Mnoho veci,
ma dosť súži,
ako na súši,
žijeme všetci.
Čoraz väčšmi,
zvádzam vojnu,
myseľ nepokojnu,
trýznim mečmi.
Zem narieka,
v ničivej triaške,
a boje ťažké,
menia človeka.
Tajný väzeň,
na kríži blčí,
iba rev vlčí,
prejde cezeň.
Často deptá,
dušu boľavú,
necíti úľavu,
je ako skepta.
Vietor spúta,
ľudskú nádej,
keď ide ďalej,
zostáva pustá.
A mňa zdraví
pravý zmysel,
ktorý visel,
na chotári.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára