Rodičia s dvoma deťmi sa viezli futuristickým vozidlom a pred sebou mali vyše desaťhodinovú cestu. Najväčšie problémy robila ich synovi Krištofovi. Zatiaľ, čo jeho mladšia sestra Lily sedela v tichosti v aute, chlapec sa stále mrvil a obťažoval ostatných príslušníkov.
,,Neviem či tú cestu vydržím,“ zvolal podráždeným hlasom a prstami sa pohrával s gombíkmi na karovanej košele. Jednou nohou unudene kopal do predného sedadla, kde sedela jeho mama.
Ako aj obvykle tolerovala jeho správanie, čo sa nepáčilo jej manželovi. ,,Správaj sa ako človek a nekop do toho sedadla,“ zvýšil hlas za volantom. ,,Nie si žiadne batoľa, aby si nezvládol cestu autom,“ ponosoval sa.
Krištof sa po napomenutí na chvíľu upokojil. Neprešlo však ani pár minút a už si našiel ďalšiu zábavku. Z vrecka vytiahol nálepky postáv z komiksov a začal nimi olepovať dvere auta.
Lily si jeho neplechu všimla a hneď na ňu upozornila. ,,Mamííí, Krištof už zasa vyvádza! Práve na ockove auto lepí postavy z rozprávok,“ požalovala rodičom ako policajná inšpektorka.
Otec si hlasno vzdychol a otočil sa k svojej žene. ,,Pozri sa za seba, Ivica. Ten malý huncút si z nášho auta vytvoril azyl pre super hrdinov. Ešte mi poškriabe lak,“ ozval sa podráždene. Medzitým zistil, že sa blížia k hranici.
Jeho žena mu položila ruku na rameno. ,,Neboj sa, Ernest. Vzala som do batožiny aj retušovacie fixky. Ak by sa farba laku narušila, tak ich použijeme,“ povedala pokojným hlasom a obrátila sa k synovi. ,,Tvoj otec má pravdu. Keď sa nudíš, tak si čítaj,“ pozrela na dievča sediace vedľa neho. ,,Lily, miláčik, podaj svojmu bratovi nejaký časopis.“ Dcéra ju poslúchla a vytiahla jeden z priečinku. Podala mu ho, ignorujúc jeho otrávený výraz.
Krištof schmatol časopis a zúrivo v ňom listoval. Prevrátil očami, keď sa na stránke objavil recept na štíhlu postavu. Sklonil hlavu a začal nahlas melodramaticky čítať: Jesť až do prasknutia vašej postave rozhodne neprospeje. Doprajte si počas konzumácie jedla čas na to, aby ste dôkladne prežuli a vychutnali si jedlo.“ Keď dočítal, strčil plátok sestre rovno pod nos. ,,Ten článok je celý o tebe! Ak to budeš s čokoládkami preháňať, dopadneš tak isto ako pani na strane číslo trinásť.“
Lily od prekvapenia otvorila ústa a skúmavo prešla po obrázku, kde sa na ňu usmievala korpulentná štyridsiatnička. Nahnevane sa na brata osočila. ,,Nevymýšľaj si Krištof! Takto ja predsa vôbec nevyzerám,“ urazene mu odvrkla.
Otec sa zapojil do rozhovoru, zatiaľ čo platil za diaľničnú známku. ,,Mohla by si dokonca ešte pribrať. Si štíhla ako prútik.“
,,Žartuješ, otec?,“ zvolal chlapec. ,,Veď už teraz je veľká ako žirafa!,“ nelichotivo poznamenal.
,,Byť vysoký nie je hanba, synak,“ zhodnotil a pokračoval po diaľnici smerom na juh. ,,Má to predsa v génoch,“ odvetil hrdým hlasom.
,,Ale ak dievča prevyšuje aj chlapcov, tak je to dosť nanič!,“ ozval sa pohoršene.
,,Krištof!,“ znova ho napomenul otec. ,,Daj svojej sestre pokoj. Ona nemôže za to, že sa nevpraceš do kože.“
Lily sa so svojim bratom odmietla rozprávať. Ďalšie kilometre prečkala mlčky, obrátená smerom k oknu. Hoci sa snažil opakovane s ňou nadviazať rozhovor, tvárila sa ako ryba na suchu. Cesta sa vliekla pomaly, ale jedine diaľnicou sa dalo najrýchlejšie dostať na hraničný prechod Chorvátska Letenye – Goričan, čo bola ich ďalšia zástavka.
,,Akurát sme prišli do Záhrebu,“ spomenul Ernest. ,,Kto si dá prestávku?,“ opýtal sa členov rodiny rovnakú otázku, ako pred dvoma hodinami. Na odpoveď nemusel dlho čakať. Krištof vyletel z auta, ako keby ho naháňali všetci čerti a zamieril do najbližšej kaviarne. Lily mala o dosť pomalší reflex, za to ich mama vyzerala stále rovnako sviežo a s elánom si vykračovala po asfalte. Keď sa dostatočne posilnili, najedli a vykonali to najnutnejšie, vrátili sa k svojmu autu. Dlhé cestovanie členov rodiny vyčerpalo a únava zastihla najmä deti. Všetci nečakane ožili, keď sa ocitli v oblasti Dalmácie, kde sa rozprestieralo najväčšie mesto Split. Ani sa nenazdali a nachádzali sa v Dubrovníku, v mestečku s katedrálou a kniežacím palácom.
***
Dubrovník je právom považovaný za jedno najkrajších miest, ktoré ukrýva rozmanitú históriu. Každý rok túto prímorskú oblasť navštívia turisti z celého sveta. Predtým bol len malým ostrovom, ktorý oddeľoval úzky prieliv od pevniny. Boj o nezávislosť ho výrazne poznačila, ale za oslobodenie vďačí skôr diplomacii než vojenskej sile.
,,Počula som, že sa Dubrovník kedysi volal Ragusa,“ zaštebotala Lily a zaklonila hlavu, aby dovidela na masívne hradby.
Jej brat sa nechcel dať pred rodičmi zahanbiť a tiež sa do témy naoko sebavedomo zapojil. ,,A v preklade to slovo vlastne znamená skalu. Preto sa ľudia s týmto symbolom stretávajú aj na vlajkách a na niektorých budovách,“ doplnil svoje znalosti nadobudnuté z wikipedie.
Lily si zaclonila rukou oči, pred páľavou z ohnivej gule na nebi. ,,Odkiaľ to vieš, Krištof?,“ zagánila na nehol.
,,Z internetu,“ odpovedal bez zaváhania. ,,Pred cestou som si doma vyhľadal všetko o Chorvátsku a najmä o Dubrovníku.“
,,To je skvelé, nemám pravdu, drahá?,“ spýtal sa otec a žmurkol na svoju ženu. ,,Je fascinujúce, že sa náš syn zaujíma o mesto, ktoré sme navštívili.“
,,Určite áno,“ súhlasila nadšene. ,,Ale Krištof bol odjakživa bystrý chlapec, iba je príliš lenivý,“ zhodnotila.
Ich syn si plnými dúškami vychutnával slnečné lúče. Svojich rodičov počúval jedným uchom dnu, druhým von.
Otec odrazu prelomil ticho. ,,Viete, že Dubrovník odjakživa predstavoval dôležitý obchodný uzol? Prichádzali do neho lode z celého sveta. Ale prosperite sa dlho netešil, pretože na prelome sedemnásteho storočia ho zasiahlo zemetrasenie,“ vysvetlil zapáleným hlasom. ,,Budovy v období renesancie a znovu obrodenia boli úplne zničené. Obyvatelia neutrpeli iba estetickú stratu, ale aj ujmu na životoch cez päťtisíc ľudí.“
,,To skutočne vtedy padlo toľko obetí?,“ začudovala sa jeho žena. ,,Ja som zasa počula, že mesto stíhal jeden úpadok za druhým, ale neviem či je to vierohodné tvrdenie.“
Ernest prikývol. ,,Máš pravdu, Ivica. Mesto sa pomaly potápalo ako Titanic a už zostali len mdlé spomienky na jeho slávu. Pod vplyvom Francúzska klesalo ešte viac až úplne stratilo popularitu. Takto pokračovalo až do dvadsiateho storočia, kedy sa situácia zmenila. Za tento krok vďačí predovšetkým cestovnému a turistickému rúchu.“
,,Zaujímavé,“ hlesla Lily, ktorá nemala ani zďaleka také obšírne poznatky.
Návštevníci prechádzali cez chodník a s úžasom sa dívali na panorámu pred sebou Po celom meste sa týčili stredoveké hradby, ktoré na nich dozerali ako prastarí bojovníci. Hlavná ulica viedla cez stred mesta, v blízkosti ktorého sa nachádzali kaviarne a rôzne historické pamiatky. Centrum nadobúdalo tvar baroka, hoci ulice lemované pouličnými lampami mu pridávali moderný šmrnc. Veľká Onofriova fontána mala šestnásť dýz, v zaklenutom priestore. Svoje pomenovanie získala po talianskom architektovi Onofriovi Della Cavu, ktorý sa do architektonických dejín zapísal už v pätnástom storočí. Miestni verili, že pitie z fontány prináša pútnikovi šťastie.
***
Krištof sa so záujmom zadíval na stĺp, ktorý sa nachádzal na južnom námestí Luža. ,,Čo je to?“
,,To je Orlandov stĺp, ale tiež ho môžeme pomenovať aj Rolandov stĺp. Jeho vzhľad pripomína postavu z mytológie, ktorá chránila mesto pred saracénskymi bojovníkmi. Na jeho počesť sa konajú každoročne letné festivaly,“ povedal s úsmevom otec. ,,A to čo vidíš oproti stĺpu je kostol svätého Blažeja, zasvätený ochrancovi mesta.“
Kráčali už celé hodiny a deti začali byť poriadne hladné.
Nezvyčajné ticho prelomil Krištof, ktorý uprostred ulice zastal. ,,A čo tak sa ísť najesť?,“ pozrel na Lily, v ktorej hľadal svojho spojenca. Mal šťastie, pretože už umierala od hladu.
,,Ja súhlasím. Tiež by som si dala niečo pod zub,“ zašveholila a napravila si tričko, ktoré sa jej vyhrnulo. ,,Ideme sa najesť?,“ prosebnými očami pozrela na rodičov.
Tí sa nenechali dlho presviedčať. ,,Poďme,“ zavelil otec. Kúsok ďalej sa nachádza skvelá reštaurácia.“ Ako turisti si tento štandard mohli dopriať, hoci bolo všeobecne známe, že sa miestni obyvatelia v reštauráciách stravovali minimálne. Mohli za to práve vysoké ceny, nad ktorými nedokázali privrieť oči. Keďže odbila už druhá hodina, bol ideálny čas na obed. Ako sedeli pri priestrannom stole uprostred širokej škály turistov a návštevníkov, uvažovali nad tým čo si objednajú.
Ernest si prezeral jedálny lístok, keď prehovoril. ,,Rád by som pred obedom ako predkrm skúsil niečo tradične chorvátske. Možno pršut s paški sirom,“ uvažoval nahlas. ,,Uvádza sa tu, že k nemu podávajú aj tanier nakrájaných paradajok. A na pitie si dám určite červené víno.“
Ivica sa k nemu pridala. ,,A ja by som si asi dala chobotnicový šalát s olivovým olejom,“ prehodila s upnutým pohľadom do menu lístka. ,,A k tomu by som prijala tiež červené víno.“
,,Fúúúj, mami! To by si ma nedonútila zjesť ani za svet,“ pokrčila znechutene nos jej dcéra. ,,Veď to musí byť hnusné.“
,,Čo je to ten pršut paški sir?,“ vyjavene pozrel Krištof.
Otec na chvíľu zaváhal, pretože zvažoval čo mu odpovie. Nemal dostatočný prehľad o tunajšej gastronómií. Spomínané jedlo si len v rýchlosti našiel cez internet v mobile. ,,Píše sa, že pršut je druh bravčovej šunky, ktorá sa často jedáva na chorvátskom pobreží. A ten paški sir sa údajne vyrába z pažských oviec,“ vysvetlil pohotovo.
Krištof sa netváril o nič viac nadšene než predtým. ,,A nemajú tu niečo klasické? Taký vyprážaný syr s hranolkami alebo parené buchty?“
Otec sa zasmial. ,,Nie sme na Slovensku, synak. Chorváti majú iné jedlá ako my. To isté platí o ich kultúre, tradíciách a obyvateľoch.“
Sklamane sa zahľadel do jedálneho lístka. O chvíľu na to sa mu tvár rozjasnila. ,,A čo to čevapčiči? Znie to tak smiešne.“
,,To sú korenené guličky z bravčového mäsa, ktoré sa podávajú s chlebom a šalátom. Je to pomerne sýte jedlo,“ vysvetlila mu mama.
Lily si na prst natočila plavý prameň a vzdychla si. ,,A keď nechcem jesť mäso?“
,,Tak ti dám svoj šalát!,“ navrhol jej posmešne brat. ,,A nechám si to čevapčičiiiii,“ zámerne naťahoval koncovky.
Lily na neho vyplazila jazyk. ,,Vyskúšam tiež čevabčiči a dám si ešte ovocný džús.“
,,Aj ja,“ pridal sa brat a pozrel vážnym pohľadom na otca. ,,Ako sa povie chorvátsky dobrý deň?“
,,Dobro jutro,“ odpovedal bez zaváhania.
,,A keď sa lúčime?,“ vyzvedala Lily.
,,Do videnja.“
,,A ďakujem?,“ ozval sa znova chlapec.
,,Hvala.“
Súrodenci na seba pozreli, ako keby sa nevedeli dohodnúť, kto sa skôr opýta.
,,Hríby!“
Zmrzlina!“
Obaja medzi sebou navzájom súperili. Slovná prestrelka nemala konca kraja a dala hlave rodiny poriadne zabrať.
,,Zmrzlina sa naozaj volá sladoled?,“ mračil sa jeho syn.
,,A hríby sú gljive?,“ ozvala sa sklamane Lily.
Otec sa zasmial na ich výraze v tvári. ,,Ja nemôžem za to, že sa im tak hovorí,“ bránil sa s humorom.
Krištof pozrel švihácky na sestru. ,,A teraz si podáme mamu!,“ vykríkol.
,,Presne!“
Ivica zdvihla ruky, aby sa bránila. ,,Zlatíčka, ja vôbec nerozumiem po chorvátsky,“ ospravedlňovala svoje nedostatočné vedomosti. ,,Na to je expert váš otec,“ vrátila mu štafetu.
,,Vaša mama preháňa. Ani zďaleka neviem to, čo rodený Chorvát.“
,,Ale tak sa zdá, že mama nevie ani písmenko,“ kriticky skonštatoval jeho syn. ,,Už som poriadne hladný,“ malými prstami klepkal po stole.
Akoby na zavolanie sa zjavila obsluha. Keď si objednali na čo mali chuť, s nadšením sa pustili do jedla. Najprv sa báli, že bude problém s rečovou bariérou, ale vďaka šikovnému slovníku a naučeným frázam to zvládli pomerne dobre.
,,Račun molim,“ prehovoril otec po chorvátsky a vypýtal si účet. Keď zaplatil, všetci sa postavili zo stoličiek a vyšli z dverí, kde ich ovanula vôňa morských jedál.
***
Čas dovolenky sa im neľútostne krátil. Blížil sa posledný deň, ktorý si štvorčlenná rodinka vyhradila na to, aby na vlastnej koži zažila tradičnú veselicu. Nočný život je v Dubrovníku na dennom poriadku a láka turistov, aby ho okúsili. Práve počas leta vrcholí a prináša mnohé kultúrne festivaly a podujatia. Nechýba bohatý program s divadelnými predstaveniami, operou, či vážnou hudbou. Tie sú často súčasťou dovolenkovej letnej sezóny, ale niektoré akcie tu prebiehajú počas celého roka. Najvychýrenejší je folklórny festival, kde folklórni artisti, tanečníci a muzikanti súťažia s domácimi skupinami. Schádzajú sa tu krajiny z celého sveta, aby medzi sebou našli víťazný klenot.
Krištof sa vracal z pláže uťahaný, ako keby prekonal maratón. Šúchal si oči pod slnečnými okuliarmi a každú chvíľu sa ošíval. ,,To je, ale dusno,“ posťažoval sa nahlas a robil si krátke prestávky.
Lily si napravila zelené plavky. ,,Hovorila som ti, aby si sa tak nejašil. Ale nepočúval si ma,“ ustarostene mu dohovárala.
Brat na ňu zagánil a utrel si z čela pot. ,,Tebe sa to povie,“ odvrkol. ,,Celý čas si leňošila na odpočívadle pod slnečníkom! Ja som si zahral futbal, vyskúšal detské atrakcie, preplával asi celé pobrežie a ešte som ťa musel zachraňovať pred morským slimákom,“ vyčítal jej nahnevane.
,,To nebol morský slimák, ale morský ježko!,“ opravila ho učiteľsky.
Chlapec mykol plecom. ,,To je fuk. Bola to nejaká morská potvora.“
Rodičia si všimli, že deti nie sú vo svojej koži a tak sa ich snažili rozveseliť. Zašli do stánku na pláži a kúpili im palacinku s jahodovou zmrzlinou. ,,Pozrite sa, čo sme vám priniesli,“ zvolal otec a podával im sladkú dobrotu.
Obaja mu ju uchmatli, ako keby im ukazoval pirátsky poklad. Zasmial sa nad ich nenásytnosťou a otočil sa k svojej žene. ,,Dovolenka sa nám kráti, už dnes večer odchádzame opäť do Bratislavy. Priznám sa, že mi to tu bude chýbať,“ prezradil. ,,Budeme sa musieť vrátiť do zabehnutých koľají,“ vzdychol si. ,,Aj deti tu boli šťastné.“
,Ja by som tu aj zostal .... Au!,“ zvýskol chlapec, keď stúpol na niečo ostré. Zohol sa k chodidlu a pošúchal si pätu. V tom si všimol, že z piesku trčí okruhliak. ,,Dokelu aj s kameňom.“ Dotackal sa k menšej skale a sadol si na ňu. Jeho sestra ho nasledovala a sadla si kúsok od neho. ,,Škoda, že už odchádzame,“ zašepkala.
..Ja už sa teším domov,“ nesúhlasne pokrútil hlavou.
Prekvapene na neho pozrela. ,,Však si hovoril, že by si tu zostal,“ pripomenula mu jeho vlastné slová.
,,Hej,“ zadíval sa na maják v diaľke. ,,Ale keď nad tým tak uvažujem, doma je doma. Mám tam svoju izbu, hračky, kamarátov a mama nám každý deň varí dobré jedlá.“
Lily na neho ukradomky pozrela. ,,A to ti hračky tak chýbajú?“
Krištof jej vrátil útočný tón. ,,A tebe nechýbajú bábiky?“
,,Aj áno,“ priznala popravde. ,,Ale sú veci, ktoré by mi chýbali viac.“
Brat na ňu uprene pozrel. ,,Nechaj ma hádať,“ zatváril sa ako šarlatán. ,,Chýbal by ti Boris.“
Lily si prestala zabárať nohy do piesku. ,,To sa teda pekne mýliš ,“ bránila sa proti jeho obvineniu.
,,Myslíš na neho práve v tejto chvíli,“ neprestával ju provokovať. ,,Priznaj si to.“
,,Ako to môžeš vedieť? Veď ho ani nepoznáš!,“ zvolala urazene.
Chlapec sa zatváril vševediaco. ,,Vôbec sa k tebe nehodí. Na fotke si pri ňom bola ako obryňa.“
Lily sa na neho zahnala. ,,Prestaň! Nie je zasa tak nízky!,“ takmer na neho kričala.
,,Čo sa zasa stalo? Prečo kričíš na brata? A ty si jej čo zasa urobil?,“ vrátil sa k ním otec a hľadal vinníka.
Lily sa ozvala ako prvá. ,,Krištof si začal prvý. Posmieval sa mi, že sa Borisovi nepáčim, pretože som príliš vysoká!,“ zafňukala.
Ernest pozrel na svoju ženu, pretože netušil, kto je spomínaný chlapec.
,,Je to jej spolužiak a prvá školská láska,“ pošepkala mu do ucha, keď sa k nemu naklonila.
,,Aha,“ ťukol si do čela ukazovákom. Podišiel k dcére a objal ju okolo útlych pliec. ,,Miláčik, ty sa musíš páčiť každému chlapcovi,“ prihovoril sa jej nežným hlasom. ,,A ak o teba nezabojuje, tak za tvoje slzy nestojí.“
,,Ach, ocino,“ potiahla nosom a pozrela na neho uslzeným pohľadom. ,,Prečo som tak vysoká? Moje spolužiačky sú oveľa nižšie ako ja. Som medzi nimi ako žeriav medzi komínmi.“
Vzal jej tvár do dlaní. ,,Lily, si krásna taká, aká si a keď vyrastieš, tak budeš na seba pyšná.“
Mama počúvala ich rozhovor a postavila sa vedľa otca. ,,Otecko má pravdu. Aj ja som bola vysoká a napriek tomu som sa mu zapáčila, zaľúbil sa do mňa a nakoniec sme sa vzali.“
,,A ľúbim vašu mamu doteraz,“ zašepkal a pobozkal ju láskyplne na líce.
Krištof ich s nevôľou sledoval. Na chvíľu sa stal neviditeľným a ani trochu sa mu to nepáčilo. ,,Už prestaňte! „Lebo sa povraciam!“
Namiesto odpovedi ho otec vzal do náručia a posadil si ho na ramená.
Chlapec sa začal okamžite brániť. ,,Ociiii, daj ma dole! Však už som skoro dospelý chlap! Ako budem vyzerať?,“ zvolal zúfalým hlasom, keď si všimol, že sa na ňom z diaľky cudzí chlapci rehocú.
Otec sa ticho zasmial. ,,Musíš sa naučiť pozerať z výšky, synak. Tak pochopíš svet svojej sestry. Ona sa to tiež musela učiť.“
Krištof sa chvíľu vzpieral, ale potom prestal. Zadíval sa na šíre more, ktoré sa na slnku jagalo ako zlato. Hladina vody bola nezvyčajne pokojná, až mal pocit, že mu chce pošepkať tajomstvo. Vtáci sa vznášali vo vetre, užívajúc si slobodu a pekné počasie. Odrazu sa na svet začal pozerať inými očami a uvidel aj to, čo predtým prehliadal. ,,Je to zvláštne, ocino,“ prehovoril.
,,A čo také?,“ opýtal sa ho naoko prekvapene.
,,Teraz to vidím tak nejako inak,“ pripustil. ,, A je to lepšie než predtým.“
,,Tak to som rád. Dám ťa teda už dole,“ chystal sa ho položiť na zem, ale jeho syn mu v tom zabránil.
,,Už mi to nevadí. Pokojne ešte zostanem na tebe sedieť. A vieš čo ma napadlo?“
Otec sa usmieval popod fúzy. ,,Počúvam.“
,,Lily má vlastne šťastie, pretože vidí až za horizont,“ ukázal rukou do neznáma. ,,Dúfam, že keď vyrastiem, budem mocný ako strom a vysoký ako stožiar,“ zvolal uveličene. ,,A už sa nebudem báť výšky!“
Otec sa pozrel na dcéru, ktorá ich bez slov počúvala. ,,Vidíš Lily, ako tvoj brat vyrástol?“
Zamračila sa. ,,Áno. Odteraz sa s ním budem musieť deliť o svoj raj. Tak to sa teda fakt teším,“ založila si ruky cez hruď.
Ernest sa od srdca rozosmial. Keď k nemu jeho žena pristúpila, uvoľnene sa o neho oprela. ,,Ach, bolo tu tak krásne. Škoda, že sa musíme vrátiť.“
Obrátil k nej tvár. V jeho očiach sa zračila hlboká láska. ,,Nezáleží na mieste, ale na tom, že sme ako rodina všetci spolu. Nech už sa ocitneme kdekoľvek.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára