Bez predsudkov (2019)

Foto: http://majopeiger.com/

Dagmar uprene sledovala abstraktné umenie pred sebou. Pred očami jej tancovala škála rozmanitých farieb. Na oválnych obrazoch sa vynímali ako letné motýle poletujúce v povetrí. Náhle mala pocit, akoby ju pozývali do sveta škriatkov a víl. Pokrútila hlavou nad tou naivnou predstavou a oprela sa chrbtom o kožené kreslo. Úkosom sa zadívala na svoje starostlivo pestované nechty a potom sa pozrela pred seba. Po chodbe, cez ktorú každú chvíľu prechádzali návštevníci, hostia či personál, nebolo ani živáčika. Akoby bol svet vyľudnený a ona zostala jediná, ktorá v ňom prežila. Odrazu vo vzduchu pocítila akúsi zmenu. So záujmom natiahla hlavu smerom k návštevníkovi, ktorý práve prichádzal. Presklenými dverami administratívnej budovy vošiel vysoký muž. Zamieril k malej šedej taburetke a sadol si na ňu. Natiahol si pred seba dlhé štíhle nohy a zadíval sa do prázdna. Z hlavy si zložil vlnenú hnedú čiapku a rozopol si tmavý kabát. Rukou si vošiel do plavých vlasov, ktoré boli mierne roztrapatené. Olivovo zelené oči lemovalo hrubé svetlé obočie. Pod rovným nosom sa vynímali vykrojené zmyselné pery. Bradu mal mierne vystrčenú dopredu, čo svedčilo o jeho rozhodnosti a neústupčivosti. Na sebe mal oblečený karovaný kabát na gombíky s vnútorným vreckom. Tmavé úzke nohavice zakrývali jeho svalnaté nohy. Najpozoruhodnejšie na ňom boli práve oči, ktoré pripomínali dravého vtáka. Musela uznať, že to bol mimoriadne príťažlivý muž. Akoby čítal jej myšlienky, otočil tvár jej smerom. O prekvapenia sa začervenala ako cvikla. Nemohla však návštevníka prehliadať! Sedel tam už niekoľko minút a ona ho musí osloviť. Pri tej predstave sa cítila malátne.

Spamätaj sa, Dagmar! Nie si tu na okrasu! Si recepčná, preboha! Nemôžeš žiadneho návštevníka ignorovať! vykríkla jej myseľ.

Snažila sa upokojiť a pôsobiť vyrovnane. Nie je to ani zďaleka jediný pekný muž, akého kedy videla. Jej bývalý frajer bol oveľa mužnejší! Keď si spomenula na Jaroslava, nečakane sa jej zmocnila depresia. Ten chlap ju podviedol s jej kolegyňou! Urobil si z jej srdca látku na špendlíky a jeden po druhom jej ich do neho bolestivo zabodával. Nechal ju v domnienke, že ju veľmi miluje a za jej chrbtom si užíval radovánky s Vierou! Ako veľmi ho nenávidela! Nikdy mu tú zradu neodpustí! Už nikdy nedopustí, aby si z nej nejaký muž urobil bábiku na hranie. Snažila sa ovládnuť zlosť a znova pozrela na muža. Cítila jeho uprený pohľad. Premeriaval si ju rovnako ako vlk bezbranného bažanta. Vedela, ako asi vyzerá a tak si rozhodne nič o sebe nenamýšľala.

Havranie rovné vlasy mala zviazané na temene hlavy, aby pôsobili upravene a decentne. Podlhovastá tvár niesla známku jemného líčenia, ktoré vyzeralo prirodzene. Sivo modré oči boli naplnené detskou zvedavosťou, ale zároveň aj dospelou ostražitosťou. Obočie mala zvýraznené čiernou ceruzkou, ktorá ladila k jej vlasom. Nos mala mierne vyhrnutý, čo pôsobilo trošku namysleným dojmom, ale plné pery malinovej farby celkový dojem napravili. Postavou patrila skôr medzi vysoké a subtílne ženy, ale zároveň jej nechýbali ženské krivky. Tak, ako aj v iné dni bola oblečená do tmavého saka a bielej bavlnenej blúzky upnutej až ku krku na gombíky. Spod vrchného dielu jej vykúkala bordová šatka, ktorá jej voľne splývala cez hruď. Dlhé nohy ukrývali obtiahnuté bavlnené leginy, ktoré dopĺňali nízke hnedé kozačky. Rozhodne nepatrila medzi prvotriedne krásky a muži kvôli nej nepretekali medzi sebou, kto ju skôr pozve na rande. Napriek tomu vyžarovala niečím živočíšnym a tak sa často stávalo, že zatienila aj skutočné krásavice. V dnešný deň sa však nijako výnimočne necítila. Dokonca mala pocit že nie je ani príťažlivá. Keď sa dotyčný ocitol tesne pred ňou, vôbec si neuvedomila, aký je vysoký. Oproti nej to bol skutočný obor a ona pritom nepatrila medzi žiadnych liliputánov. Cítila, ako jej vyschlo v hrdle a potia sa jej dlane. Premohla triašku a pokúsila sa na neho milo usmiať. Skôr, než sa mu stihla prihovoriť, ju pohotovo predbehol.

,,Dobrý deň, " zvolal hlbokým hlasom a zadíval sa jej do očí. ,,Mám tu stretnutie s pánom Kubalom. Budete taká dobrá a zavoláte mi ho?"

Z jeho hlasu vycítila sebavedomie a nadradenosť. Pôsobil ako muž, ktorý je zvyknutý na to, že ho ženy počúvajú na slovo. Ani sama nevedela prečo, ale táto skutočnosť ju netešila. Nejeden jej bývalý mal podobnú vlastnosť a ona sa s ním dokázala hádať až do krvi.  Aj Jaroslav, s ktorým žila v spoločnej domácnosti viac ako dva roky, budil rovnaký dojem, ako tento cudzinec so zelenými očami. Ešte vždy ju myšlienky na ich vzťah boleli, hoci odvtedy uplynula už dlhá doba. Ich rozprávková láska sa zmenila na kvílenie meluzíny, ktoré neutíchlo ani po rokoch. Nechcela však nad tým uvažovať, pretože sa bála pravdy, ktorá sa jej zrkadlila pred očami ako vodopád. Mala strach priznať svoje skutočné city, ktoré stále nepohasli, lenže nebola dosť odvážna, aby čelila plameňom.

Pri pohľade na uhladeného muža samu seba presviedčala, že nenesie ani stopy po jej bývalom frajerovi. Jeho oči nemali oceľový lesk, jeho tvár nemala také ušľachtilé rysy a jeho hlas nebol tak vysoko posadený. Navzdory tomu sa nevedela ubrániť pocitu, že pred ňou stojí niekto, kto ju ma dokonale prečítanú. Akoby presne vedel, čo si myslí a čo cíti, hoci sa mu o tom nezmienila ani len slovom. Táto skutočnosť ju privádzala do väčších rozpakov, než by si vedela predstaviť a v jej vnútri prebudila poplach. Snažila sa zachovať chladnú hlavu a nedať na sebe poznať žiadnu nervozitu. Štíhlymi prstami vyrovnala papiere na stole, aby niečím zamestnala svoje ruky.

,,Dobrý deň,“ pozdrav mu opätovala a napravila si na nose okuliare. ,,Samozrejme, zavolám mu na klapku,“ načiahla ruku po telefóne. ,,Koho môžem ohlásiť?“

Nechápavo na ňu pozrel. ,,Nerozumiem vašej otázke, slečna.“

Slečna?! Ako vie, že som ešte stále slobodná? Žeby jej naozaj predsa len čítal myšlienky?, začudovala sa Dagmar a nevedela sa tej predstavy nijako zbaviť. Ovíjala ju ako riečny úhor, ktorý sa ju snažil udusiť svojim stiskom. Nebadane si prešla po krku a rozpačito sa na neho usmiala.

,,Prepáčte, potrebujem vedieť vaše priezvisko,“ skúšala mu vysvetliť a dúfala, že sa nezačne červenať. Bola si vedomá svojej reakcie a aj toho, ako pred ním asi vyzerá. Chovala sa rovnako ako školáčka, ktorá sa ostýcha predstúpiť pred najkrajšieho spolužiaka z triedy. Lenže takéto chovanie v jej veku bolo neprípustné. Už presiahla vek, kedy sa môže tváriť ako keď ju niekto pristihne, ako vykráda v noci chladničku plnú marcipánových koláčov.

,,Moje meno je Severín Domok,“ predstavil sa jej sebavedomým hlasom. ,,Potrebujete môj občiansky preukaz, nebodaj rodný list?“

Od prekvapenia na neho zažmurkala nalíčenými mihalnicami. V jeho hlase bolo cítiť istú panovačnosť a tiež autoritu. Bolo vidieť, že je zvyknutý vydávať rozkazy a nestrpí žiadne námietky a výhovorky. Bol to pravdepodobne muž činu, ktorý sa nezľakne prekážky a nebezpečenstvu sa smeje do tváre.

,,Pán Domok," oslovila muža recepčná. ,,V akej záležitosti idete za pánom Kubalom?"
Neunikol jej jeho prenikavý jastrabí pohľad. Akoby ju svojimi očami skenoval do počítača. Mala z neho pocit, že sa mu ani trochu nepozdáva jej otázka. Bolo mu to vidieť na perách, ktoré sa mu zomkli do tenkej čiarky. Tiež o tom zodpovedal sval na líci, ktorý mu sem tam mykal. Avšak z nejakého zvláštneho dôvodu usúdila, že z neho nemá strach a vďaka tomu sa trochu upokojila.

,,Mám s ním pracovné stretnutie,“ povedal stroho a zatváril sa nečitateľne.

Prikývla. ,,Ohlásim pánovi Kubalovi, že ste sa za ním zastavili," povedala a natiahla sa po slúchadle. Uchopila ho do ruky elegantnými prstami a priložila si ho k uchu.

Medzitým, ako volala s nejakou ženou na linke, si ju návštevník pozorne prezeral.

Veľmi dobre poznal tento typ ženy, ktorý dokázal klamať telom. Neraz s nimi mal skúsenosť, keď pracoval v rôznych firmách a vídal ich na recepcii. S niektorými si dokonca začal aj milostný románik, ktorý však nemal dlhé trvanie. Väčšinou išlo o tie krajšie ženy, za ktorými sa otočil takmer každý muž. Musel si priznať, že mal na nich šťastie a neustále ho práve tento typ vyhľadával. Ani sám nevedel, čím to je spôsobené a čím vlastne takéto ženy priťahoval. Nikto o ňom nemohol povedať, že je nejaký model zo žurnálu. Bol na neho síce celkom pekný pohľad  a mal obstojnú vysokú postavu, ale v jeho okolí boli oveľa príťažlivejší muži. Mali nielen lepší vzhľad, ale aj viac peňazí, zaujímavejšiu prácu či priestrannejší byt. Nemohol o sebe v žiadnom prípade tvrdiť, že je magnet na ženy, pretože tie menej pekné sa mu vyhýbali ako čert krížu. S tým si však vôbec nelámal hlavu a prenechal ich mužom, ktorí nevedia čo naozaj chcú alebo nie sú dosť ctižiadostiví, aby získali to po čom túžia. So záujmom sa zadíval na čiernovlásku, ktorá tisla k uchu slúchadlo. Podľa prvého dojmu by jej odhadoval možno tak dvadsať sedem rokov, ale keď otvorila ústa, typoval jej ešte menej. Všetko nasvedčovalo o tom, že je to žena, ktorá je zábavná, spoločenská a rada v živote experimentuje. To usúdil podľa toho, ako na neho zvedavo pozerala, keď si myslela, že ju nikto nevidí. Sledoval, ako sa opiera a prstami poklepáva po dubovom tmavom dreve. Nebola to klasická kráska, na aké bol zvyknutý. Havranie vlasy mala vypnuté do elegantného uzla, len pri spánku sa jej mierne vlnili. Na rovnom nose mala posadené okuliare so zlatým rámom, ktoré jej dodávali intelektuálny nádych. Sivo modré oči žiarili veselím, ale aj akýmsi tajomnom. Chvíľu zotrval pohľadom na jej plných ústach, ktoré ho vábili k bozku. Očami skĺzol po jej uniformovanom oblečení v čierno bielom prevedení, ktoré sa nehodilo k jej šibalskému pohľadu a uvoľneným pleciam. Veľmi dobre si vedel predstaviť, akoby asi vyzerala, keby na sebe mala obtiahnuté tričko so zvodným výstrihom s minisukňou, ktorá by dala vyniknúť jej ladným nohám. Skoro mal pred očami víziu vzrušujúcej čiernovlásky, ktorá sa na neho usmieva a pomaly sa ku nemu skláňa. On jej vychádza v ústrety a približuje sa k jej vábivým perám ...

,,Akurát som dovolala s pánom Kubalom,“ usmievala sa na neho silene recepčná. Jej slová takmer nevnímal a vyzeral ako v tranze. Rýchlo sa spamätal a decentne si odkašľal. ,,Môžem sa teda za ním zastaviť?“

Odmietavo pokrútila hlavou. ,,Pán Kubala si príde po nejaké protokoly a povolenia, takže sa zastaví priamo na recepcii,“ vysvetlila mu promptne a ukázala rukou. ,,Pokojne si sadnite, asi to chvíľu potrvá.“

,,Nie, ďakujem. Zostanem tu,“ odpovedal nekompromisne a založil si ruky na hrudi.

Prikývla a zohla hlavu nad stôl, kde mala rozložené všelijaké tlačivá. Precízne ich ukladala na kôpku a každé z nich podpísala úhľadným rukopisom. Neušlo mu, ako nakrčila nos nad jedným z nich a zadívala sa na monitor obrazovky. Keď našla čo hľadala, na perách sa jej zvlnil jemný úsmev a znova sklonila hlavu.

Z diaľky bolo počuť aj cez sklenené dvere výťah, ktorým niekto išiel dolu. Čoskoro sa odtiaľ vynoril vysoký muž s ostro rezanými rysmi tváre. Medené vlasy sa mu krútili po bokoch a jeho pleť bola posiata pehami. Dokonale sa hodili k sýto zeleným očiam, súmernému nosu a širokým ústam. Tmavo modré sako s gombičkovým strihom mu sadlo ako uliate rovnako ako nohavice s elastickým pásom na puky. Spod vrchného dielu vykúkala snehobiela strečová košeľa, ktorá zvýraznila jeho mužnosť.

Adam Kubala.

Dagmar sa na ňom chvíľu popásala očami, ale o chvíľu sa spamätala. Bol to predsa jej šéf a vôbec nezáležalo na tom, ako mu to dnes sekne. Zahanbila sa, že sa chová ako na strednej škole, kedy obdivovala každého urasteného a dobre vyzerajúceho chalana, ktorý sa nachádzal v jej okolí. Veľmi dobre vedela, že nebola jediná, ktorá na ňom mohla oči nechať. Aj jej kolegyne z personálneho oddelenia o ňom tajne snívali a vôbec im neprekážalo, že sú zadané alebo šťastne vydaté. Možno to bolo jeho vyžarovaním, ktoré sa dožadovalo všetkej ženskej pozornosti. Jej šéf bol ako vietor, ktorý každý cítil, ale nikto sa ho nemohol dotknúť. Na chvíľu spočinula zrakom na návštevníkovi, ktorému sa na tvári zjavil úsmev. Vôbec netušila, že sa ten muž dokáže tak nádherne usmievať a už vôbec nie v jej prítomnosti. Od začiatku sa ku nej správal rezervovane, nadradene a bez väčšieho záujmu. V duchu sa okríkla. Nemala predsa žiadny dôvod ho nejako analyzovať. Bol to len obyčajný cudzinec, ktorý v jej živote nezohrával žiadnu rolu. S týmto presvedčením sa pozrela na svojho šéfa, ktorý nespúšťal očí z návštevníka. Keď sa ocitol priamo pri ňom, tváril sa ako otec, ktorému niekto po rokoch konečne vrátil syna.

,,Nemôžem uveriť, že tu predo mnou stojíš! Bože, koľko rokov odvtedy už ubehlo, Severín?“ zvolal nahlas a nečakal na odpoveď. ,,Mám pocit, že sme ešte stále na vysokej, kde sme sa vzájomne doberali, ktorý z nás dvoch získa najkrajšie dievča,“ doberal si druhého muža a potľapkal ho po pleci. ,,Vôbec si sa nezmenil. To bude asi tým, že si našiel tak úžasnú ženu. Barbara bola skvelá už na škole a už vtedy ti ju každý závidel. Vôbec nepochybujem o tom, že si ju strážiš ako oko v hlave,“ povedal mu bez okolkov a široko sa usmieval. ,,Ako sa vlastne má?“

Severín mykol ľahostajne plecami. ,,Neviem, Adam. Čo som počul, tak je na nejakej drahej dovolenke. Našla si podnikateľa, ktorý vlastní firmu s nehnuteľnosťami,“ povedal sucho, ako keby sa vyjadroval k značke auta. ,,Ale verím, že je spokojná.“

Druhý muž na neho šokovane pozrel. ,,Dobre počujem? Vy už nie ste spolu?“

,,Rozišli sme sa pred rokom.“

Adam sa zatváril, ako keby mu práve povedal, že sa ocitol na ulici. ,,Čo sa stalo?," ozval sa naliehavým hlasom. ,,Myslel som si, že ste spolu šťastní." Dotyčný krátko uprel pohľad na recepčnú, ktorá sa však pozerala do monitora.

Hlasno si povzdychol. ,,Tiež som si to myslel. Ale Barbora sa veľmi zmenila. Začala byť márnotratná a nepoznala už mieru. Myslela si, že mi môže rozkazovať a riadiť môj život. Dal som jej dostatočnú slobodu a ona mohla rozhodovať o našej domácnosti a dokonca aj príjme. Lenže jej to stále nestačilo," znechutene odfrkol a zadíval sa do prázdna. ,,A keď som jej prestal ustupovať, bez škrupuli ma podviedla so svojim známym. Stalo sa to počas služobnej cesty, kedy som sa dozvedel, že odcestuje na celý týždeň. Keď sa vrátila, bola to celkom iná žena. Vlastne ona sa nezmenila, to len ja som bol slepý a naletel jej rečiam," povedal trpkým hlasom a oči sa mu zúžili hnevom.

Adam ho súcitne potľapkal po ramene. ,,Dokončíme to u mňa v kancelárií, dobre? Rád si ťa vypočujem, len prevezmem nejaké dokumenty," pohotovo odvetil a vykročil k recepčnej. ,,Slečna Hanúsková, máte pre mňa prichystané tie papiere? V telefóne ste spomínali, že ste ich pripravili niekoľko," podotkol vážnym hlasom.

Mladá žena sa narovnala v chrbte a potiahla si na nose okuliare. ,,Pravdaže, pán Kubala. Už tu na vás čakajú," zvolala príjemným hlasom a natiahla sa po papieroch v obaloch. Vzala väčšiu kôpku a s úsmevom mu ich podala. ,,Je to presne tak, ako ste chceli." Jej šéf ich prijal a pozorne si ich začal prezerať. Zdalo sa, že je všetko v poriadku.

Naoko nimi prelistoval. ,,Koľko ich je dokopy?"

,,Šestnásť," odpovedala bez zaváhania recepčná.

Prikývol, ale naďalej sa nimi prehrabával. ,,Čo tam vlastne je?" ,,Sú tam povolenia, predávacie protokoly a tlačivá s obratom a počtom zamestnancov. Povolenia aj protokoly som trikrát podpísala a dala ich podpísať aj zhotoviteľovi, ktorý má jeden exemplár.“

Adam na ňu pozrel zelenými očami. ,,A čo s tými obratmi?"

,,Tie priniesla pani Malíková a samozrejme ich nezabudla podpísať," odpovedala promptne. Neušlo jej, že si ju návštevník po jeho boku prezeral, ale rozhodla sa tomu nevenovať pozornosť. Adam v ruke poťažkal dokumenty vo farebných obaloch a usmial sa. ,,Výborne. Takže, ak je všetko hotové, môžete skontrolovať evidenciu zákaziek. Mali by ste to mať na e-maily."

Recepčná okamžite prikývla a mierne sa zhrbila. Zaostrila na monitor, párkrát pre-klikla myšou po obrazovke a potom sa široko usmiala. ,,Už mi to prišlo, pán Kubala. Dokedy to potrebujete?"

,,Máte na to dostatok času. Nemusíte sa ponáhľať."

,,Ako poviete," odvetila a zadívala sa znova do počítača.

Ponechal ju jej povinnostiam a otočil sa k svojmu známemu. Keď uprel pohľad na nástenné hodiny za jeho hlavou, mierne sa zamračil. ,,Je čas obedu. Ani som si nevšimol, že je toľko hodín," zvolal a otočil sa k žene za stolom. ,,Boli ste už na obede?" Pokrútila hlavou. ,,Nie, ešte som neobedovala."

,,V poriadku, môžete ísť teraz. Pošlem na vaše miesto strážnika."

,,Dobre," zašepkala a vzala do rúk koženú hnedú kabelku.

Adam sa od nej odvrátil a pozrel na muža pred sebou. ,,Tak, čo Severín? Pôjdeš sa pozrieť do môjho kráľovstva?"

Začudovane na neho pozrel. ,,Kráľovstva?"

Adam sa zazubil,,Myslel som do mojej kancelárie."

,,Keď inak nedáš," zvolal a nasledoval ho k pre-skleneným dverám, ktoré viedli až k výťahom. Po ceste mu do nosa udrela zmyselná vôňa jazmínu a santalového dreva a on mal čo robiť, aby sa neotočil. Nenechal sa však rozptyľovať zradným pokušením a vykročil von z dverí.

Severín sa obzeral po útulnej priestrannej kancelárie svojho priateľa. S obdivom prechádzal po novom nábytku z mahagónového dreva, ktoré tvorilo viacero častí. V blízkosti okna sa nachádzal veľký písací stôl, na ktorom ležala hromada papierov. Kúsok ďalej sa vynímala dlhá skriňa s troma dvierkami a na samom vrchu bola položená palma a dva bonsaje. Vedľa nej sa nachádzala malá komoda, na ktorej ležala veža s reproduktormi a s cédečkami. Zem pokrýval bordovo čierny koberec z vlny, ktorý sa tiahol po celej miestnosti. Pri pohľade do okna sa návštevníkovi naskytol pohľad na park s týčiacimi sa topoľmi v uliciach. Kancelária bola vybavená presne tak, aby poskytovala všetko potrebné k tomu, aby sa v nej zamestnanec cítil dobre.

,,Vidím, že si žiješ na vysokej nohe," podotkol muž stojaci oproti nemu a odsúval si kožené kreslo, do ktorého sa posadil.

,,Ako vedúci personálneho oddelenia nemôžem mať predsa v kancelárií rozpadnutý stôl a stoličku na jednej nohe," zažartoval Adam a posadil sa oproti nemu. Na chvíľu mu zrak padol na hŕbu vyplnených faktúr, listín, dokumentov, ale rýchlo ho od nich odvrátil.

Severín údivom roztvoril oči. ,,Takže sa ti to predsa podarilo. Pamätám sa, ako si o tom sníval už na vysokej škole. Kto by to bol povedal, že raz budeš šéfovať celej spoločnosti."

Adam sa hlasno zasmial. ,,Ja tu predsa nešéfujem," upozornil ho vážnym hlasom. ,,Zastávam len vedúcu pozíciu jedného oddelenia, to je zatiaľ všetko," vysvetlil mu pobavene.

,,Ale nie si predsa radový zamestnanec," pokrčil čelo a zatváril sa nesúhlasne. ,,Určite máš aj viac núl na konte, než predtým. Keď si len predstavím, že si začínal pracovať na Miestnom úrade ako ..."

,,To už bolo dávno," skočil mu do reči Adam a snažil sa zahnať dotieravé myšlienky do úzadia. Nerád spomínal na svoju starú prácu, do ktorej vstupoval s obrovským nadšením, lenže napriek tomu v nej nenašiel uplatnenie. Hoci sa mu rysovala reprezentatívna pozícia, skončil ako terénny pracovník, ktorý kontroloval stav ihrísk, smetných košov a odhŕňal listy. Síce ho to naučilo pokory, ale bol by radšej, keby sa k tej skúsenosti už viac nevracal. ,,Nerád by som sa o tom rozprával," tváril sa nekompromisne a pozrel bokom.

Severín do neho neprestal dobiedzať. ,,Ešte stále ťa štve, ako sa k tebe zachovala Alica. Priznaj si to!" zvolal a bolo mu jedno, či sa ho tým dotkne. K tej žene ho viazalo silné puto a akákoľvek zmienka o nej v ňom aj dnes vyvolávala kyslú príchuť prítomnosti. Severín sa bál toho, že by sa jeho kamarát dozvedel o ich vzťahu. Síce s ňou prežil len jednu vášnivú noc, veľmi dlho mu trvalo, kým na ňu zabudol. Nechcel si však kaziť vzťah so svojim kamarátom, pretože mu záležalo na tom, aby ho mali naďalej nekonfliktný. A práve aj z toho dôvodu mu nemohol povedať pravdu. Veľmi dobre totiž vedel, čo pre neho Alica znamenala.

Adam na neho nevraživo pozrel. ,,S ňou to nijako nesúvisí. Ona nemala žiadny podiel na tom, že som z práce odišiel," presviedčal sám seba a odmietol ustúpiť.

,Skutočne?," nedal sa odradiť a prekvapene zdvihol obočie. ,,Každý v robote predsa vedel, že práve Alica ťa dohnala k výpovedi. Chodili ste spolu pol roka a keď ju povýšili a tvoj plat zostal rovnaký, tak si to jednoducho nezniesol. Cítil si sa oproti nej menejcenne."

Adam v ruke držal jeden životopis, ale po jeho slovách ho šmaril o stôl. Znechutene sa k nemu obrátil. ,,Mne je úplne jedno, čo si kto myslel!" zvýšil hlas a na krku mu navrela žila. ,,Nám to s Alicou prestalo klapať až vtedy, ako som sa dozvedel, že v jej živote existuje ešte nejaký iný muž," priznal s trpkosťou v hlase a nevšimol si, ako druhý muž výrazne zbledol.

,,Vieš, kto bol ten muž?," spýtal sa s obavami a dával si veľký pozor na to, aby sa neprezradil.

Pokrútil hlavou. ,,Nie, to sa mi zistiť nepodarilo. Ale dozvedel som sa, že toho muža milovala. Aj keď ona pre neho asi nič neznamenala.“

Severín údivom otvoril oči. Celé telo mu zmeravelo a mal problém sa čo len pohnúť. Musel sa veľmi ovládať, aby zostal sedieť. ,,Na to si odkiaľ prišiel? Myslel som si, že Alica je zaľúbená do teba.“

Spražil ho pohľadom. ,,Možno to tak na začiatku aj bolo. Možno ma skutočne vtedy ľúbila,“ zašepkal a vstal od stola. ,,Ale potom stretla niekoho iného a nevedela na neho prestať myslieť,“ povedal tvrdým hlasom a zaťal ruky v päsť. Podišiel k oknu a zadíval sa na rušnú ulicu plnú ľudí. ,,Vymenila ma za muža, ktorý sa s ňou od samého začiatku zahrával.“ 

Jeho kamarát mlčal. Nemohol na to vôbec nič povedať. Minulosť pred jeho očami ožila znova a krútila bokmi ako kurtizána. Lákala ho, pokúšala a a snažila sa ho podmaniť. Nikdy na tú ženu neprestal myslieť. Mala pre neho znamenať len obyčajný románik, ale napriek všetkému sa mu dostala pod kožu. Nikdy sa to žiadnej žene pred ňou a ani po nej nepodarilo. Bola to žena, pre ktorú muž úplne stratí hlavu a je schopný sa chovať ako blázon. Stalo sa mu presne to isté, ako mnohým zúfalcom, ktorí podľahnú zamilovaniu. Prestalo mu záležať na tom, že má frajera a že tým je jeho dobrý kamarát. Vypustil zo života jej minulosť, prítomnosť a chcel ju mať iba pre seba. Nerád to priznával, ale tá jediná noc pre neho znamenala príliš veľa. Nikdy by neveril, že nejaká žena bude mať nad ním tak veľkú moc. Koľkokrát presviedčal sám seba, aby ju nechal na pokoji, aby od nej dal ruky preč, ale nedokázal to urobiť. Úplne mu počarila a po spoločnej strávenej noci ňou bol takmer posadnutý. Zmocnila sa jeho myšlienok, jeho duše a napokon aj jeho srdca.

Alica.

Žena s gaštanovými vlasmi, so svetlohnedými očami a dokonalými krivkami. Ako veľmi ho zasiahlo, keď zistil, že bol len jedným z ďalších. To ona sa pretvarovala, klamala mu do očí a trvala na tom, že sa s jeho kamarátom rozíde. Boli to však len plané slová, ktoré sa nikdy nestali skutočnosťou. Bol to Adam, kto ju poslal k vode, pretože si myslel, že by pre ňu nebol dosť dobrý. Nikdy sa nedozvedel o jej skutočnej povahe a o jej falošnom srdci. A on nemal dôvod mu po takom dlhom čase niečo vysvetľovať a presviedčať ho o svojej pravde. Vedel, čo bolo zač, ale nemal potrebu o tom diskutovať. A tak ho nechal v domnienke, že bola nevinnou ženou, ktorú niekto sebecky a egoisticky zneužil. Musel si zachovať chladnú hlavu, pretože nechcel, aby sa o tom niekto dozvedel. Zostane to jeho tajomstvom.

,,Určite sa mýliš,“ trval na svojom Severín. ,,Alica bola zamilovaná predsa do teba.“

Adam sa ku nemu obrátil. V očiach mal prázdny výraz. ,,Nemáš pravdu, kamarát. Sama sa mi na konci priznala, že milovala niekoho iného. A ten muž bol pre ňu oveľa dôležitejší.“

,,To nemôžeš vedieť naisto,“ odporoval mu a dával si pozor, aby sa mu netriasol hlas. Nemohol dopustiť, aby pravda vyšla najavo. Nikdy by mu to neodpustil. Nemohol by mu zabudnúť, že sa vyspal so ženou, ktorú on miloval a ešte ho celú dobu klamal.

Adam prstom prešiel po prachu, ktorý sa mu usadil na skrinke. ,,Po rozchode mi to povedala. Dokonca mi zdôraznila, že odkedy spoznala toho muža, na iného už nevedela myslieť,“ zašepkal a díval sa na šmuhu medzi smietkami prachu. Potom vykročil k otáčacej stoličke a sadol si na ňu. Prstami si vošiel do vlasov a vzdychol. ,,Hrala sa na oddanú milenku aj po tom, čo sa s ním vyspala. Ale pri jednej hádke mi vychrlila do tváre, že ma nemiluje. Chcela toho muža, ktorý ku nej nič necítil,“ zvolal a pozrel na kamaráta. Od prekvapenia otvoril ústa, keď zbadal jeho popolavú tvár. ,,Si v poriadku, Severín? Vyzeráš ako keby si sa dozvedel, že tvoja sestra spáchala samovraždu.“

Po jeho slovách okamžite stuhol. Vadilo mu, že sa takto vyjadruje o jeho milovanej sestre. Tak veľa pre neho znamenala a predstava, že by nebola medzi živými bola skľučujúca. ,,Miriam z toho prosím vynechaj!“ zvolal ostro a zamračil sa. ,,Je to úžasné dievča a ja si neprajem, aby sa jej niečo stalo.“

Adam potlačil úškrn. ,,Nevedel som, že si poverčivý. Tváriš sa, ako keby som ju dokázal svojimi slovami urieknuť.“

Odvrátil od neho tvár. ,,Na tom nezáleží. Iba nechcem, aby si o nej čokoľvek zlé hovoril.“

Prikývol a rozhodol sa, že ho nebude provokovať. ,,Prepáč. Ako sa jej inak darí?“

,,Výborne,“ odpovedal už trochu veselším hlasom a uprene na neho pozrel olivovo zelenými očami. ,,Našla svoju spriaznenú dušu. Je s niekým s kým je naozaj šťastná.“

Adam si podoprel lakte o stôl a ruky si založil pod bradu. ,,Poznám ho?“

Chvíľu váhal, ale nakoniec sa ozval. ,,Áno, poznáš. Dokonca veľmi dobre.“

Vyzeral ako keby začal rátať do desať, čím si vyslúžil nahnevaný kamarátov pohľad. ,,Prestaň s tým! Bavíme sa predsa o mojej sestre! Nech ťa ani nenapadne rátať jej frajerov!“

Jeho kamarát cítil rozpaky, ale nedal ich najavo. ,,Spomeň si, že som ju naposledy videl pred siedmimi rokmi na svadbe jej najlepšej kamarátky Kamily. Odkiaľ mám vedieť, koľko mužov prešlo za ten čas jej ...“ nedokončil, pretože mu druhý muž skočil prudko do reči.

,,Opováž sa to čo len naznačiť, Adam! Kristepane, veď pred siedmimi rokmi mala len šestnásť rokov! Po strednej škole išla študovať do Holandska na vysokú školu, ktorú teraz ukončila. A pokiaľ viem, iba jediný muž sa dostal k nej tak blízko, aby ju mohol lepšie spoznať,“ bránil ju jej brat a pohľadom dával najavo, že o tom odmieta diskutovať.

Adam na neho šokujúco pozrel. ,,Takže tvoja sestra sa dala dokopy s ...“

,,Lukášom Diničom,“ dopovedal za neho kamarát.

Chvíľu mlčal, akoby hľadal slová. ,,To som nečakal. Veď patril medzi najväčších vyvrheľov na našom sídlisku. A je od nej o trinásť rokov starší. Však je skoro tak starý ako ty, Severín!,“ zvolal pobúrene a ignoroval jeho zlostnú reakciu.

Muž podráždene odfrkol.  Lukáš má odo mňa viac! Mám len tridsať tri rokov! Chceš mi povedať, že som starý?! Nezabúdaj, že Miriam má už dvadsať päť a je to dávno dospelá žena.“

Adam pokrútil hlavou. ,,Tak som to nemyslel. Iba si myslím, že on je už zrelý chlap a ona ešte len spoznáva skutočný život,“ snažil sa vysvetliť, aby medzi nimi nedošlo k nedorozumeniu.

,,Podľa mňa sa k sebe dokonale hodia. Dokonca aj v horoskope sa uvádzalo, že rak sa ideálne hodí k rybe.“

Začudovane na neho pozrel. ,,Ty veríš astrológií?“

Severín až teraz pochopil, ako smiešne to vyznelo. ,,To nie. Ale Miriam ma o tom neustále presviedčala, až som si to jednoducho zapamätal,“ mykol plecami a ignoroval jeho výsmešný pohľad.

Prikývol. ,,Tým sa to vysvetľuje. Už je inak na Slovensku?“

Nechápavo na neho pozrel. ,,Kto?“

Adam prevrátil očami. ,,Však tvoja sestra.“

Usmial sa. ,,Samozrejme. Vrátila sa pred dvoma mesiacmi. A už tu aj zostane. Býva so svojim frajerom, pretože si kúpili dom.“

Jeho kamarátovi sa veľmi nepozdávalo, že by sa tak búrlivý muž akým bol Lukáš Dinič usadil, ale už k tomu nepovedal ani pol slova. Rozhodol sa, že radšej zmení tému. ,,Teraz máš niekoho?“

Severín na neho v tichosti hľadel. ,,Ako to myslíš?“

,,Ježiš, ty si, ale nechápavý!,“ posťažoval sa naoko.

Plavovlasý muž do neho zabodol pohľad. ,,Ako tomu mám asi rozumieť. Však tvoja otázka bola nelogická.“

Adam hlasno vzdychol. ,,Pýtal som sa, či s niekým tráviš čas.“

Muž iba mykol plecami. ,,Máš  na mysli nejakú ženu?“

,,No nie, asi chlapa.“

,,Daj pokoj!,“ rozhorčil sa jeho kamarát a ignoroval jeho humor. ,,Teraz nemám nikoho a neviem či ešte o vzťah stojím,“ priznal znechutene.

Adam chápavo prikývol. ,,Samozrejme, však s Barbarou to nedopadlo najlepšie.“

,,S ňou to už nesúvisí. Jednoducho som zistil, že všetky ženské sú ako cez kopírku. Vytratila sa z nich originalita, prirodzenosť a lojálnosť. Chlap už nevie posúdiť, kedy niečo povedia len tak a kedy to myslia vážne. Vedia sa neustále pretvarovať a stále ho niečím vedia prekvapiť. Sú niekedy až príliš zložité a mňa už nebaví sa s nimi doťahovať. Však muž si nemôže byť istý ani tým, či po ňom žena s ktorou spí naozaj túži.“

Adam súhlasne prikývol. ,,Hej, vedia sa pretvarovať,“ súhlasil. ,,Tiež už nemám záujem o nejaký vážny vzťah. ,,Momentálne sa mi, ale páči jedna žena, s ktorou by som rád niečo riešil. Ale ona je tak hrozne odmeraná,“ zvolal a oprel sa chrbtom o stoličku. 

Severín okamžite prejavil záujem. ,,Je to tá recepčná?“

Chvíľu mu trvalo, kým zistil, koho má na mysli. ,,Myslíš Dagmar?“ vytreštil oči, ako keby mu povedal o sépii v oceáne.

Mávol rukou. ,,Neviem, ako sa volá. Myslím tú ženskú, čo má čierne vlasy, sivo modré oči a upnutú blúzku až ku krku. Dnes ma uviedla, keď s tebou telefonovala.“

..Áno, takže si myslel slečnu Dagmar. Priznávam, že je pekná, ale to aj mnoho iných žien, stačí sa prejsť po firmách. Rozhodne si s ňou nemienim nič začať. Je to iba moja pracovníčka,“ povedal rezolútne.

Severín na neho žmurkol. ,,Takže ti ju môžem prebrať?“

,,Nemyslím si, že je to žena pre teba,“ nedôverčivo prižmúril oči. ,,Si pre ňu príliš skazený,“ povedal bez obalu.

..Ja?“ vytreštil oči. ,,Nehnevaj sa na mňa, ale ani jej rezervované oblečenie vo mne nevyvolalo dojem, že si ju uniesol z kláštora.“

,,To som ani nepovedal. Iba si myslím, že si príliš nespoľahlivý a nezodpovedný a ona je predsa len pedantný a seriózny človek. Podľa mňa by ste sa k sebe nehodili.“

Jeho kamarát sa tváril urazene do špiku kosti. ,,Tak ma napadá, koho z nás dvoch lepšie poznáš.“

,,Určite teba, aj keď sme sa dlho nevideli. A práve preto, že ťa poznám, tak viem, že by vám to spolu neklapalo.“

Pozrel sa inam. ,,Ja som sa zmenil za ten čas. A kto hovorí, že ju chcem na vzťah,“ bránil sa pred ním ako šteňa, ktoré niekto trhá od matky.

,,Však práve, toho sa desím. Mne je úplne jedno, s kým sa vyspíš, ale nechcem, aby si si urobil terč z mojej podriadenej, s ktorou po pracovnej stránke nemám žiadny problém. Nie je síce úplne najbystrejšia, ale má svoje kvality a rozhodne by som o ňu nerád prišiel za to, že ty nevieš udržať opasok na nohaviciach,“ vmietol mu to tváre bez servítky.

Severín na neho podozrievavo pozrel. ,,Ktoré kvality máš tak na mysli? Narážal si na jej šedú mozgovú kôru alebo skôr na číslo jej podprsenky?“

Muž sa prudko nadýchol. ,,Správaš sa ako adolescent, ktorý ešte nevidel nikdy ženu.“

,,A ty zasa ako starý somár, ktorý sa hrá na neviem ako veľkého šéfa a tvári sa, že žije v celibáte,“ vrátil mu urážku.

Adam len mávol rukou. ,, Ak tak veľmi chceš, môžeš ju pozvať na kávu, ale garantujem ti, že ťa odmietne.“

,,Myslíš, že má priateľa?“

Mykol plecom. ,,Neviem či má teraz niekoho, ale počul som, že chodila predtým s jedným policajtom.“

Údivom roztvoril oči. ,,To znamená, že ju rajcujú nebezpeční a silní muži.“

,,Je mi to jedno. Je to tvoje rozhodnutie, rob si čo chceš. Ale, chcem ťa ešte varovať,“ prísne na neho pozrel. ,,Ak kvôli tebe o ňu prídem, budem žiadať, aby si mi priviedol náhradu. Minimálne tak dobrú, ak nie lepšiu. To je moja podmienka.“

Severín sa široko zazubil. ,,Platí.“

Kamarát ho potľapkal po pleci a vstal. ,,A teraz navrhujem, aby sme spolu zašli na výborný obed. Som hladný ako vlk a neviem si teraz predstaviť nič lepšie, ako naplniť svoj žalúdok.“

Muž prikývol a tiež sa postavil. ,,Aj mne už v bruchu huslisti vyhrávajú.“

Dagmar netrpezlivo sledovala zlaté náramkové hodinky. Hypnotizovala ich pohľadom, až sa jej na čele urobila jemná vráska. Stála pred Subwayom už asi desať minút, až sa zdalo, že tá chvíľa nemá konca. Bola zvyknutá, že okolo obeda sa vytvorí kolóna ľudí, ktorí sa budú medzi sebou pretláčať dopredu, nevrlo po sebe pokrikovať a dokazovať si svoju dôležitosť. Dnes ich však bolo podstatne viac, ako inokedy čo zapríčinil aj fakt, že boli akcie nielen na kávu, ale aj na koláčiky cookies. Veľmi dobre vedela, aké je to lákadlo, nakoľko nedala dopustiť na tie citrónové a malinovo tvarohové. Tiež nepohrdla dobre urobenou kávou, ale musela byť bez príchute, pretože tú zo srdca neznášala. Nevedela pochopiť, ako niekto môže tak ničiť lahodnú chuť kávy tým, že si ju osladí umelým sirupom.

Zadívala sa na narastajúci dav, ktorý stál pred ňou a hlasno si vzdychla. V tom si všimla ženu, ktorá ju okamžite upútala. Bola len o kúsok ďalej než ona a tak na ňu dostatočne dovidela. Gaštanové vlasy mala bohato vypnuté a splývali jej na plecia ako hodváb. Oči boli svetlo hnedej farby, ktorá bola celkom priemerná, ale jej dokonalé kontúry srdcovitej tváre s alabastrovou pleťou a jemnými črtami z nej robili pozoruhodnú krásku. Neznáma mala aj ukážkovú postavu, štíhlu ako laň, napriek tomu žensky tvarovanú. Jej fialová blúzka s rozopnutými vrchnými gombíkmi toho viac odhaľovala rovnako ako aj vypasovaná minisukňa siahajúca dobrých desať centimetrov nad kolená. I napriek tomu, že bola na ženu primerane vysoká, jej celkovú výšku podčiarkovali hnedé kožené čižmy na opätku s platformou. Jej pozornosti neušlo, že žena neustále prebehuje očami od mladej predavačke za pultom v zelených rovnošatách až k svojmu nablýskanému mobilu. Tak zlostne do neho ťukala, až to vyzeralo, že sa  v jej rukách zmení na vražednú zbraň.

Dagmar sa na ňu znechutene pozrela. Ak mala byť úprimná, tá žena jej nebola ani trošku sympatická. Ani nevedela prečo, ale jej prítomnosť spôsobovala, že ju rozbolela hlava a začala sa cítiť akosi malátne. Nahovárala si, že to bude asi krátkym spánkom, pretože sa celú predošlú noc budila a bola veľmi rada, že sa v práci nezložila hneď nad ránom. V duchu si vynadala za to, že venovala dotyčnej viac myšlienok, než si naozaj zaslúžila. Sama nevedela, čo je za tým, ale tá osoba v nej niečo vyvolávala. Bol to taký ten pichľavý pocit, kedy človeka prepadne vízia, že sa niečo odohrá a on by sa mal radšej mať na pozore. Iba ešte netušila, ako jej vnútorné rozpoloženie súvisí s tou ženou. Nechcela sa nad tým nijako zamýšľať, pretože sa cítila, ako pomaranč, ktorý niekto odšťavil. Všimla si, že starší pán okolo päťdesiat rokov vystúpil z radu a odišiel smerom k východu. Váhavo sa posunula dopredu, až sa ocitla tesne za tou ženou. Trochu  odstúpila dozadu, aby jej nedýchala až na krk, ale napriek tomu jej do nosa udrela silná vôňa orgovánu. Bola tak prenikavá, až sa jej zatočila hlava a ona si nevšimla mladé dievča, ktoré do nej prudko narazilo. Po očku sa obzrela za seba a všimla si, že sa s chlapcom v jej veku doťahuje a postrkuje. Boli to žiaci vo veku základnej školy a tak sa na nich ani nehnevala. Pokojne stála, pomaly sa posúvala dopredu a snažila sa prísť na iné myšlienky. Ani sa nenazdala a dievčina do nej tak tvrdo narazila, až jej padla modrá koženková kabelka na zem. Okamžite sa po ňu zohla, ale keď znova vstávala, stratila rovnováhu a mierne strčila do ženy pred sebou. Tá sa ku nej okamžite otočila a v očiach jej svietilo otvorené nepriateľstvo.

,,Čo ste slepá? Nevidíte, že stojím pred vami?,“ začala rozhadzovať rukami s pestovanými nechtami a potom na ňu ukázala prstom. ,,Ako sa opovažujete do mňa strkať?!“

Dagmar na chvíľu stratila slová, pretože nevedela ako má zareagovať. Nechcela do toho ťahať adolescentov, ktorí sa len vzájomne bavili aj keď neprimeraným spôsobom. A tak sa rozhodla, že plnú vinu zoberie priamo na seba. ,,Prepáčte, slečna,“ slušne sa jej ospravedlnila a pokračovala. ,,Padla mi kabelka a ja som stratila rovnováhu,“ odpovedala polopravdou a dúfala, že dotyčná je natoľko rozumná, aby sa tým ďalej nezapodievala. Avšak mýlila sa v nej a pravdou bolo, že čakala na akýkoľvek jej ústupok, aby mohla okolo seba šíriť oheň.

,,Nemôžem uveriť, že ste tak neskutočne nemotorná!" prskala nevraživým hlasom pekná hnedovláska. Prepichovala ju pohľadom a z očí jej zračilo nepriateľstvo. Dagmar si nedokázala vysvetliť jej reakciu. Ešte nikdy sa nestretla s tak nepríjemnou osobou a to ešte ani zďaleka sa nedalo povedať, že by predtým bola obklopená len milými ľuďmi. Na druhej strane musela uznať, že je to situácia, s ktorou sa už raz stretla, ale bolo to tak dávno, že už aj na to medzitým zabudla. Tiež sa jednalo o ženu, ktorá jej pripomínala svojou vľúdnosťou ostnatého ježa. V duchu ľutovala každého človeka, ktorý musí znášať jej panovačné správanie. Ona sa jej však už raz prepáčila, ale určite sa jej nemieni klaňať za to, že do nej trochu štuchla. ,,Odpusťte, ale naozaj som to neurobila naschvál," vysvetlila jej pokojným hlasom. 

Neznáma na ňu pohŕdavo pozrela svetlohnedými očami. ,,O tom vôbec nepochybujem! Vy ste jednoducho tak neuveriteľne neschopná!" 

Dagmar prekvapene zažmurkala. ,,Prečo ste k ľuďom taká odporná? Vaše problémy sa tým nijako nevyriešia."

Pozrela sa na ňu ako keby padla z Jupitera. ,,Ja nemám žiadne problémy! Mám úplne bezproblémový život!," opáčila namrzene a ignorovala prekvapené reakcie ľudí, ktorí stáli v jej blízkosti. Dagmar sa rozhodla mlčať, aj keď ju tá hnedovlasá fúria prepaľovala pohľadom. V tom počula za sebou známe hlasy dvoch mužov. Okamžite vedela, kto sa ku nej blíži, no tvárila sa, že ich nepočuje. Neušlo jej, ako sa žena stojaca pred ňou rozžiarila pri pohľade na návštevníkov. Neodolala a otočila hlavu nabok. Videla ako sa jej šéf rozpráva so svojim známym. Niečo mu vysvetľoval a potom sa od neho odpojil a vykročil smerom k automatu. Síce nepočula o čom sa rozprávali, ale podľa výrazov v tvári usúdila, že mali dobrú náladu. Uľahčene si vydýchla a nenápadne pozrela na ženu pred sebou. Videla, ako si rukami prehrabla vlasy a uhladila si elegantnú blúzku. Na perách sa jej objavil široký úsmev a oči jej svietili vzrušením. Dagmar jej nestihla uhnúť a žena do nej bezohľadne strčila. Tento krát zachovala rovnováhu, iba sa na ňu mierne zamračila. Hoci nemala v pláne sa za ňou otočiť, jej zvedavosť zvíťazila. Pristihla sa, ako naťahuje štíhly krk a snaží sa na ňu dovidieť.

,,Severín, tak rada ťa vidím!" zvolala svetlovláska a šťastne sa na neho usmiala. Bez hanby mu ovinula štíhle ruky okolo krku a pritisla sa k nemu celým telom. Dagmar ich zarazene sledovala a vytreštila oči nad jej opovážlivosťou. Na prvý pohľad sa zdalo, že ani muža to neteší. Pri pohľade na ňu sa stiahol a na tvári sa mu zjavila chladná maska. Keď zistila, že to s ním nič nerobí, urazene ohrnula spodnú peru. ,,Myslela som si, že budeš rád, keď ma znova uvidíš," natiahla ku nemu ústa, ale on od nej odtiahol tvár. Uchopil ju za plecia a odtlačil od seba. Nedbala na jeho rezervovaný postoj a opäť sa ku nemu pritisla. Nevšímala si ľudí, ktorí sa začali otáčať a ukazovať si prstom. ,,Prečo si ku mne taký chladný, Severín?"

,,Mala by si sa ovládať, Alica," odmerane povedal á prísne sa na ňu zadíval. ,,Adam je len kúsok od nás. Predpokladám, že nechceš, aby sa dozvedel o našom romániku."

Pevne dúfal, že tým jej vášeň skrotí, ale malo to na ňu celkom iný účinok. ,,Chcem sa mu s tým priznať. Mal by o tom vedieť, povedala bez okolkov a ignorovala jeho zhrozený pohľad.

,,Zbláznila si sa?" vyštekol na ňu bezcitne.  ,,Prečo by si mu o tom mala hovoriť po takej dlhej dobe?"

,,A prečo nie?" opáčila tvrdohlavo a zúžila oči. ,,Nebolo to tak dávno, čo ste si boli veľmi blízki a boli ste jeden druhému ako brat," pripomenula mu bezočivo a bolo jej jedno, že mu tým spôsobí bolesť.

Nevraživo na ňu pozrel. ,,A ty si sa to rozhodla zničiť."

Zasmiala sa hrdelným hlasom. ,,Ale, kdeže Severín. To ty si všetko zničil, keď si sa so mnou len zahrával a svojho priateľa si nepekne podrazil," zasyčala mu do tváre. ,,Dobre si vedel, že ma miluje a bolo ti to jedno. Nehanebne si ma zviedol."

Od prekvapenia otvoril ústa. ,,Ja? Počúvaš sa vôbec, Alica? Veď to ty si ma presviedčala o svojej láske a ty si trvala na tom, že sa s Adamom rozídeš. Ja som si len vzal to, čo si mi nehanebne ponúkala! Ako mnohým mužom predo mnou a istotne aj po mne."

Žena pred ním očervenela ako gerbera. ,,S tebou to bolo iné, Severín," presviedčala ho zúfalým hlasom.  ,,Odkedy sme boli spolu, tak som s nikým nič nemala."

Výsmešne na ňu pozrel. ,,Takže si nespala ani  s Adamom? Však ste spolu ešte pol rok chodili po tom, ako si to so mnou ukončila."

Odvrátila od neho pohľad. ,,My sme boli len ... priatelia," vykoktala zo seba a odmietla sa na neho pozrieť.

,,Tomu neverím, Alica. Ty nie si žena, ktorá by dokázala čakať len na jediného muža. Však v čase, keď si si so mnou začala si sa netajila svojimi bývalými frajermi. Zrejme si už mala celý zástup mužov," odfrkol pohŕdavo a bolo mu jedno, že to všetci počujú. Sklonil sa tesne nad jej tvárou a zadíval sa do jej svetlohnedých očí. ,,Už ti znova nesadnem na lep. Bol som hlupák, nechal som sa očariť tvojou peknou tvárou, no už rovnakú chybu nespravím."

Zlostne po ňom šibla pohľadom. ,,Hovoríš, ako keby si bol mních, Severín! A pritom obidvaja dobre vieme, že sa otočíš za každou sukňou! Ty mi skutočne nemáš čo vyčítať! Pôjdem za Adamom a poviem mu, že sme spolu spali!" vyhrážala sa a chcela cez neho prejsť. Prudko ju schmatol za ruku a nešetrne si ju pritiahol k sebe. ,,Neopovažuj sa to spraviť, Alica!"

Vyšklbla si ruku z jeho zovretia a odstúpila od neho. Chystala sa mu odvrknúť, keď v tom zbadala, ako ku ním kráča Adam. Bez toho, aby na neho upozornila Severína, sa k mužovi tuho pritisla a zvodne sa na neho zadívala. ,,Viem, že si po mne neprestal túžiť, Severín."

Usiloval odtiahnuť, ale držala sa ho ako kliešť a odmietla sa ním nechať zastrašiť. ,,Prestaň sa so mnou zahrávať! Čo to vlastne predvádzaš za hru? Oklameš už len takého chlapa, ktorý ťa ešte nemal."

Ignorovala jeho reakciu a priblížila sa k nemu ústami, pričom po očku sledovala dotyčného za ich chrbtom.

Adam tam stál neschopný pohybu a díval sa na ženu, ktorú tak veľmi miloval. Tá bola zavesená na jeho dobrého priateľa a nehanebne ho zvádzala očami priamo pred ním. Predstava, že ich vidí ju uspokojovala a tak sa rozhodla zvíťaziť za každú cenu. Náhle v sebe pocítila obrovskú silu, ktorá jej prúdila do tela ako vitamínová bomba. Dagmar si tiež všimla šéfa, ktorý bol bledý ako krieda a netrvalo jej dlho, kým pochopila, čo sa deje. On mal s tou neznámou veľmi blízky vzťah a pred očami sa vešala na jeho dobrého priateľa. Ani sama nevedela prečo, ale začala s ním súcitiť. Bol to dobrý  a spravodlivý muž, taký prístup si určite nezaslúžil.

,,Dokážem ti, že ma stále chceš, Severín!" zašepkala vášnivo a zvodne sa na neho usmiala. Skôr, než sa mu ju podarilo odstrčiť ho pobozkala na ústa.

Pri tom pohľade sa Adamovi zrýchlil tep a v tvári od hnevu očervenel ako rak. Urobil pár dlhých krokov a hlasno zvolal. ,,Čo to má dopekla, znamenať, Severín?"

Muž, ktorého oslovil sa prudko trhol. S previnilým výrazom na tvári sa otočil k svojmu kamarátovi. Keď videl, ako sú jeho oči zúžené bolesťou, zmocnili sa ho výčitky. Ignoroval ženine tiché protesty a odstrčil ju od seba. ,,Nie je to tak, ako to vyzeralo, Adam," začal vysvetľovať, ale on ho prepichoval zlostným pohľadom. Na chvíľu sa cítil ako bezbožný lotor, ktorému nie je nič sväté. Ani ich dlhoročné priateľstvo. ,,Ty netušíš, ako sa to zomlelo a asi by si mal vedieť pravdu."

,,Tu by mal už niekto z vás dvoch veru povedať," podotkol chladným hlasom. ,,Vy sa nebodaj poznáte?"

Severín už chcel prehovoriť, ale žena bola rýchlejšia. ,,Lepšie, než si myslíš, Adam," odpovedala s úškrnom na perách.

Adam zaťal ruky v päsť. Na chvíľu sa zdalo, že je zmätený, ale potom sa mu rozšírili oči od prekvapenia. ,,Severín je ten muž, o ktorom si hovorila?! Ten, pre ktorého si sa so mnou rozišla."

Jej mlčanie ho presvedčilo o jeho slovách, lenže druhý muž sa odmietal zmieriť s povesťou podvodníka. ,,Adam, ona ma nikdy nemilovala. Necítila ku mne nič viac, než túžbu. Nedaj sa oklamať jej peknou tvárou. Nejeden chlap jej kvôli tomu podľahol. Ak ti tvrdila niečo iné, tak ti celý čas klamala," snažil sa mu prehovoriť do duše, ale ako keby sa prihováral kamennému múru.

,,Nemôžem uveriť, že som si to nevšimol skôr," zaúpel a vyčítavo na muža oproti sebe pozrel. ,,Bol som skutočne slepý, keď som si myslel, že sa ti dá veriť. Urobil si zo mňa úplného hlupáka a bavil si sa na môj účet. A celú tú dobu si s ňou spával."

Jeho tvrdé obvinenie sa ho dotklo, ale snažil sa na sebe nedať najavo žiadne city. V podstate mu nemohol nič vyčítať. Vedel, že má pravdu. Napriek tomu nechcel, aby to medzi nimi takto skončilo. ak by sa raz do krvi pohádali, už by si k sebe nemuseli nájsť znova cestu. ,,Chápem, že sa hneváš. Máš na to právo."

Ironicky sa na neho pozrel. ,,Viac mi nepovieš? Celkom by ma zaujímalo, či si si vychutnával, že ma ťaháš za nos. Vedel si, čo ku nej cítim a napriek tomu si s ňou išiel do postele," vyhŕkol rozlúčene a odmietal ustúpiť. Len to v ňom vrelo a tak sa snažil využiť každú príležitosť, aby dal priechod svojmu hnevu.

Severín pokrútil hlavou. ,,Bolo to inak, Adam. Je pravda, že som s ňou spal, ale moje city voči nej boli hlbšie."

Vytreštil na neho oči, ako keby mu práve povedal, že syn nebeský vstal z mŕtvych. ,,Čože?!"

Neušlo mu, ako sa na neho upreli pohľady. ,,Je to tak, ako počuješ. Nemám dôvod ti klamať. Ja som sa do tej ženy skutočne zamiloval."

Alica od prekvapenia otvorila úst, ako keby nepočula väčšiu hlúposť. A tým mu aj dokázala, že jej city neboli voči jeho osobe nikdy úprimné. z jej strany išlo len o pobavenie. ,,Hovoríš, že si ma miloval? To nemyslíš vážne, Severín! Ty predsa nevieš žiadnu ženu milovať! Nie si o nič lepší, ako ja,." vyčítavo sa ozvala a založila si ruky na hrudi.

Muž úplne rezignoval. ,,Je pravda, že som sa predtým zahrával s viacerými ženami," priznal previnilo a venoval jej uprený pohľad. Bol to pohľad muža, ktorý skutočne trpel pre nenaplnenú lásku. Pre ženu, ktorá v ňom nedokázala vidieť viac než výstavný kus vo svojej zbierke. ,,Ale teba Alica, som miloval. Hoci to prišlo úplne náhodou a vôbec som s tým nerátal, stalo sa to. A dodnes som ťa ľúbiť neprestal," priznal s trpkosťou v hlase.

Adam na neho neveriaco pozeral, potom zrak presunul na ženu. ,,A ty ku nemu cítiš to isté, Alica?"

Uhla pohľadom a odmietla odpovedať. Po chvíle sa ozvala. ,,Nie," povedala sucho. ,,Ja som ho nikdy nemilovala."

Adam prikývol a súcitne sa pozrel na svojho kamaráta. ,,Preboha, Severín. ,,Prečo práve ona? Však je to obyčajná mrcha. Nezaslúži si ani jedného z nás. S oboma sa len zahrávala a bolo jej jedno, čo naozaj cítime."

Muž pokrčil plecami. ,,Sám neviem. Pobláznila mi hlavu a nejako som si neuvedomil, že sa so mnou len zahráva. A možno som to aj vedel, ale nechcel som to ukončiť, pretože som sa bál, že by som to oľutoval. Ja viem, je to celkom úsmevné, vzhľadom k tomu, koľko žien som už vystriedal," povedal so žartom. ,,Ale ako sa hovorí, na každého barana sa nájde povraz."

,,Pravda, priateľu. Ženy sú vskutku nebezpečné bytosti. Dokážu jednoducho počariť mužovi a kým si to uvedomí, majú ho vo svojej hrsti."

,,Som rád, že to tak berieš, Adam. Nechcel by som, aby si ma nenávidel kvôli tomu incidentu. Bolo to dávno a už som z toho vytriezvel. Pochopil som, čo je to za ženu," zvolal odmerane a prísne pozrel na ženu vedľa seba. Tá nepohla ani brvou a tvárila sa, že sa jej to netýka. Keď na nej spočinul zrak aj druhého muža, nahnevane sa osočila na oboch. ,,Ani jeden z vás nie je svätec! Tak sa prestaňte na mňa pozerať, ako keby som sa vyspala s celým futbalovým tímom!"

Adam sa uškrnul. ,,S celým síce nie, ale s polovičkou družstva určite," povedal bez okolkov a vymenil si s priateľom pobavený pohľad.

Alica očervenala ako paradajka. ,,Aby ste sa z toho nezbláznili," zasyčala a pohodila hnedými vlasmi. ,,A vôbec, čo tu ja ešte pohľadávam! Ani na jednom z vás mi nezáleží! Odchádzam!"

Muži sa na seba zadívali a potom upreli pohľad na ženu, ktorá sa im otočila chrbtom. Adam štuchol do kamaráta a ten sa široko usmial. Obaja vedeli čo majú na mysli, až nečakane vykríkol.

..Alica, dnes je Medzinárodný deň mužov. Možno by nebolo od veci uloviť nejakého dobráka, ktorého budeš kŕmiť sladkými rečami," rypol do nej a ešte viac ho pobavilo, keď sa stal stredom záujmu.

,,Ach!" vydýchla s úžasom a cez chrbát mu zlostne odvrkla. ,,Neznášam ťa, Adam Kubala! Už sa mi viac neukazuj na oči s tým svojim podareným kamarátom! Ani jedného už neznesiem!"

Po týchto slovách sa zvrtla na opätku a vyrútila sa ako fúria. Takmer znova narazila do prekvapenej Dagmar, ktorá sa jej šikovne vyhla. Dívala sa za ňou s otvorenými ústami a tak jej unikla pozornosť oboch mužov. Keď sa ocitla pred nimi v tvárou v tvár, tak sa mierne začervenala. ,,Už mi končí prestávka ... , mala by som ísť naspäť do práce," zajachtala a chcela sa otočiť na odchod. jej šéf ju však zastavil. ,,Viem, že ste si toho vypočuli viac, než bolo nutné," povedal bezfarebným hlasom a ešte väčšmi v nej prehĺbil rozpaky.

,,Ospravedlňujem sa vám," hlesla a sklonila hlavu. ,,Nebolo to mojim úmyslom."

Adam sa namiesto toho usmial. ,,Mohol by som vás o niečo požiadať, Dagmar?"

Recepčná zmätene zažmurkala, Šokovalo ju, keď ju oslovil menom. ,,Áno, samozrejme."

,,Mohli by ste si vyjsť s mojim kamarátom Severínom?," opýtal sa veselým hlasom a bolo mu jedno, že ho jeho kamarát prevŕtava vražedným pohľadom.

,,Prosím?" opýtala sa neveriaco. ,,Asi som vás dobre nepochopila."

Adam si z ich reakcie nič nerobil. ,,Viete, Dagmar," znova ju oslovil menom a pokračoval sýtym hlasom. ,,Môjmu priateľovi prídete atraktívna, ale nemá odvahu vás niekam pozvať. ,,Nemám pravdu, Severín?"

Nevraživo na neho pozrel. ,,Za toto by som ťa mal zabiť."

Adam sa rozosmial. ,,Chceš ma vyzvať na súboj?"

Mužovi zasvietili oči vzrušením. ,,Nezabúdaj, že som chodil na box. Oproti mne by si nemal najmenšiu šancu," vychvaľoval sa ako kohút v kuríne.

Adam prikývol. ,,Niekedy to môžeme vyskúšať, ale teraz slečna čaká na tvoje pozvanie," nadhodil a neušlo mu, ako sa jeho podriadená zapýrila.

Severín na neho fľochol. ,,A prečo ju vlastne nepozveš sám?"

Podarilo sa mu Adama dostať do rozpakov. ,,No pretože som jej šéf a nerád by som si začínal s personálom," vysvetlil vecne. Všimol si, ako sa zmätene zatvárila a rozhodol sa svoju chybu napraviť. ,,Nie, že by ste nestáli za to, ale ...

,,Ja tomu prirodzene rozumiem, pán Kubala," povedala formálne a naďalej ho oslovovala priezviskom. ,,To by bolo nevhodné."

Prikývol a zadíval sa na kamaráta. ,,Takže?"

Severín prekrútil očami, ale rozhodol sa, že mu nebude oponovať. ,,V poriadku," súhlasil. Pozvem Dagmar na kávu," povedal a chystal sa ju uchopiť pod pažu, no ona sa od neho odtiahla. ,,Narovnala si na nose okuliare a zvolala. ,,Nemusíte sa obťažovať, ak nechcete, nemusíme..."

Prísne na ňu pozrel, aby ju umlčal. ,,Keby som nechcel, nikto ma k tomu nedonúti. Ani on nie," zvolal a pozrel významne na kamaráta. Ten sa tváril nanajvýš pobavene. Potom uprel zrak na recepčnú a zvážnel. ,,Je to rozkaz, Dagmar. Môj priateľ má mizernú náladu a mne sa ho nepodarilo rozveseliť. Verím, že vášmu šarmu neodolá."

Opäť sa začervenala a dovolila mužovi, aby ju viedol. 

Adam ešte na priateľa stihol pred odchodom zakričať. ,,A Severín. Žiadne hlúposti. Nerob nič, čo by si slečna neželala."

Vystrúhal na tvári grimasu. ,,Akoby som ťa nepoznal," zvolal a zašiel so ženou za najbližší roh.