou a s prechádzkou v parku.“

Milica ho na chvíľu nechala na pochybách. Potom sa na neho usmiala. ,,Tak ste ma teda prehovorili. Prijímam.“

Sebastián na ňu nezbedne žmurkol. ,,Ani nie, skôr vás presvedčil prázdny žalúdok,“ čítal jej myšlienky.

Zachichotala sa. ,,Je to možné.“

Pobavene prikývol a nasledoval ju k výťahu. Hoci ani jeden z nich netušil, čo ich v ten deň postretne, jedno vedeli určite. Obaja dostali novú šancu na lásku.