Šepoty srdca (2026)

 

Keď celý svet mlčí, 
múza vo mne ožíva, 
zúri vo mne hlad vlčí, 
praská ako hnilá oliva, 

v kúte sa ubolene krčím,
predtým som sa blyšťala, 
s pohľadom placho srnčím,
lámem sa ako píšťala, 

život bol pre mňa hrou,
s potechou som sa jašila,
šantila s vílou nezbednou,
bez jediného strašidla, 

môj vesmír mával odtiene,
pre druhých často skryté,
zabudnuté ruiny spálené, 
v nekonečnom labyrinte, 

v očistci som sa kúpala, 
stránila sa každej výzvy,
občas som bývalá trúfalá,
svet býval neraz príkry, 

 nebála som sa bleskov,
mračná nad sebou vítala,
 kráčala chôdzou rezkou,
detsky a naivne neznalá, 

žila som ako princezná,
v strachu dlho väznená,
cena však nebola výherná,
zasiahla ma tvrdá premena, 

bolo ťažké byť sebou,
predtým som tomu verila,
osud ma označil kriedou, 
ako chladného Vergila,

míňala som ciele ako terč,
zakaždým zbabelo utiekla, 
teraz je už minulosť preč,
a skutočnosť príliš umelá, 

splietam slová do veršov,
do uší mi nežne ševelia, 
už nikdy nebudem slečnou,
ukrytou v posteli z páperia