Mesačný svit (2020)

Po dočítaní jednej knihy sa u mňa otvorila moja trinásta komnata. A tak sa zrodila osemnásťročná Petronela, ktorá však nie je úplne vymyslenou postavou a dokonca naozaj existovala. Ak sa chcete dozvedieť o jej príbehu viac, tak môžete sledovať krátke dielo s názvom Mesačný svit. Je to nenáročný príbeh s reálnymi osudmi, postavami i dejom.

I.                      

Petronela bola nervóznejšia, než kedykoľvek predtým. O pár mesiacov dovŕši devätnásť rokov, ale ešte nikdy nezažila ozajstné rande. Všetky jej spolužiačky zo strednej školy vedia ako chutia prvé lásky, bozky a objatia. Ona však patrila k tým, ktoré knihu o zakázanom ovocí držali ďaleko od seba. Bola to však skutočne jej premiéra? Tichý hlások v hlave sa jej neustále prihováral, že klame samú seba. Veď zoznámenie so sebavedomým Filipom, ktorý bol športovo založený by sa dalo poľahky nazvať prvým stretnutím s chlapcom. Avšak na to zvláštne zblíženie sa snažila usilovne zabudnúť. Pripomínalo jej to prvú báseň, ktorú napísala na papier, lenže  bola tak strašná, že ju okamžite pokrčila a hodila do koša. Presne tak sa cítila, keď sa zoznámila s chlapcom, ktorého podmanivo modré oči okúzlili jej osamelé srdce. Stalo sa to celkom nečakane, keď jej jedného rána pípla správa.

Spletenec osudu (2020) cestou z práce

Na oblok dážď steká,
v symfónii zvukov,
schádza mala lienka,
s vierou bludnou,

v chaose žijú mnohí,
klamstvá už orali,
ich životné vlohy,
horia na oltári,

sny im zlámali,
zlostne nymfy,
sú z nich vazali,
nádeje utíchli,

osudy sa menia,
obracajú kocky,
upadnú do snenia
a milujú snobsky,

V prekliatí emblému (2020)

Foto: Kyra Photography (Fcb) 

Zviera ma v hrsti,
v zajatí drží,
stekajú slzy,
po suchej púšti,

Reže do tela,
bývam ranený,
v znamení,
vzal mi veľa,

sužuje ho hlad,
neprestajne,
podlieha panne,
či nie snáď?,

len jeden väzeň,
často sa vzpiera,
blčí v ňom zviera,
a hľadí cezeň,

kraľuje iba clivota,
pokúša ho smelo,
horí mu telo,
a smrť cinkotá,

Zaslepený (2020)

Foto: Kyra Photography (Fcb) 

Kráčam strmou púťou, 
s dušou krvavou,
v tieni havranov,
s povesťou krutou, 

stúpam ďalej vrchom, 
s mysľou šialenou,
v iskre plameňov, 
v príbehu smutnom, 

dotýkam sa múzy,
po rebríku leziem,
v jazere lekien, 
občas bývam drzý, 

život je záhadný, 
často ma napadá, 
kvitnúca záhrada, 
až strácam zábrany,

V záplave podnetov (2020)

Foto: autorka 

Toľko rôznych vnemov,

z každej strany vnímam,

s dušou stále smelou,

vraciam sa k vílam,

netuším čo príde,

keď dohorí fakľa,

hoc túžim byť inde,

keď mi nádej zhasla,

stále ma žiaľ zviera,

v rozlete mi braní,

osud sveta zdiera,

vôkol letia vrany,

som len časťou dúhy,

často farby mením,

búrka vo mne zúri,

dotýkam sa pevnín,

moje ja neraz váha,

či mam ďalej stúpať,

keď sa zjaví dráha,

a ponúka mi dukát,

cítim v srdci obavy,

takmer denne zúfam,

či sa ľudstvo napraví,

a zrazu uverí kúzlam,

Orchester ticha (2020)

Foto: autorka 

Vietor v mysli duní,

múza mi šeptá,

sužuje ma méta,

dotýkam sa luny,

tak málo toho viem,

čo túžim okúsiť,

tie zvláštne pokusy,

keď otvorím snem,

často sa mi zazdá,

že som asi iná,

ochutnám hlt vína,

zutekám do dažďa,

Iba, ty Elena (2020)

Foto: autorka

Zjavuješ sa práve,

mávam ta v mysli,

city tak hravé,

prebúdzajú zmysly,

voniaš ako lekno,

ktoré krásne kvitne,

nie je mi jedno,

keď nie si pri mne,

vídam ta denne,

v ebenovej kráse,

a túžby nemé,

sú tu už zase,

Zlom osudu (2020) na tému Vlak (publikované v časopise Abdon 7 - 8. 2020)

Foto: Lucy Photography (Fcb)

    Vlak tu už mal byť, ale meškal. Gréta uprela pohľad na nástupište, ktoré sa pomaly plnilo ľuďmi. Už tak dlho nikde necestovala. Až sa jej včera nečakane ozvala dobrá kamarátka Ľudmila, ktorá ju pozvala na návštevu do Nitry. Zoznámila sa s ňou na dovolenke v Grécku, ktoré pred troma rokmi navštívila so svojimi rodičmi. Keďže sympatie boli vzájomné, vymenili si adresu a dohodli sa, že sa ešte stretnú.