Môj príbeh

Foto: pb 

čaká sa na aktualizáciu článku 

Autorka na voľnej nohe, so zápalom dobrodruha, srdcom romantika, mysľou víly a dušou rebela. 

Niektorí si o mne myslia, že som zvláštna. Ja však tvrdím: ,,Som sama sebou."

Jedného dňa sa narodilo malé dievčatko, ktoré dostalo meno. Jeho vlastné sa mu nepáčilo, až sa premenovalo na ,,Tuary."

Narodilo sa so zmyslom pre spravodlivosť, česť, mravnosť, zásadovosť, láskavosť, obetavosť a rovnocennosť.

Milovalo život, ľudí, zvieratá. Bolo čarovné, oslnivé, výnimočné. Avšak časom nie každý chápal jeho svet a nie každý ho podporoval. Z dievčatka vyrástla idealistická slečna, ktorá však ťažobou bremena sa zmenila na zakríknutú bytosť. Neprajné jazyky z nej spravili tieň, ktorý v nej zabil schopnosť komunikovať. Osud  nastokol na ruku prsteň otrokyne a ona stratila akékoľvek práva, svoju slobodu i schopnosť sa prejaviť. Prišla o slová - doslova. Ubitá, zničená, deprimovaná, zaživa pochovaná a i z kože zodratá si časom uvedomila, že existujú aj iné prejavy, pri ktorých sa nemusí hlas používať. A tak objavila čaro písania. Jej slovám nikto nerozumel, jej srdcu nikto nenaslúchal a jej očiam sa každý vyhýbal. 

Bola to divná stvora, ktorá znenávidela svet, okolie, ľudí a nakoniec i samú seba. Až začala cítiť obrovskú potrebu svoj hnev, svoju frustráciu a svoj žiaľ dávať na papier. Najprv to boli len slová, neskôr sa zmenili na riadky, potom na básne, ešte neskôr na poviedky až časom na príbehy. 

Nerozumeli jej jazyku, a tak sa tá slečna rozhodla, že bude slovne mĺkva , ale hbitá v používaní pera. Roky iba čakala na nejaký zázrak, ktorý nastal až vtedy, kedy začala skutočne v zázraky veriť. A vtedy získala všetko po čom túžila a čo si želala. Teda, takmer všetko. 

Tá slečna vyrástla, dospela a zmenila svoje myslenie, postoj i prístup. No na jednej strane zostala stále rovnaká a to práve tým, že neprestala cítiť potrebu vyjadriť sa písmom. 

Tvorba, ktorú postupne budem pridávať na tento blog je staršieho dátumu, niektorá dokonca pochádza z čias, kedy to dievča sedelo v stredoškolskej lavici a bolo nútené dávať pozor na nudných predmetoch. 

Dúfam, že sa pri čítaní týchto riadkov odreagujete a táto tvorba sa stane akousi vašou inšpiráciou na nové začiatky, ktoré môžu nastať v akomkoľvek veku.