piatok 6. októbra 2023

Kláštor pod Znievom - pamätnica malebnej obce

Takto vyzerá v súčasnosti bývalý sirotinec, ktorý pôsobil od roku 1919 - 1950 (pb)

      Včera som zažila jeden z najkrajších výletov za posledné roky a ocitla som sa na mieste, o ktorom som si len nedávno čítala v oskenovanej publikácií od pani Ing. Eleny Majtánovej s názvom Rímskokatolícky sirotinec Kláštor pod Znievom a ktoré som veľmi túžila navštíviť. Môj najnovší príbeh sa odohráva v obci Kláštor pod Znievom, kde sa nachádza bývalý sirotinec pre osirelé deti, a preto ma nesmierne potešilo, keď som dostala pozvanie z Obecného domu od referenta kultúry pána Igora Mikulu, aby som do ich obce zavítala. Keďže som už veľmi dlho nikde mimo svoje rodné mesto nikam nevycestovala, veľmi som sa na tento výlet tešila a už som sa nevedela dočkať až si všetko pofotím a budem Vám môcť o tom porozprávať vlastnými slovami. 

  Cesta z Bratislavy do Kláštora pod Znievom autom trvala zhruba štyri hodiny aj s prestávkami na pumpe, kde sme sa s rodičmi najedli, urobili si menší nákup a trochu sa porozprávali. Ako sme prechádzali cez Nitriansky, Banskobystrický a Žilinský kraj, obdivovala som rodinné domčeky v zákutí srdca lesného porastu, ktorý sa tiahol do kopca, až sa mi obydlia strácali pred očami vo veľkej diaľke. Rovnako mi učarovala samotná panenská príroda (takmer nedotknutá), ktorá na mňa žmurkala z každej strany a ja som sa pristihla, že som počas jazdy spravila niekoľko záberov, hoci nie všetky sa mi podarili. Priznám sa, že už po dvoch a pol hodinách na mňa prišli driemoty a hoci mi v ušiach hrala cez slúchadla hudba, chvíľkami som neudržala viečka otvorené a zaspala som. Ešte predtým, než sme sa dostali na vytýčené miesto, som zatelefonovala pánovi Mikulovi, aby sme sa stretli pred Obecným domom a potom si ďalej povedali, čo bude nasledovať. 




Mnohé krásy slovenskej prírody rôznych krajov (pb)

Obecný dom v obci Kláštor pod Znievom s referentom 
kultúry s pánom Igorom Mikulom (pb)

    Pán Mikula na nás už čakal pred Obecným domom, kde sme si potriasli rukou a trošku sme sa zoznámili. Veľmi si vážim, že si na mňa našiel čas aj napriek tomu, že čerpal dovolenku a nemal byť pôvodne v práci. Keďže sme si spolu v maili písali, že by som rada o jeho obci napísala príbeh, zo zvedavosti mi kládol otázky a ja som mu načrtla o čom môj príbeh bude, ako si predstavujem dejovú líniu a v akom duchu budem pokračovať vo svojom písaní. Keďže mám prvých päťdesiat strán v textovom dokumente napísaných, pričom nie všade som si bola istá určitými znalosťami, tak som sa povypytovala na všeličo možné, čo ma zaujímalo ohľadne bývalého sirotinca a jeho pôsobenia. Najväčšmi som sa vyzvedala na odievanie a stravovanie sirôt v rokoch 1945 - 1947 a taktiež na ich povinnú školskú dochádzku. Zvyčajne si robím poznámky vždy a všade, ale pán Mikula rozprával tak pútavo, až som takmer svoj zápisník z kabelky nevytiahla a spoliehala sa na vlastnú pamäť. 

Druhá budova prvého slovenského katolíckeho gymnázia v devätnástom storočí,
ktoré v súčasnosti predstavuje obecné múzeum (pb) 

Usadená za stolom z devätnásteho storočia (pb) 

Pamätnica oktávy je pripomienka na gymnazistov - abiturientov 
z roku 1943 - 1944 zo znievskeho gymnázia (pb) 

Vpravo hore olejkárske pudlo, vľavo dole nádoba na olej 
a vpravo hore mažiarik  (pb)

Staré listiny a dokumenty v neznámom jazyku od olejkárov (pb)

Olejkárska skrinka, kde nosili olejkári svoje bylinky (pb)

Každodenné pomôcky ako sú: zrkadlo, puzdro na kefu, dláto, 
rámik a iné z devätnásteho storočia (pb)

Na fotke vidíme znievske krásavice, ktoré sú oblečené v krojoch. 
Ako prví sa v Turci vzdali krojov Kláštorčania, ktorí prešli na 
mestskú - pánsku módu (pb) 

Aj v  tomto dome ktorý sa nachádza len kúsok od Obecného úradu
 sa mohli niektorí gymnazisti za menší poplatok stravovať 
u domácich... (pb) 

     Z obecného domu sme sa presunuli do druhej budovy prvého slovenského katolíckeho gymnázia, ktoré krátko existovalo v devätnástom storočí pred nástupom maďarizácie. Ide o pamätnú budovu znievskeho gymnázia, ktorá je v súčasnosti sídlom obecného múzea. S bázňou som sa kochala pohľadom na všetky tie jedinečné exponáty od starožitného nábytku, po zastaralé listiny, cez zachovalé náradie a veci, ktoré predstavovali ľudskú každodennosť. Na stenách odvšadiaľ viseli rôznorodé fotografie zosnulých sirôt, ale aj velikánov minulého storočia, kde patrili významní páni akými boli: Karol Anton Medvecký - zakladateľ sirotinca, Pavel Bunčák - básnik, Jozef Gregor Tajovský - prozaik alebo Eugen Lehotský - maliar, ktorí predstavujú dôležitú súčasť histórie Znievčanov. Taktiež som mohla do pamätnej knihy napísať na ryžový papier zopár viet, usadnúť za stôl z devätnásteho storočia, prípadne si odfotiť olejkárske pudlo - krošňa alebo olejkársku skrinku. Podarilo sa mi vstúpiť aj do tretej budovy bývalého znievského gymnázia, ktorá v súčasnej dobe funguje ako Základná škola Františka Hrušovského, kde boli rozvešané fotografie bývalých maturantov a na druhom poschodí visel starý nápis Sborovňa, pričom celá miestnosť bola cítiť starosvetskou atmosférou. Zároveň som sa z diaľky dívala na zelenú lúku, kde sa predtým pestovalo ovocie a zelenina a rehoľné sestričky v skleníku pestovali kvietky. 

Tretia budova bývalého znievskeho gymnázia, 
v ktorej v súčasnej dobe sídli Základná škola Františka Hrušovského (pb) 

Historický názov Sborovňa (pb) 

Tretia budova bývalého znievskeho gymnázia sa navonok 
od dvadsiateho storočia takmer nezmenila (pb) 

Lúčka, ktorá predtým slúžila na sadenie ovocia a zeleniny, kde 
bol aj skleník, v ktorom sadili sestričky kvietky (pb) 

    Ako sme s pánom Mikulom prechádzali cez chodník, kde som voľným okom zachytila riečku Vríca, blížili sme sa k bývalému sirotincu, v ktorom v súčasnosti pôsobí pán dekan Vladimír Maslák. V roku 2008 založil občianske združenie Dobrý pastier, vďaka ktorému v dome prichýlil mnoho stratených duší bez domova a budúcnosti a prinavrátil ich k láske, dobru, nádeji a viere. Táto historická budova si prešla počas svojho vzniku viacerými etapami, pričom predtým fungovala v starej jezuitskej budove ako chlapčenská polepšovňa, neskôr ako sirotinec, až sa z nej stal azyl pre ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi. Oproti bývalému sirotincu sa nachádza vysoká lavička za ktorou rastie mohutná lipa, ktorá dosiahla už 350 rokov. Pred vstupom do domu ma privítal malý roztomilý psík rasy Čivava, ktorý ma celkom okúzlil, až som sa začala vyzvedať, či nie je túlavý (túžiac sa ho ujať), ale našťastie mal svojho majiteľa. Keď som o obci Kláštor pod Znievom iba čítala, ani len som si nepomyslela, ako veľmi ma osloví a s akým úžasom na ňu budem hľadieť. 

Potôčik Vríca, kde sa bývalé siroty kúpavali a plákali oblečenie 
a za ňou sa nachádzal bývalý sirotinec (pb)

Tento strom lipy má už cez 350 rokov a je neoddeliteľnou súčasťou
histórie bývalého sirotinca (pb) 

Na budove kláštora, kde sa nachádzal aj sirotinec sa zmenila veža 
a strecha kostola, z dôvodu požiaru kláštora a veže 
začiatkom minulého storočia (pb) 

     Teraz už viem, že je veľký rozdiel, keď človek o niečom číta a vidí to na vlastné oči a mohla som sa o tom presvedčiť aj v tomto prípade. Po boku pána dekana Masláka a referenta pána Mikulu, som vstúpila dovnútra bývalého sirotinca, kde som objavila po pravej strane na konci jedáleň, kde sa stravovali siroty, vrátnicu, ktorá slúžila na prijímanie sirôt a nachádzala sa na samom konci za jedálňou, po ľavej strane sa rozprestieral sklad, po vojdení do dlhej chodby, kde viedli schody do pivnice sme mali česť navštíviť kláštorný kostol so zasväteným obrazom milostivej panny Márie na hlavnom oltári, ktorý slúžil na modlenie a v ďalšej miestnosti za stenou sa nachádzala archívna izba zvaná sakristia, v ktorej sa v minulosti overovali kráľovské listiny, kde sa skladuje oblečenie pre mníchov a kde sa kňazi pripravujú na sväté omše. Na prízemí sa tiež nachádzala aj rajská záhrada, kde mohli siroty a rehoľné sestričky odpočívať alebo si niečo čítať. 

Stará kachľová pec, ktorá v jedálni bola umiestnená 
od vzniku sirotinca (pb) 

V takomto prostredí sa siroty stravovali a na konci tejto 
jedálne sa nachádzala bývalá vrátnica (pb)

Mahagónový nábytok s matným povrchom dreva v sakristii  je 
typický pre nažívanie v dvadsiatom storočí... (pb)

Hlavný oltár prepoštského kostola s milostivým obrazom Panny Márie (pb)

Hlavný oltár prepoštského kostola s milostivým obrazom Panny Márie (pb) 

Archívna miestnosť zvaná sakristia, kde sa dodnes skladuje mníšske 
oblečenie a kňazi sa pripravujú na sväté omše (pb) 

Rajská záhrada, ktorá aj v súčasnej dobe slúži
 ako miesto na odpočinok (pb) 

    Ako sme prechádzali cez schody, ktoré viedli na druhé poschodie, ocitli sme sa na ďalšej chodbe, kde sme videli cez sedem izieb, pričom v niektorých z nich sa údajne vyučovali aj siroty, ale týmto údajom som si nie celkom istá a je potrebné ho overiť. 

Na druhé poschodie viedli dlhé točité schody, 
kde sa nachádzajú izby, bývalé učebne a toaleta (pb)

Z iného súdka... 

   Pán Mikula ma sprevádzal počas niekoľkých hodín celú dobu a ja som vďaka nemu nasiakla atmosféru obce, ktorá mi prenikla do žíl ako lahodná medovina. Ešte pred samotným rozlúčením mi ukázal meštiansky dom, ktorý bol postavený niekedy v devätnástom storočí a mal typickú štukovú klenbu. Zároveň mi prezradil, že sa stará o všetky tie muškáty, ktoré sú na fotke nižšie a ktoré aj sám zasadil. Tiež mi na pamiatku daroval domáce čaje z liečivých bylín, aké by som v mojom meste márne hľadala. Tiež ma poctil knižným zápiskom od pani Ing. Majtánovej, ktorý som dosiaľ nemala v knižnej podobe. Akurát ma mrzí, že som si dielo zabudla dať podpísať, ale tak snáď nabudúce... Ako sme s rodičmi z obce pomaly odchádzali, tak sme na odporúčanie zašli do reštaurácie, kde bola fantastická obsluha. Dostali sme na stôl také dobré jedlo, aké sme už dávno nejedli a ja som tam objavila capri džúsiky s obrázkom draka, ktoré som si ihneď musela odfotiť. Dokonca som na lúke zbadala stádo kôz a pastier, ktorý ich viedol, čo bol veľmi milý zážitok, pretože som sa s tým stretla len zriedkakedy. V obchode sme s rodičmi narazili aj na netradičné sladkosti a tak sme neodolali a zopár ich kúpili aj domov. 

Obecný dom je rozkvitnutý muškátmi (pb) 

Zdravé čajíky z liečivých bylín ako darček (pb) 

Stádo kôz sa pasie na lúke (pb) 

Obed v podobe vyprážaného syra, so zeleninovým obložením 
a tatarskou omáčkou (pb)

Capri_Sun džúsiky s motívom draka (pb) 

Aj takéto sladkosti mali v obci (pb) 

Takáto keksíkova chutná lienka bola zabalená v obale (pb) 

Krásna voňavá knižka v striebristom odtieni mi 
bola venovaná ako darček (pb) 

Na záver... 

    Som veľmi rada, že som mohla obec Kláštor pod Znievom navštíviť a na vlastné oči uvidieť jej krásy a čarovné miesta, pričom verím, že to nebola moja posledná návšteva. Z toho, čo som sa podozvedala sa dá napísať dojemný a hlboký príbeh, hoci si ešte potrebujem overiť jednu záležitosť, ktorá sa dotýka izieb na vyučovanie v sirotinci, pretože na tom sme sa nevedeli jednotne zhodnúť a nerada by som si domýšľala niečo, čo nemám potvrdené. Ako som sa rozprávala s pánom referentom z úradu aj pánom dekanom, tak som si uvedomila, že budem musieť úplne zmeniť celú zápletku a nemôže sa v mojom príbehu odhaliť žiadna vražda, lebo by som mohla nechcene uraziť všetkých Znievčanov, nakoľko si preživší pamätajú na hrôzy druhej svetovej vojny a tak budem musieť spraviť výrazné úpravy v neskorších kapitolách. Hoci stále pôjde o beletriu, zaradenú do žánru román z minulého storočia, miesta aké budem opisovať v rukopise by mali byť skutočné, ako aj zvyky, tradície a spomienky. Ako som už predtým spomínala, mená som musela použiť iné než boli tie pôvodné, ak išlo o hlavné a vedľajšie postavy, ale napriek tomu sa v mojom príbehu stretneme aj s politickými osobnosťami, respektíve ich budem spomínať, ktoré skutočne existovali. Predtým, než som vycestovala do obce som si až tak neuvedomovala, ako bytostne sú jej občania prepojení s minulosťou bývalého sirotinca, ale teraz cítim obrovskú zodpovednosť za svoj príbeh a urobím všetko preto, aby reálne zodpovedal obrazu danej doby a aby bol skutočnou potechou pre každého človeka, ktorý je s touto obcou spätý. 

Fotografie a text: pb 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára