Otrokom prianí,
ostávam naveky,
systém praveky,
vyrýva rany.
Známy zdraví,
iba pošepky,
bez nálepky,
ďalej sa baví.
Kruh otočím,
zas a zas,
ako Fantomas,
dávam prím.
V tmavej kaluži,
prsteň žiari,
v dotyku jari,
jas ho umlčí.
Krušné hromy,
včely opijú,
prepadnú ópiu,
dokým nezahrmí.
Ranný lejak,
vodu zmení,
v prameni,
nevdojak.
Hlasný plač,
nezastavím,
pierkom pávím,
už nikdy viac.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára