V minulosti milovaná i nenávidená, obdivovaná aj zatracovaná
Volám sa Patrícia, minulý mesiac som dovŕšila tridsaťosem rokov a som narodená v znamení kozorožca. Žijem v Bratislave v Karlovej Vsi, ale do piatich rokov som bývala v Dúbravke. Mám zmiešanú krv, z dedkovej strany českú a nemeckú, z prababkinej strany chorvátsku. Moji rodičia nie sú orientovaní na umenie, no mamina mala odjakživa talent na písanie slohov a otec sa dlho venoval kresleniu. Už od môjho narodenia bolo očividné, že sa zo mňa stane malý revolucionár, ktorý si bude v živote hľadať vlastnú cestu s potrebou urobiť zo sveta krásne miesto.
Neposedné dieťa s bujnou fantáziou s túžbou zmeniť svet
Neustále som niečím vynikala, odlišovala sa od ostatných a mala vodcovské sklony. Ako dieťa ma chceli nafotiť do časopisu Burda, ale moji rodičia rázne odmietli, pretože nestáli o takýto druh publicity. V štrnástich rokoch ma na zástavke na Moste SNP vybrala pani Dária Darvášiová z modelingovej agentúry Exit za modelku, absolvovala som niekoľko konkurzov, kde si ma vyberali zahraniční partneri. Najviac som vtedy oslovila Francúzov, Japoncov a Talianov, no nikdy som nikde nevycestovala, pretože mi to mama zatajila zo strachu, že by sa zmenil môj charakter a ja by som zišla na nesprávny chodník. Neskôr som už bola príliš stará, aby som sa stala modelkou, hoci sa dodnes pýtam, čo vtedy na mne tá dotyčná dáma videla. Nepatrila som medzi dievčatá, za ktorými sa každý s úžasom otáča a mala som nezvyčajné črty tváre. Ryšavé vlasy, bledá pleť, príliš chudá postava a fixný aparát zo mňa vytvorili jedinca, ktorý strávil veľa času v slzách, pretože sa nenávidel pre svoj výzor, pre ktorý sa mu veľa ľudí posmievalo a verejne ho ponižovalo. Na strednej škole som sa pokúšala zaviesť recykláciu, ale moja ambícia sa s veľkým pochopením nestretla. To isté som skúšala aj na vysokej škole, ale čakalo ma rovnaké sklamanie. Tam som si však už trošku viac verila, prevzala štafetu od spolužiaka, založila triednu stránku a stala sa správkyňou ročníka. V tomto smere sa na mňa obracali takmer všetci spolužiaci ohľadne poznámok, termínov a výsledkov zo skúšok a ja som vtedy nadobudla pocit, že som naozaj potrebná. Zatiaľ čo sa moji rovesníci zabávali a ochutnávali život, ja som po večeroch zdobila motýľmi a vílami poznámky z prednášok, lámala si hlavu nad hodinami v rozvrhu, ako ich presunúť tak, aby vyhovovali aj tým, ktorí do Bratislavy musia cestovať a neustále niečím novým inovovala stránku. No stále mi to nestačilo, založila som na facebooku triedny Odkazováčik, vstúpila do študentskej rady, kde som ako aktívna členka podávala návrhy, starala sa o stránku študentskej rady a písala do školského časopisu. Odstupom času musím uznať, že som sa až príliš snažila každému zapáčiť celkom zbytočne, pretože som si neuvedomila, že raz škola skončí a nie je správne žiť iba pre povinnosti. Spomínaná recyklácia sa mi podarila neskôr vybaviť v dvoch robotách, pričom som tento krok považovala za jedno z mojich menších víťazstiev.
Keď sa stretne charizma s netradičnosťou
Moja farba vlasov je medeno-gaštanová, laici jej vždy hovorili ryšavá, oči mám tmavohnedé, neraz prezývané ako uhrančivé, úzky nos, výrazne lícne kosti, znamienko na ľavej strane líca, pehy, malé pery, široký úsmev a špicatú bradu. Moja výška je 178 cm a od plnoletosti sa moja pôvodná váha pohybovala od 55 do 58kg. Nikdy som nebola považovaná za klasickú krásku, ale okolie ma vnímalo ako charizmatickú a éterickú. Navštevovala som Združenú strednú Odevnú školu s odborom informačné a technické služby s prevažne dievčenským kolektívom. Vyštudovala som magisterský titul na Vysokej škole ekonómie a manažmentu s odborom verejná správa a regionálny rozvoj. Po škole som si spravila dvojročné pedagogické minimum, na ktoré som doteraz nezložila skúšky. Po strednej škole som prepadla mentálnej anorexii, a preto som na vysokú školu išla o rok neskôr. Z toho dôvodu som trpela veľmi silným akné, ktoré som si dávala celý rok dokopy, nemohla chodiť na svetlo a hrozilo mi, že budem doživotne zjazvená. Do roku 2020 som bola silná alergička, počas pandémie som vážne ochorela a dva roky som sa liečila alternatívne. Bola som dvakrát skoro v remisie, ale vlastným pričinením som sa vrátila na začiatok. V súčasnej dobe robím všetko preto, aby som sa vyliečila a vrátila do života. Dá sa povedať, že som sa trikrát narodila, pričom mám za sebou dve pľúcne ventilácie s tracheostómiou. Nie som pokrstená, nemám vodičský preukaz a nie som zástanca chémie.
Bytosť plná kontrastov a prekvapení
Ako dieťa som bola jasnovidná, počas života som dokázala vidieť ľudské čakry, aury, vedela odhadnúť celkom neznámeho človeka - podľa fotky aj osobne a vďaka týmto schopnostiam som veľmi rýchlo získala niečiu pozornosť, o ktorú som však vedela aj rýchlo prísť. Uzatvárala som priateľstva za bizarných okolnosti, ktoré sa zachovali dodnes. Moja povaha je pomerne zložitá, je ťažké sa vo mne vyznať a pochopiť moje zmýšľanie. Tí, ktorí mi v minulosti nerozumeli sa mi buď vyhýbali, posmievali sa mi alebo ma neraz tyranizovali. Považujem sa za idealistu, liberála, perfekcionistu, puritána a voľnomyšlienkara. Mám pevné zásady, nedokážem byť neverná a túžim po stabilných a úprimných priateľstvách. Na okolie pôsobím ako extrovert, ktorým aj som, hoci v sebe skrývam plachú stránku osobnosti s nízkym sebavedomím. Odjakživa som bola príliš dôverčivá, nemala som ťažkosti o sebe povedať na počkanie aj tie najchúlostivejšie veci a rovnako vyzvedať na intímnosti o druhom človeku. Ohromovala som okolie tým, že som sa spontánne vedela s hocikým porozprávať, zapojila sa do čierneho humoru a verejne predostrela rôzne uletené nápady.
Bývalá eko-aktivistka, zanietená idealistka a večná umelkyňa
Zbieram zberateľské bábiky Barbie (dobové a mytologické), milujem sladké vône, exotické jedlá na sladko-slaný spôsob a som vášnivá kávičkárka. Nefajčím, nepijem, ale nedá sa ani povedať, že by som to preháňala so zdravým životným štýlom. Fascinuje ma Škandinávia, Balkán, Švajčiarsko a veľmi sympatická je mi aj Kanada. Nikdy som neletela lietadlom, nemala žiadnu známosť a pre každého, kto má pozná som považovaná za starú pannu. Po vysokej škole som sa zahľadela do svojho športovo založeného o dva roky staršieho bývalého kolegu prezývaného v tom čase diabol, ktorý ma celkom okúzlil, ale ktorý ani poriadne nevedel, že existujem. Dovtedy som si myslela, že som asexuálna. Táto moja platonická láska trvala skoro päť rokov a až potom som pochopila, aká som bola naivná. Zaľúbiť sa do niekoho kvôli účesu, hlasu, výške, láske k orchideám a rebelskej povahe bolo jednoducho do neba volajúce bláznovstvo. Predstava mať prvého a na celý život ma drží dodnes a vôbec sa za ňu nehanbím, pretože mentálne vyzretému mužovi môj nedostatok skúsenosti v oblasti se*u prekážať nebude.
Horlivá knihomoľ-ka so srdcom novinárky
Mám sedemročnú mediálnu prax a som vlastníkom novinárskeho preukazu. Rovnako dlhý čas som bola pred ochorením vegetariánkou a polovičnou vegankou, eko-aktivistkou, zberateľkou a dobrovoľníčkou. Mala som širokú škálu záľub, pohybovala som sa denne medzi množstvom ľudí, často aj z médií a bola som viac preč než doma. Okrem toho, že som popri práci písala buď do časopisu alebo novín, veľa som čítala a všelijako sa vzdelávala. Navštevovala som rôzne duchovné seansy, jazykové a umelecké kurzy, na ktorých som spoznávala rôznych mne podobne uvažujúcich ľudí. Rekreačne som sa venovala grafike, foteniu, kresleniu spevu, tancu a vareniu. Od nepamäti čítam historické romány a zbožňujem históriu. Okrem tohto žánru rada siahnem po autobiografii, odbornej literatúre, ale nepohrdnem ani dobrým mysterióznym príbehom. V hudbe som sa našla vo viacerých smeroch, pričom najradšej mám inštrumentálnu muziku, latino a orientálnu hudbu, no počúvam aj pop, operu, dokonca aj power metal či rap.
Narcis s jemnou dušou a empatickým vnímaním
Nezapadala som do davu vychýrených krások, ale dbala som o svoj zovňajšok, záležalo mi na tom, či som upravená a bola som aj dosť súťaživý typ. Veľmi ľahko som si dokázala získať niečiu dôveru, ľudia sa mi často spovedali a hľadali u mňa radu. Dosť často som pôsobila na cudzích ako nejaké zjavenie, pričom všade kde som prišla som sa s každým zarozprávala, všetko mu na počkanie o sebe povedala a ešte dotyčnému porozprávala o tom, čo na ňom vidím, čím som v ňom podporila tvrdenie, že som zvláštna. Milovala som spoločnosť, často som sa zvonivo smiala, obliekala do pestrých farieb a nosila rôzne extravagantné účesy. Hoci som toho vlastnila veľa a o materiálne veci nemala núdzu, vždy som sa s každým delila a priam by som sa rozdala, aby som niekoho potešila a urobila mu radosť. Keďže som bola taký zvedavý mudrc, viac som si rozumela so staršími ľuďmi, ktorí mali pre mňa pochopenie a prakticky tie skutočné priateľstvá som začala nadobúdať až po skončení vysokej školy, kedy som uverila, že nie som až taká stratená existencia.
Som benevolentná, ale mám svoje hranice
Dodnes veľmi citlivo reagujem na nespravodlivosť a doslova neznesiem, ak niekto niekomu ubližuje - či už ľuďom alebo zvieratám. Zvykne ma trápiť osud planéty, ale uprostred vlastných problémov si už tak často nepripúšťam, že aj ja nesiem na jej stave podiel viny. Viem sa prispôsobiť okolnostiam, ale ak ma niekto do niečoho núti alebo tlačí, zvyknem sa búriť a utiahnem sa do seba. Neznášam ohováranie, nikdy som sa neznížila k tomu, aby som niekoho za chrbtom osočovala a nemám rada povrchných a prázdnych ľudí. Nemám potrebu riešiť, kto ako vyzerá, čomu sa venuje, akú vieru vyznáva, ako sa oblieka, pretože sa mi páči rozmanitosť a vrcholne ma ide rozhodiť, keď niekto rieši odkiaľ človek pochádza a kde je zamestnaný. Nemám pochopenie pre ľudí, ktorí sa pýšia titulmi, ktorí myslia iba na seba a ktorí sa správajú ako egoisti.
Každý máme nejakú minulosť a ja nie som výnimka
Ako sedemnásťročná až do dvadsiatich piatich rokov som si fotila amatérske akty na rôzne roly - lolita, nymfa, právnička učiteľka, a hoci boli celkom neškodné, no pohoršovali celé moje okolie, ktoré vo mne videlo slušné dievča. Až kým som sa neocitla v roku 2022 na prvej pľúcnej ventilácii, na ktorej som mala príšerné halucinácie, dovtedy ma okrem rodičov nikto nevidel celkom nahú a skoro rok mi trvalo, kým som sa zbavila traumy. Takže, ak mi tam omylom pri opakovanom zavedení katatera niečo nepretrhli, mala by som byť stále ešte poctivá, čo je v mojom veku rarita. Počas siedmich rokov od ukončenia vysokej školy (25 - 32 rokov) som si vyskúšala rôzne pracovné činnosti, od kultúrnej referentky, predavačky, osobnej asistentky, poštovej zamestnankyne, operátorky cez telefón, barmanky, recepčnej až po bulvárnu redaktorku. V troch robotách som musela ukončiť pracovný pomer, pretože v prvom prípade som vyhorela, v druhom sa v práci šírili cez kolegov moje staré amatérske akty, kde som bola polonahá a v treťom som im povahovo nesadla, pretože som bola príliš čestná. Vzhľadom k tomu, že mi spolužiačky na strednej nerozumeli, skoro dva roky som navštevovala psychológa, ktorý bol presvedčený, že som na svoj vek v niektorých veciach až príliš popredu, čo môže byť v neskoršom veku problém nájsť si svoje miesto v živote. Nepochopenie zo strany okolia, nečakaný rozvod rodičov, dlhá sociálna izolácia vo mne vyvolávali pocit menejcennosti a ja som prepadla sebapoškodzovaniu a túžila spáchať samovraždu. Až keď som pred skoro šiestimi rokmi ochorela, prestala chodiť, rozprávať, vidieť a ocitla sa na pľúcnej ventilácií som pochopila, že život je dar a človek by ním nemal mrhať kvôli malichernostiam a mal by tráviť každú voľnú chvíľu tak, aby nič nemusel neskôr ľutovať.
