 |
Petronela bola nervóznejšia, než kedykoľvek predtým. O pár mesiacov dovŕši devätnásť rokov, ale ešte nikdy nezažila ozajstné rande. Všetky jej spolužiačky zo strednej školy vedia ako chutia prvé lásky, bozky a objatia. Ona však patrila k tým, ktoré knihu o zakázanom ovocí držali ďaleko od seba. Bola to však skutočne jej premiéra? Tichý hlások v hlave sa jej neustále prihováral, že klame samú seba. Veď zoznámenie so sebavedomým Filipom, ktorý bol športovo založený by sa dalo poľahky nazvať prvým stretnutím s chlapcom. Avšak na to zvláštne zblíženie sa snažila usilovne zabudnúť. Pripomínalo jej to prvú báseň, ktorú napísala na papier, lenže bola tak strašná, že ju okamžite pokrčila a hodila do koša. Presne tak sa cítila, keď sa zoznámila s chlapcom, ktorého podmanivo modré oči okúzlili jej osamelé srdce. Stalo sa to celkom nečakane, keď jej jedného rána pípla správa.
Štyri roky dozadu
,,Ahoj Nela, tu je Filip. Chcem ti povedať, že sa mi veľmi páčiš.“
Veľmi ju to prekvapilo, pretože číslo
odosielateľa nepoznala. Podľa mena, ktorému správu dotyčný adresoval, to muselo
byť určite pre ňu. Bola tak zmätená, že ani netušila, čo si má vlastne myslieť.
Ona predsa nebola dievča, ktoré chlapci pozývajú do kina, na čokoládu alebo na
zmrzlinu. A už vôbec nie na rande. Ale ten chlapec menom Filip, si na to
trúfal a práve preto ju to tak zarazilo. Rozhodla sa, že sa v škole
o tom zmieni pred svojou spolužiačkou a jedinou kamarátkou Martinou.
Jej reakcia ju síce trochu vyviedla z miery, ale nevenovala jej vtedy
pozornosť. A možno preto si ani nevšimla jasný dôkaz, že niečo v tej korešpondencii
nehrá.
,,Neuveríš,“ zvolala nedočkavo. ,,Ale
ozval sa mi nejaký Filip. A napísal mi, že som pekné dievča.“
Martina jej vytrhla z ruky mobil.
Skúmavými očami preletela po písmenkách, až sa dostala na koniec vety. Na
chvíľu pôsobila zamyslene, ale potom jej telefón vrátila. Široko sa na ňu
usmiala. ,,To je skvelé, Nela! Určite sa mu páčiš! Pôjdeš s ním von?“
,,Och, neviem. Poraď mi! Ty by si
s ním išla? Veď ho ani nepoznám. A čo, ak sa mu nebudem páčiť?,“
obavy do nej hlodali ako dotieravé komáre. Nech sa snažila akokoľvek, vždy sa
vynorili v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Nela pozrela na svoju spolužiačku
Martinu. So vzhľadom gothic lady, silným líčením a prefarbenými blond
vlasmi vyzerala ako z reklamy na módnu kolekciu pre metalistov. Pôsobila
fakt dobre, hoci bola čerstvo po rozchode a mohla si vyberať chlapcov, na
akých len ukázala. Lenže Nela si nič ešte nezažila a tak sa ťažko do
svetáckej spolužiačky s výrazným rúžom vedela vcítiť.
,,Jasné, že by som išla! Neváhaj
a choď s ním von! Nemáš čo stratiť, Nela. V horšom prípade to
bude pokus, omyl a bodka. Nech ti ani nenapadne tam neisť. To by si ma
skutočne rozhnevala,“ zašermovala jej pred tvárou čierno nalakovanými nechtami.
,,Podľa tej správy o teba rozhodne stojí! Choď a potom mi povieš, aké
to bolo!“
Martine sa skutočne v ten deň podarilo ju prehovoriť, aby sa s Filipom osobne stretla. Lenže jemu sa stal športový úraz a tak musel ich plánovaný zraz zrušiť. Niekoľkými správami sa jej ospravedlňoval, pretože musel zmeniť plány. Nela mu to nevyčítala, ale sebe nevedela odpustiť, že hlúpo naletela. Tak sa tešila, že spozná konečne niekoho mimo školu a získa ozajstného kamaráta, až sa prerátala a nakoniec z toho nič nebolo. Zdalo sa, že bola večný smoliar, ktorý do života priťahuje stále nesprávnych ľudí. Všetko nasvedčovalo tomu, že si ho len zidealizovala. Nechcel sa s ňou stretnúť a tak to zahral na úraz zo športu. Aké priehľadné! V duchu sa zlostila ešte viac, než navonok, pretože z nej urobil totálnu kravu. Čo teraz povie Martine? Neostáva jej nič iné len ísť s farbou von a priznať sa. Lenže akoby naschvál jej spolužiačka chýbala a v triede sa týždeň neukázala. Nela sa nemala s kým baviť a tak si to nechala pre seba. Vo vnútri sa tým celým poriadne zožierala. Martina jej nedvíhala mobil a Filip sa jej už neozval. Už si v hlave prehrávala jednotlivé scenáre, keď jej odrazu pípla správa. S prekvapením zistila, že odosielateľom je Filip. Nela pozerala na písmenká ako zhypnotizovaná. Nemohla uveriť, že sa jej skutočne ozval. Asi trikrát si prečítala správu, aby ju dokázala prijať a nezaradiť do dlhého zoznamu svojich výmyslov. Lenže bola príliš tvrdohlavá, aby mu hneď odpísala a rozhodla sa ho trochu vytrestať. Nakoniec jej to nedalo a napísala mu rovno dve správy. S hanbou si ukryla hlavu pod vankúš, ale o pár minút ju znova vystrčila. Prišli jej ďalšie dve správy. Filip dokonale vyrovnal skóre a ešte ju aj šokoval. V poslednej jej navrhol osobné stretnutie.
II.
Nela pozerala na blikajúce správy, ako keby sa jej zjavila iná galaxia. Najprv si myslela, že sa Filip viac už neozve a tak ju prekvapilo, keď reagoval na jej smsky.
,,Ahoj Nela. Viem, ako sa cítiš. Aj pre mňa je to úplne nové.“
,,Ešte som sa takto so žiadnym dievčaťom nezoznamoval.“
,,Čo povieš na osobné stretnutie? Dáme kávu, čaj alebo niečo iné?“
Poštípala
sa do pravej ruky a stále tomu nemohla uveriť. Filip bol jedným slovom
dokonalý. Osemnásť rokov, svetlé vlasy, modré oči a urastená postava. Bol to
chalan, ktorý mohol byť snom každého mladého dievčaťa. Ako tak nad ním
uvažovala, tak ju napadlo, prečo sa zaujíma práve o ňu, keď bolo v okolí toľko
krásnych dievčat. Nela nikdy nepatrila k typom, za ktorými sa chalan otočí
alebo z nich padá na zadok od nemého úžasu. Najviac zo všetkého nenávidela
farbu svojich vlasov, ktoré mali pračudesný odtieň. Bežná neznalá verejnosť jej
odtieň radila ku klasickým ryšavým. Tí, ktorí sa o farby zaujímali hlbšie, tak
vedeli, že od ryšavých má poriadne ďaleko. Oveľa viac sa jej páčil výraz
gaštanovo medené alebo mahagónovo gaštanové. Lenže nech by svoje vlasy
pomenovala akokoľvek, tak aj tak by ich zo srdca neznášala. Akoby ich aj mohla
vôbec milovať, keď si pri nich vytrpela hotové peklo? V jej okolí nebol pomaly
človek, ktorý by sa nad farbou jej vlasov nepozastavoval. Často si kvôli ním
pripadala príšerne škaredá a neobyčajne ohavná. Lenže vlasy neboli jej jediným
skalpelom úrazu, pri ktorom pocitťovala sama voči sebe nechutenstvo. Bolo
určite viac vecí, ktoré sa jej na sebe nepáčili. Patril tam nielen jej nos,
ktorý ani zďaleka nepatril k elegantne vyhrnutým nosom, ktorými sa mohli jeho
nositeľky pýšiť, ale aj tiež jej ústa a pehy. Aj napriek mnohým nedostatkom,
jej najväčším handicapom bola postava. Jediné čo sa jej na nej páčilo, boli jej
nohy tak štíhle a dlhé, až jej siahali po zem. Inak k ostatným častiam svojho
tela kládla nevýslovný odpor a to najmä od pása vyššie. Hoci mala už vyše
pätnásť rokov, tak bola vyspelá asi ako desať ročné dieťa. Už na základnej škole,
kedy jej spolužiačky dospievali v ženy a pomaly sa zaokrúhľovali, ona zostávala
stále na rovnakom bode mrazu. Dosť ju to trápilo a potajme závidela úžasné
krivky všetkým dievčatám, ktoré s ňou nezdieľali jej tragický osud. V tom veku
bolo ťažké prijať skutočnosť, že zostala v kruhu, hoci ostatní už z neho dávno
vyšli. Nedokázala sa na seba pozerať ženskými očami a čoraz viac neznášala
pohľad na seba do zrkadla. Jej nenávisť bola až tak veľká, že veľmi často
koketovala so smrťou. Neraz si samu seba predstavovala, ako leží v rakve a jej
krehké telo je obsypané čiernymi ružami. Tie vízie boli tak reálne až mala
pocit, že naozaj zomrela. Nela si priala veľakrát byť mŕtva, nevidela v živote
žiadny zmysel a často uvažovala o svete na druhej strane brehu. Od ďalších seba
deštrukčných myšlienok ju vyrušila nová správa. Jej motorola zúrivo
zavibrovala, aby jej dala na známosť, že nie je jediná, čo na niečo čaká.
,,Vystrašil
som ťa?“
Nela si v prvom momente pomyslela, že jej tajný ctiteľ dokáže na diaľku čítať myšlienky. Vedela, že sa chová ako hlúpa hus, ktorá sa prvý raz ide stretnúť s nejakým chalanom. Lenže bola to naozaj pravda! Doteraz sa len so žiadnym chalanom nestretávala. Možno by mala povedať s mužom, lenže Filip bol od nej len o tri roky starší a preto si nemyslela, že by ho mala v tomto veku označovať za muža, hoci bol už dospelý. Nelu v tej chvíli napadalo množstvo dôvodov, pre ktoré by mala stretnutie s ním odmietnuť. Jedným z nich bol aj dôvod, že vôbec netušila, čo od nej vlastne očakáva. Nebola dievčaťom, ktoré s chlapcom na počkanie vhupne do vzťahu, nedajbože do postele. Avšak z tejto veci nemusela mať žiadne obavy, pretože bolo smiešne si namýšľať. Chalan ako bol Filip hľadal dievčatá, ktoré majú krásnu tvár, dokonalú postavu a sú v triede populárne. Ona sa nemohla ani jednou z týchto vecí pochváliť a vo všetkom bola čistým priemerom. Práve preto ju tak veľmi desilo, že sa postaví záhadnému dopisujúcemu tvárou v tvár. Veľmi dlho sa odhodlávala postaviť z postele a začať so sebou niečo robiť. Nela nebola zvyknutá sa kvôli chlapcom fintiť a tak to neurobila ani teraz. Vlasy si nechala rozpustené, len okolo hlavy si vykúzlila akési renesačné copíky. Raz ich videla v jednom historickom filme a tak sa snažila napodobniť jeho hlavnú aktérku. Oči si pretrela jednoduchou mascarou a na ústa dala lesk s malinovou príchuťou. Obliekla si na seba zelené tričko s dlhými rukávmi, moderné rifle a na nohy si obula hnedé baleríny. Krátko sa na seba pozrela v zrkadle a s ťažkým pocitom krivdy vyšla z dverí svojej izby.
III.
Nela zostala stáť na mieste ako prikovaná. Ani v tom naj-divokejšom sne by ju nenapadlo, že v skutočnosti bude tak pekný. Síce to ani zďaleka nebol jej typ, no nemohla mu odoprieť istý sexappeal, ktorým presakoval. Na prvý pohľad to bol presne chalan, za ktorým sa otáčajú všetky mladé dievčatá a neprestávajú vzdychať ani keď sa im jeho silueta vytratí z dohľadu. Filip si uvedomoval, že je v rozpakoch a práve ten pocit spôsobil, že sa nedokázala uvoľniť. Bola napätá ako udica, ktorou sa rybár snaží chytiť veľký úlovok. ,,Ahoj," privítal ju so širokým úsmevom. ,,To som ja Filip. Rád ťa spoznávam," podával jej svoju pravicu. Nela sklopila zrak do zeme a váhavo mu stisla ruku. Neprešlo ani pár sekúnd a odtiahla sa od neho ako keby sa zmenil na vretenicu. ,,Ja som ... Nela," habkala a v tom momente by sa najradšej prepadla pod čiernu zem. Filip sa tváril pobavene, akoby už vopred takúto reakciu očakával. ,,Mám pocit, že si pri mne nesvoja. Čo mám urobiť, aby sa to zmenilo?" Vyplašene si uvedomila, že ju prekukol. Nebola zvyknutá sa stretávať so žiadnymi chlapcami a už vôbec nie cudzími, ktorých spoznala cez mobil. Lenže bolo zložité mu to celé vysvetľovať, navyše nechcela riskovať, že sa ešte viac strápni. A tak jej nezostávalo nič iné len ho oklamať. Avšak to bol problém, pretože sa narodila s potrebou každému hovoriť pravdu, hoci nie vždy boli ochotní ju počuť. ,,Totiž ja dnes nemám úplne svoj deň," súkala zo seba neobratne slová a mierne sa začervenala pri jeho skúmavom pohľade. Filip si jej odpoveď vysvetlil po svojom. ,,Takže som vlastne na obtiaž?," spýtal sa urazene a prekrížil si ruky cez hrudník. ,,No, mala si mi povedať, že máš blbú náladu a mohli sme to stretnutie preložiť na inokedy." Krátko na neho pozrela, ale nevydržala sa mu dívať do tváre. Až príliš sa hanbila kvôli tomu, ako sa cítila. Určite si o nej musí myslieť, že je padnutá na hlavu. S naďalej upreným pohľadom do zeme, sa pohrávala s placatym kameňom špičkou topánky.
IV.
Najradšej by sa prepadla pod čiernu zem. Z celého srdca si želala, aby
mohla vrátiť čas a rozhodla sa zostať doma. Stretnutie s Filipom spôsobilo, že
jej myseľ bola ešte viac nepokojná, než pred príchodom na miesto. Bol to presne
ten typ chalana, za ktorým sa dievčatá otáčajú a túžobne pritom vzdychajú.
Blond vlasy, modré oči, atletická urastená postava ho priradila k idolu, ktorý
žiadna fajnová slečna neprehliadne. Každá z nich by zatúžila, aby ju pozval na limonádu,
prešiel sa s ňou po parku a verejne sa k nej priznal. Niektoré dievčatá by sa
vzdali svojej obličky, len aby ich zavolal von chalan akým bol Filip. Lenže ona
k nim rozhodne nepatrila a nepotrebovala, aby sa okolo nej krútil. Chlapci jeho
typu ju vôbec nedostávali do varu. Často krát jej prišli príliš povrchní a tak
ju ani nemrzelo, že sa ju prehliadali. Zvykli sa správať ako kohútí v kuríne,
ktorí bojovali o tu najkrajšiu sliepku. A hoci bol k nej pozorný a naoko ju rešpektoval,
silne pohybovala, že by sa takto prezentoval, keby bol so svojimi kamarátmi.
Určite by na jej adresu mal nemiestne poznámky a robil by si z nej žarty.
Avšak, už sa z toho nemohla nijako vykrútiť a nechcela sa pred ním ešte viac
znemožniť . ,,Prepáč, je to moja chyba. Som z toho akási celá nesvoja,"
zamrmlala si tak ticho, až ju ledva počul.
Prekvapene zdvihol obočie. ,,Ty asi nie si veľmi zvyknutá chodiť von s
kamošmi, že?," čital jej myslienky bez toho, aby mu ich odhalila.
,,Martina mala pravdu, že sa budeš báť so mnou sama stretnúť," doložil
urazene a odvrátil od nej zrak.
Petronela presne takú reakciu čakala. Bola zvyknutá na pohŕdave pohľady
zo strany svojich rovesníkov. Vnútorný hlas, ktorý sa snažila umlčať jej znova
našepkával, že mala zostať radšej doma, lenže časť jej osobnosti ho chcela prehlušiť
hrdinským gestom. Preto sa odmietla chovať ako zbabelec, ktorý pri každej
príležitosti odniekiaľ zuteká. Aspoň raz vo svojom živote chcela sebe i
ostatným dokázať, že nebude zahrabávať hlavu do piesku a odhodlá sa čeliť prekážkam.
Na druhej strane nechcela, aby si o nej myslel, že sa stretáva s každým na
počkanie. Rozhodla sa vyjsť s pravdou von, nech už akokoľvek hlúpo znela. ,,Je
to tak. Musím sa ti priznať, že sa bojím ľudí." A to už poriadne dlho,
pomyslela si v duchu.
Filip na ňu pobavene pozrel. ,,Si zvláštna, ale to asi vieš."
Áno, som, chcela skríknuť, ale namiesto toho sklonila hlavu. Oči zabodla
do jeho značkových tenisiek a nechcela sa na neho pozrieť.
Filip vycítil jej nervozitu a zadíval sa iným smerom. Zrak mu padol na
pani s kočíkom, ktorá okolo nich prechádzala. ,,Necháp ma zle, myslel som to
skôr v dobrom. Určite som ťa nechcel uraziť,“ pozrel na ňu modrými očami, v ktorých
nebola ani štipka výsmechu.
Petronela sa na neho chvíľu bez slov dívala, ale rýchlo sa spamätala.
,,To mi ešte nikto nepovedal,“ priznala potichu. Málokedy sa stretla s
pochvalou alebo s komplimentom na svoju osobu. Z každej strany počúvala len to,
aká je neschopná, nemožná a zbytočná. Preto ju tak zarazilo, že bol k nej tak
ohľaduplný. Ale možno je obklopená len samými
hnusnými ľuďmi a zamieňa si zdvorilý prístup s priateľstvom. Už od
prvého pohľadu na osemnásťročného Filipa jej bolo jasné, že sa z nich žiadni
priatelia nestanú. Išiel s ňou von len preto, že pozná jej spolužiačku Martinu.
Za iných okolností by sa nikdy s niekým takým, ako je ona v realite nestretol.
,,Počuj,“ vytrhol ju z myšlienok. ,,Rád by som sa ťa na niečo opýtal.“
Venovala mu vyplašený pohľad. ,,Počúvam ťa.“
,,Ty sa s Maťou dobre poznáš?,“ opýtal sa neistým hlasom.
,,Nuž, chodíme spolu do rovnakej triedy od prvého ročníka strednej
školy,“ odpovedala popravde. ,,Odvtedy sedíme vedľa seba a sme veľmi dobré
kamarátky.“ Keď sa tak nad tým hlbšie zamyslela, nebola to úplne pravda.
Martina síce bola jej srdcu blízka, ale ako správna metalistka, mala okolo seba
mnohých ľudí, ktorí ju obklopovali. Nebola žiadny introvert, hoci netúžila byť
stredobodom pozornosti. V triede sa s ňou síce ostatné spolužiačky nebavili,
ale to iba preto, že ju považovali za satanistku. Nebolo na tom nič čudné,
keďže sa obliekala najmä do tmavých farieb, výrazne si maľovala očné linky a
nosila extravagantné módne doplnky. Dokonca aj jej meno na pokeci malo názov
Gothik_Queen, takže sa k nej dokonale hodilo. Keď sa tak nad tým zamyslela, od
prvého okamihu, ako sa stretli v nej videla úžasnú bytosť a a bola veľmi
šťastná, že sympatie boli vzájomné. Okrem Martiny nemala žiadnu inú priateľku,
ak nerátala svoju najlepšiu kamarátku Eriku zo základnej školy. Práve tá jej
bola veľkou oporou v čase, kedy si myslela, že svoj život ukončí.
,,Takže to budú necelé dva roky,“ odrátaval Filip čas, ktorý spolu
strávili v jednej lavici. ,,To je už celkom dosť,“ poznamenal.
Mykla plecom. ,,Pokojne sa pýtaj, čo ťa napadá,“ navrhla smelým hlasom.
Svojim spôsobom bola zvedavá a chcela vedieť, čo ho v súvislosti s jej
spolužiačkou zaujíma. Dokonca ani netušila, odkiaľ sa oni dvaja poznajú a či sú
len nejakí známi alebo je medzi nimi hlbší vzťah. Tak dlho jej to vŕtalo
hlavou, až sa ho na to priamo spýtala. ,,Ako dlho sa vlastne poznáte?“
Filipa jej otázka zaskočila. Tváril sa rovnako, ako keby ho niekto
prichytil kradnúť hodinky z výkladu. Vopchal si ruky do vreciek riflí a
neprítomne na ňu pozrel. ,,Tak už to budé nejaké tie roky. Vieš, ja sa poznám
aj s jej mladšou sestrou Aďou. A ona predtým chodila s mojím dobrým kamarátom.
Teraz sa síce rozišli, ale predtým sme si všetci traja boli blízki,“ ťažko si
povzdychol. ,,A cez ňu som sa spoznal s jej staršou sestrou,“ odmlčal sa.
,,Tak to som netušila,“ hlesla. Petronela bola presvedčená, že jej
plánoval povedať podstatne viac, ale z nejakého neznámeho dôvodu si to
rozmyslel. Navyše sa mu zmenila farba hlasu a oči nadobudli smutný výraz.
Netušila, čo sa za tým ukrýva, ale záležitosť medzi jej spolužiačkou a pekným
športovcom ju fascinovala čoraz viac.
Pokračovanie nabudúce :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára