Hľadí na dno studne,
s túžbou poklad uzrieť,
skrýva oči smutné,
premárnila svoj útek,
v dlani stíska pierko,
od strážneho anjela,
predtým bola niekto,
a nebola zbabelá,
počuje známe hlasy,
no bojí sa otočiť,
nikto plameň neuhasí,
vzácny ako orgonit,
odela sa dobiela,
so zlomeným krídlom,
no neprišla do cieľa,
ukrytá v chráme tichom,
strach ju pevne drží,
váha vykročiť vpred,
nevie zadržať slzy,
nedokáže nájsť odpoveď,
ponára sa do čierňavy,
svetlo jej reže oči,
sleduje ju dravec meňavý,
a všetko sa ňou točí,
keď odišla šťastena,
bála sa znova žitia,
dúha zmizla do stratena,
jej dušu lotri sýtia,
nik ju už nezachráni,
zvierajú ju povrazy,
bránia jej zábrany,
a viera ju vždy podrazí,
stratila vlastné meno,
v záveje snežného vetra,
hľadí do diali nemo,
zastihla ju prehra,
svetská melódia vzlyká,
zármutkom ju opája,
označila za viníka,
bráni vstúpiť do raja
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára