Mesačný svit (2020)

Po dočítaní jednej knihy sa u mňa otvorila moja trinásta komnata. A tak sa zrodila osemnásťročná Petronela, ktorá však nie je úplne vymyslenou postavou a dokonca naozaj existovala. Ak sa chcete dozvedieť o jej príbehu viac, tak môžete sledovať krátke dielo s názvom Mesačný svit. Je to nenáročný príbeh s reálnymi osudmi, postavami i dejom.

I.                      

Petronela bola nervóznejšia, než kedykoľvek predtým. O pár mesiacov dovŕši devätnásť rokov, ale ešte nikdy nezažila ozajstné rande. Všetky jej spolužiačky zo strednej školy vedia ako chutia prvé lásky, bozky a objatia. Ona však patrila k tým, ktoré knihu o zakázanom ovocí držali ďaleko od seba. Bola to však skutočne jej premiéra? Tichý hlások v hlave sa jej neustále prihováral, že klame samú seba. Veď zoznámenie so sebavedomým Filipom, ktorý bol športovo založený by sa dalo poľahky nazvať prvým stretnutím s chlapcom. Avšak na to zvláštne zblíženie sa snažila usilovne zabudnúť. Pripomínalo jej to prvú báseň, ktorú napísala na papier, lenže  bola tak strašná, že ju okamžite pokrčila a hodila do koša. Presne tak sa cítila, keď sa zoznámila s chlapcom, ktorého podmanivo modré oči okúzlili jej osamelé srdce. Stalo sa to celkom nečakane, keď jej jedného rána pípla správa.

Štyri roky dozadu

,,Ahoj Nela, tu je Filip. Chcem ti povedať, že sa mi veľmi páčiš.“

Veľmi ju to prekvapilo, pretože číslo odosielateľa nepoznala. Podľa mena, ktorému správu dotyčný adresoval, to muselo byť určite pre ňu. Bola tak zmätená, že ani netušila, čo si má vlastne myslieť. Ona predsa nebola dievča, ktoré chlapci pozývajú do kina, na čokoládu alebo na zmrzlinu. A už vôbec nie na rande. Ale ten chlapec menom Filip, si na to trúfal a práve preto ju to tak zarazilo. Rozhodla sa, že sa v škole o tom zmieni pred svojou spolužiačkou a jedinou kamarátkou Martinou. Jej reakcia ju síce trochu vyviedla z miery, ale nevenovala jej vtedy pozornosť. A možno preto si ani nevšimla jasný dôkaz, že niečo v tej korešpondencii nehrá.

,,Neuveríš,“ zvolala nedočkavo. ,,Ale ozval sa mi nejaký Filip. A napísal mi, že som pekné dievča.“

Martina jej vytrhla z ruky mobil. Skúmavými očami preletela po písmenkách, až sa dostala na koniec vety. Na chvíľu pôsobila zamyslene, ale potom jej telefón vrátila. Široko sa na ňu usmiala. ,,To je skvelé, Nela! Určite sa mu páčiš! Pôjdeš s ním von?“

,,Och, neviem. Poraď mi! Ty by si s ním išla? Veď ho ani nepoznám. A čo, ak sa mu nebudem páčiť?,“ obavy do nej hlodali ako dotieravé komáre. Nech sa snažila akokoľvek, vždy sa vynorili v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Nela pozrela na svoju spolužiačku Martinu. So vzhľadom gothic lady, silným líčením a prefarbenými blond vlasmi vyzerala ako z reklamy na módnu kolekciu pre metalistov. Pôsobila fakt dobre, hoci bola čerstvo po rozchode a mohla si vyberať chlapcov, na akých len ukázala. Lenže Nela si nič ešte nezažila a tak sa ťažko do svetáckej spolužiačky s výrazným rúžom vedela vcítiť.

,,Jasné, že by som išla! Neváhaj a choď s ním von! Nemáš čo stratiť, Nela. V horšom prípade to bude pokus, omyl a bodka. Nech ti ani nenapadne tam neisť. To by si ma skutočne rozhnevala,“ zašermovala jej pred tvárou čierno nalakovanými nechtami. ,,Podľa tej správy o teba rozhodne stojí! Choď a potom mi povieš, aké to bolo!“

Martine sa skutočne v ten deň podarilo ju prehovoriť, aby sa s Filipom osobne stretla. Lenže jemu sa stal športový úraz a tak musel ich plánovaný zraz zrušiť. Niekoľkými správami sa jej ospravedlňoval, pretože musel zmeniť plány. Nela mu to nevyčítala, ale sebe nevedela odpustiť, že hlúpo naletela. Tak sa tešila, že spozná konečne niekoho mimo školu a získa ozajstného kamaráta, až sa prerátala a nakoniec z toho nič nebolo. Zdalo sa, že bola večný smoliar, ktorý do života priťahuje stále nesprávnych ľudí. Všetko nasvedčovalo tomu, že si ho len zidealizovala. Nechcel sa s ňou stretnúť a tak to zahral na úraz zo športu. Aké priehľadné! V duchu sa zlostila ešte viac, než navonok, pretože z nej urobil totálnu kravu. Čo teraz povie Martine? Neostáva jej nič iné len ísť s farbou von a priznať sa. Lenže akoby naschvál jej spolužiačka chýbala a v triede sa týždeň neukázala. Nela sa nemala s kým baviť a tak si to nechala pre seba. Vo vnútri sa tým celým poriadne zožierala. Martina jej nedvíhala mobil a Filip sa jej už neozval. Už si v hlave prehrávala jednotlivé scenáre, keď jej odrazu pípla správa. S prekvapením zistila, že odosielateľom je Filip. Nela pozerala na písmenká ako zhypnotizovaná. Nemohla uveriť, že sa jej skutočne ozval. Asi trikrát si prečítala správu, aby ju dokázala prijať a nezaradiť do dlhého zoznamu svojich výmyslov. Lenže bola príliš tvrdohlavá, aby mu hneď odpísala a rozhodla sa ho trochu vytrestať. Nakoniec jej to nedalo a napísala mu rovno dve správy. S hanbou si ukryla hlavu pod vankúš, ale o pár minút ju znova vystrčila. Prišli jej ďalšie dve správy. Filip dokonale vyrovnal skóre a ešte ju aj šokoval. V poslednej jej navrhol osobné stretnutie.

II.

Nela pozerala na blikajúce správy, ako keby sa jej zjavila iná galaxia. Najprv si myslela, že sa Filip viac už neozve a tak ju prekvapilo, keď reagoval na jej smsky.

,,Ahoj Nela. Viem, ako sa cítiš. Aj pre mňa je to úplne nové.“

,,Ešte som sa takto so žiadnym dievčaťom nezoznamoval.“

,,Čo povieš na osobné stretnutie? Dáme kávu, čaj alebo niečo iné?“

Poštípala sa do pravej ruky a stále tomu nemohla uveriť. Filip bol jedným slovom dokonalý. Osemnásť rokov, svetlé vlasy, modré oči a urastená postava. Bol to chalan, ktorý mohol byť snom každého mladého dievčaťa. Ako tak nad ním uvažovala, tak ju napadlo, prečo sa zaujíma práve o ňu, keď bolo v okolí toľko krásnych dievčat. Nela nikdy nepatrila k typom, za ktorými sa chalan otočí alebo z nich padá na zadok od nemého úžasu. Najviac zo všetkého nenávidela farbu svojich vlasov, ktoré mali pračudesný odtieň. Bežná neznalá verejnosť jej odtieň radila ku klasickým ryšavým. Tí, ktorí sa o farby zaujímali hlbšie, tak vedeli, že od ryšavých má poriadne ďaleko. Oveľa viac sa jej páčil výraz gaštanovo medené alebo mahagónovo gaštanové. Lenže nech by svoje vlasy pomenovala akokoľvek, tak aj tak by ich zo srdca neznášala. Akoby ich aj mohla vôbec milovať, keď si pri nich vytrpela hotové peklo? V jej okolí nebol pomaly človek, ktorý by sa nad farbou jej vlasov nepozastavoval. Často si kvôli ním pripadala príšerne škaredá a neobyčajne ohavná. Lenže vlasy neboli jej jediným skalpelom úrazu, pri ktorom pocitťovala sama voči sebe nechutenstvo. Bolo určite viac vecí, ktoré sa jej na sebe nepáčili. Patril tam nielen jej nos, ktorý ani zďaleka nepatril k elegantne vyhrnutým nosom, ktorými sa mohli jeho nositeľky pýšiť, ale aj tiež jej ústa a pehy. Aj napriek mnohým nedostatkom, jej najväčším handicapom bola postava. Jediné čo sa jej na nej páčilo, boli jej nohy tak štíhle a dlhé, až jej siahali po zem. Inak k ostatným častiam svojho tela kládla nevýslovný odpor a to najmä od pása vyššie. Hoci mala už vyše pätnásť rokov, tak bola vyspelá asi ako desať ročné dieťa. Už na základnej škole, kedy jej spolužiačky dospievali v ženy a pomaly sa zaokrúhľovali, ona zostávala stále na rovnakom bode mrazu. Dosť ju to trápilo a potajme závidela úžasné krivky všetkým dievčatám, ktoré s ňou nezdieľali jej tragický osud. V tom veku bolo ťažké prijať skutočnosť, že zostala v kruhu, hoci ostatní už z neho dávno vyšli. Nedokázala sa na seba pozerať ženskými očami a čoraz viac neznášala pohľad na seba do zrkadla. Jej nenávisť bola až tak veľká, že veľmi často koketovala so smrťou. Neraz si samu seba predstavovala, ako leží v rakve a jej krehké telo je obsypané čiernymi ružami. Tie vízie boli tak reálne až mala pocit, že naozaj zomrela. Nela si priala veľakrát byť mŕtva, nevidela v živote žiadny zmysel a často uvažovala o svete na druhej strane brehu. Od ďalších seba deštrukčných myšlienok ju vyrušila nová správa. Jej motorola zúrivo zavibrovala, aby jej dala na známosť, že nie je jediná, čo na niečo čaká.

,,Vystrašil som ťa?“

Nela si v prvom momente pomyslela, že jej tajný ctiteľ dokáže na diaľku čítať myšlienky. Vedela, že sa chová ako hlúpa hus, ktorá sa prvý raz ide stretnúť s nejakým chalanom. Lenže bola to naozaj pravda! Doteraz sa len so žiadnym chalanom nestretávala. Možno by mala povedať s mužom, lenže Filip bol od nej len o tri roky starší a preto si nemyslela, že by ho mala v tomto veku označovať za muža, hoci bol už dospelý. Nelu v tej chvíli napadalo množstvo dôvodov, pre ktoré by mala stretnutie s ním odmietnuť. Jedným z nich bol aj dôvod, že vôbec netušila, čo od nej vlastne očakáva. Nebola dievčaťom, ktoré s chlapcom na počkanie vhupne do vzťahu, nedajbože do postele. Avšak z tejto veci nemusela mať žiadne obavy, pretože bolo smiešne si namýšľať. Chalan ako bol Filip hľadal dievčatá, ktoré majú krásnu tvár, dokonalú postavu a sú v triede populárne. Ona sa nemohla ani jednou z týchto vecí pochváliť a vo všetkom bola čistým priemerom. Práve preto ju tak veľmi desilo, že sa postaví záhadnému dopisujúcemu tvárou v tvár. Veľmi dlho sa odhodlávala postaviť z postele a začať so sebou niečo robiť. Nela nebola zvyknutá sa kvôli chlapcom fintiť a tak to neurobila ani teraz. Vlasy si nechala rozpustené, len okolo hlavy si vykúzlila akési renesačné copíky. Raz ich videla v jednom historickom filme a tak sa snažila napodobniť jeho hlavnú aktérku. Oči si pretrela jednoduchou mascarou a na ústa dala lesk s malinovou príchuťou. Obliekla si na seba zelené tričko s dlhými rukávmi, moderné rifle a na nohy si obula hnedé baleríny. Krátko sa na seba pozrela v zrkadle a s ťažkým pocitom krivdy vyšla z dverí svojej izby.

III.                    

Nela zostala stáť na mieste ako prikovaná. Ani v tom naj-divokejšom sne by ju nenapadlo, že v skutočnosti bude tak pekný. Síce to ani zďaleka nebol jej typ, no nemohla mu odoprieť istý sexappeal, ktorým presakoval. Na prvý pohľad to bol presne chalan, za ktorým sa otáčajú všetky mladé dievčatá a neprestávajú vzdychať ani keď sa im jeho silueta vytratí z dohľadu. Filip si uvedomoval, že je v rozpakoch a práve ten pocit spôsobil, že sa nedokázala uvoľniť. Bola napätá ako udica, ktorou sa rybár snaží chytiť veľký úlovok. ,,Ahoj," privítal ju so širokým úsmevom. ,,To som ja Filip. Rád ťa spoznávam," podával jej svoju pravicu. Nela sklopila zrak do zeme a váhavo mu stisla ruku. Neprešlo ani pár sekúnd a odtiahla sa od neho ako keby sa zmenil na vretenicu. ,,Ja som ... Nela," habkala a v tom momente by sa najradšej prepadla pod čiernu zem. Filip sa tváril pobavene, akoby už vopred takúto reakciu očakával. ,,Mám pocit, že si pri mne nesvoja. Čo mám urobiť, aby sa to zmenilo?" Vyplašene si uvedomila, že ju prekukol. Nebola zvyknutá sa stretávať so žiadnymi chlapcami a už vôbec nie cudzími, ktorých spoznala cez mobil. Lenže bolo zložité mu to celé vysvetľovať, navyše nechcela riskovať, že sa ešte viac strápni. A tak jej nezostávalo nič iné len ho oklamať. Avšak to bol problém, pretože sa narodila s potrebou každému hovoriť pravdu, hoci nie vždy boli ochotní ju počuť. ,,Totiž ja dnes nemám úplne svoj deň," súkala zo seba neobratne slová a mierne sa začervenala pri jeho skúmavom pohľade. Filip si jej odpoveď vysvetlil po svojom. ,,Takže som vlastne na obtiaž?," spýtal sa urazene a prekrížil si ruky cez hrudník. ,,No, mala si mi povedať, že máš blbú náladu a mohli sme to stretnutie preložiť na inokedy." Krátko na neho pozrela, ale nevydržala sa mu dívať do tváre. Až príliš sa hanbila kvôli tomu, ako sa cítila. Určite si o nej musí myslieť, že je padnutá na hlavu. S naďalej upreným pohľadom do zeme, sa pohrávala s placatym kameňom špičkou topánky.

Pokračovanie nabudúce ...