V priepasti snenia (2026)

 

Nikto na neho nespomína,
do nemilosti sa dostal,
dušu mu ovíja barina,
farbou pripomína koráľ,
 
stratil mapu zo sveta,
z ktorého odísť zatúžil,
sudička mu osud splieta,
s dýkou vnorenou do žíl,
 
sedáva na starom diváne,
v ústraní od šťastných ľudí,
hriechy má dávno priznané,
spoločnosť ho súdi,
 
priateľom málokoho nazýva,
dlho už nikomu neverí,
zastihla ho láska bláznivá,
nespútaná a bez viery,
 
každý mu ju závidel,
ženu stvorenú pre kráľa,
vládol roky bez pravidiel,
kým sa života nevzdala,
 
bola ako zlatá trojruža,
symbol všetkých cností,
dnes ho len tma pokúša,
na bôli sa hostí,
 
občas sa zjavila iná,
počas bezmesačnej noci,
sprevádzaná ako vidina,
ktorá do snov vkročí,
 
ťažké je odolať smädu,
ktorý lákavo víno núka,
keď silu ilúzie vedú,
imoralita a diabolská ruka,
 
odvtedy už rok prešiel,
no srdce neprestalo biť,
okúsil ďalší priestrel,
krv sa nedala zmyť,
 
orákulum zavŕšila plán,
ďalšej obeti sen rozbila,
zostal na lúke celkom sám,
v tichu ako zakliata mohyla