 |
| Foto: http://majopeiger.com/ |
Zo vzduchu na zem dopadali nepriateľské kvapky dažďa. Nad
starými budovami sa temne zmrákalo. Ulica bola odetá do šedivej róby
a povetrím kvílila zúfalá meluzína. Atmosféra sa niesla
v melancholickom odtieni. Obyvatelia, ktorí sa v tejto chvíli stali
pozorovateľmi vlastných príbehov, pripomínali stvorenia vytiahnuté zo záhrobia.
Samotná existencia chutila trpko ako korenie.
Stela cítila, že niečo nie je v poriadku. Dokonca ani
jej dlhoročná priateľka, sa netvárila práve najšťastnejšie. Akoby to ani
nebola, tá istá Diana, ktorá sa s ňou o takomto čase pred pár dňami
smiala. To úžasné a energické dievča, ktoré každému navôkol rozdávalo
pozitívnu energiu a vlievalo svetlo do života.
V tejto chvíli, bola jej drahá Diana vernou
kópiou Anny Kareniny, z diela ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča
Tolstoja. Pohľad mala neprítomný ako vosková figurína a v očiach
vpísaný zármutok. Stela netušila, čo to znamená, no cítila ako sa jej duše
začínajú zmocňovať obavy. Napokon sa predsa len rozhodla prelomiť to ťaživé
ticho, ktoré sa okolo nej obtočilo ako zákerný a mocný had.
,,Nechceš mi niečo povedať? Už päť minút mlčíš a ešte
si sa ani raz neusmiala. To sa na teba vôbec nepodobá, Diana,“ vytýkala jej
vážnym hlasom a zadívala sa na ňu svojimi machovo zelenými očami. Dievčina
jej však venovala len prázdny pohľad a bez slov pokrútila hlavou. To Stelu
dokonale rozladilo, pretože po celé roky čo sa poznali, pred sebou nemali
žiadne tajomstvá a vždy boli za každých okolností k sebe úprimné. Avšak,
ona nebola z cukru a mala dostatočne veľa odvahy, temperamentu
a vytrvalosti na to, aby sa jej podarilo kamarátku nakoniec zlomiť. Predsa
sa nevzdá tak ľahko.
,,Z tvojho správania usudzujem, že sa niečo závažné stalo.
A ja by som mala rešpektovať, že ti nie je do reči a ani mi
o tom nechceš povedať,“ odvetila mäkkým hlasom plným porozumenia
a pokoja. No po chvíle pokračovala naliehavejším tónom. ,,Ale, Diana. My
dve sme predsa dlhoročné priateľky. Dobre vieš, že ak ťa niečo trápi, tak mi
o tom môžeš kedykoľvek povedať. Ja ti vždy rada pomôžem,“ dokončila
s láskou a z výrazu jej tváre bolo vidieť, že to myslí naozaj
vážne.
Diana jej venovala len letmý pohľad a jej oči toho
prezradili podstatne viac než ústa. V krátkom intervale sa do dievčiny
zabodli ako tŕne a celú ju ochromili svojim nepriateľským účinkom.
,,Poviem ti len toľko, že už mi na ňom nezáleží. Môžeš si
ho pokojne nechať,“ skríkla rozhnevaným hlasom.
Stela sa na ňu nechápavo pozrela a snažila sa zistiť,
ako to myslela. ,,Odpusť mi, ale nerozumiem tomu čo mi hovoríš. Koho si môžem
nechať?.“
,,Myslela som Daniela! Nesnaž sa ma presviedčať, že medzi
vami nič nie je! Veľmi dobre viem, že sa ti páči. A to už poriadne dlho!,“
nenávistne skríkla a odhodila si zlatú kučeru z tváre.
Stela po jej slovách ostala tak zarazená, že na malú chvíľu
prestala aj dýchať a možno aj vnímať. Bola zmätená. Výčitky? Zlosť?
Bolesť? To všetko v tom okamihu cítila a nedokázala racionálne
uvažovať. Práve ona, ktorá bola známa svojou rozvahou a pokojom, prichádzala
o argumenty rovnako, ako strom o zelené listy počas jesene. Náhle
netušila, čo má svojej milovanej priateľke povedať. Pravdou bolo, že Daniel sa
jej páčil už na základnej škole. Už ako malé dievča o ňom snívala
a bola fascinovaná jeho šibalským úsmevom a hlbokými zemitými očami.
Vždy jej pripomínal neporaziteľného rytiera, ktorý dokáže pobiť celý svet bez
toho, aby ublížil jedinej živej a nevinnej bytosti. I napriek tomu,
že bola do neho celé roky platonicky zamilovaná, tak mu nikdy predtým nenaznačila,
že by sa jej nejako páčil alebo by ku nemu nebodaj cítila niečo viac než len
priateľstvo. A to z jediného dôvodu. Nebola totiž jediná, ktorá
túžila po získaní jeho chlapčenského srdca. Aj Diana ho vrúcne z celej
duše v detstve zbožňovala. Až si nakoniec získala predsa len jeho lásku
a vernosť. A to Stele zabránilo v tom, aby mu dala najavo svoje
skutočné pocity. A tak naďalej ostávala po jeho boku ako spoľahlivá
a ústretová kamarátka. Doteraz všetko fungovalo tak, ako aj malo. Lenže
pred pár dňami nastal v jej živote obrovský zlom a ju to do určitej
miery nesmierne poznačilo. A na ten deň si pamätá, akoby sa stal len
včera.
,,Čakáš na zmrzlinu? Veru, je poriadne horúco, treba sa
osviežiť. Akú si kupuješ? Môžem sa ku tebe pripojiť?,“ opýtal sa chlapec so
známym hlasom a postavil sa tesne za jej chrbát.
Stela ostala v prvom momente zarazená, ale keď sa
otočila, tak jej prekvapenie vystriedalo zahanbenie. Veľmi dobre vedela, ako
vyzerá. Vôbec sa nezapodievala svojim vzhľadom, keďže sa vonku nemala
v pláne zdržiavať. A tak nepredpokladala, že za tú chvíľu môže
natrafiť na niekoho známeho. Na chalana, ktorý sa jej tak dlho páči.
A teraz pred ním stála neupravená, nenalíčená v domácom tričku
a v starých šortkách.
Čo to robíš? Nad čím to uvažuješ? Veď je to frajer tvojej
najlepšej kamarátky. Tá detská zamilovanosť, ktorú si cítila keď si si myslela,
že práve on je ti súdený, ťa už mala dávno prejsť! Je úplne jedno, ako pred ním
vyzeráš. On má predsa Dianu! I napriek
tomu, že samu seba vnútorne presviedčala, že je všetko tak, ako má byť, sa
nemohla vzdať predstavy na to, ako veľmi by si priala vrátiť čas a stáť
pred ním s dokonalým imidžom. Stálo ju skutočne veľké úsilie, aby sa
tvárila prirodzene. Avšak v jednej veci naozaj nemusela klamať.
Z jeho prítomnosti sa úprimne tešila.
,,Ahoj Daniel. Rada ťa vidím. Samozrejme, pokojne sa
pripoj. Čo tu vlastne robíš?.“ Hoci sa snažila o pokojný tón, tak ju jeho
prítomnosť predsa len rozptyľovala. A tak dúfala, že si to nevšimne.
Chlapec jej venoval široký úsmev a prehrabol si
havranie vlasy prstami. Stelu ten pohyb celkom fascinoval a ani si
neuvedomila, ako sa očarene na neho zadívala. ,,Akurát sa vraciam od Diany.
Potreboval som sa s ňou porozprávať a povedať jej niečo dôležité.
Niečo, čo som jej chcel povedať už dlhšie. Som presvedčený, že sa tým čoskoro
všetko vyrieši a veci sa zmenia.“
Dievčina prekvapene zažmurkala tmavými mihalnicami. ,,Aha,
už ste naplánovali tú spoločnú dovolenku do Talianska? Diana sa veľmi teší. Už
si dokonca kúpila aj nové plavky.“
,,Nie, tú dovolenku som zrušil. Za týchto okolností nie je
možné, aby sme išli na spoločnú dovolenku do zahraničia,“ odpovedal vážnym
hlasom, no naďalej sa očami na dievčinu usmieval.
,,Prepáč, bola som iba zvedavá. V podstate ma do toho
nič nie je. Je to len medzi vami dvoma. Želám si, aby ste boli obaja šťastní.“
Stela sa v tej chvíli cítila ako pokrytec. Tvrdila, že si praje niečo, čo
vôbec nebola pravda. Jediné, čo si naozaj priala bolo to, aby sa do nej Daniel
zamiloval. Bezvýhradne. Beznádejne. Bezpodmienečne.
Ale, no tak Stela! Nebuď naivná! On predsa miluje Dianu!
A vždy ju aj ľúbil. Nikdy by nemohol byť zamilovaný do teba!
,,A ty si šťastná?.“ nečakane sa opýtal Daniel
a prerušil tok jej nekonečných a poletujúcich myšlienok. Stela najprv
uvažovala nad tým čo sa jej pýta, ale nakoniec sa spamätala a vecne
odpovedala. ,,Samozrejme.“
Daniel sa na ňu starostlivo zadíval a nežne dodal.
,,Tak, to som rád.“
Chvíľu len vedľa seba stáli a v tichosti sa na seba
dívali ako dve mramorové sochy, ktoré vytesal zaľúbený básnik. Ani jeden
z nich si neuvedomil, že sa dostali na rad. Daniel si odkašlal
a Diana od neho okamžite odvrátila tvár, aby si nevšimol, že sa červená
ako cvikla.
,,Poprosím dať do dvoch kornútkov dva kopčeky pistáciovej
a orieškovej zmrzliny,“ povedal chlapec a podal predavačovi peniaze.
,,Pistáciová je moja obľúbená,“ zašepkala. ,,Ďakujem,
nabudúce pozývam ja.“
,,Ja viem. A moja zase oriešková.“
Stela sa medzitým pobrala smerom k domu a videla,
ako ju chlapec nasleduje. ,,Ešte raz ti ďakujem, že si mi kúpil zmrzlinu. Ale
mala by som ísť už domov. Musím sa pobaliť, lebo zajtra odchádzam
k sesternici do Prahy. Budem tam až do nedele,“ ozvala sa dievčina
a neušiel jej jeho sklamaný pohľad. To je predsa hlúposť! Prečo
by ho malo vôbec zaujímať, že odchádza. Veď má predsa Dianu!
,,Rozumiem,“ povedal a ruky si zasunul do
vreciek na béžových rifliach. ,,Ale určite sa čoskoro uvidíme. Budem na
teba myslieť, Stela,“ zašepkal a hlboko sa jej zadíval do očí. Dievčina
tam iba bez pohnutia stála. Nápadne pripomínala zamrznutý lupeň ruže
v snehu. Daniel jej venoval tajomný pohľad.
,,Opatruj sa,“ odvetil.
,,Ďakujem. Aj ty sa opatruj,“ ozvala sa po chvíli
a v duchu ďakovala všetkým anjelom za to, že sa zmohla na slová.
Stela so zatajeným dychom sledovala, ako sa kroky chlapca,
ktorého ľúbila vzďaľujú rovnako, ako západ slnka nad údolím. Dievčina bola tak
zahĺbená vo svojich myšlienkach, že si ani neuvedomila, že kamarátka
netrpezlivo čaká na jej odpoveď. Až klopkanie jej topánok o chodník ju
prebudil a uviedol znova do reality. Už bola pripravená, že niečo povie,
ale kamarátka ju predbehla a prevzala na seba podobu rozzúrenej nymfy.
,,Takže, som mala pravdu, však? Tvoje mlčanie to jasne
dokazuje! Celý ten čas si ma klamala, Stela!. A ja ti to do smrti
neodpustím!“
Dievča malo v hlave úplný chaos a najprv
netušilo, čo má povedať. Nikdy svojej kamarátke neklamalo a medzi ňou
a Danielom nikdy k ničomu nedošlo.
,,Diana, pozorne ma počúvaj. Daniel sa mi síce naozaj
páčil, ale ubezpečujem ťa, že medzi nami dvoma nie je nič viac ako len
kamarátstvo. V tomto by som ti v živote neklamala. Ak sa ti niekto
páči, to ešte neznamená, že s ním zákonite musíš chodiť.“
Dievčina ostro vykríkla a blysla po nej očami.
,,Ušetri ma prosím tých klamstiev. Ja už veľmi dobre viem, ako to medzi vami
je. Hoci mi to trvalo, toľké roky pochopiť. Daniel sa mi ku všetkému priznal!.
Stela od prekvapenia otvorila ústa a zhrozene sa
ozvala. ,,Lenže my sme spolu naozaj nič nemali. Neverím, že ti povedal niečo
iné!.“
Jej kamarátka si založila ruky v bok a chvíľu
prekračovala ako nepokojný sup, ktorému niekto odcudzil bohatú hostinu.
,,Povedal mi o tom, že ste boli spolu na zmrzline.“
,,Ale to bolo všetko. Nič iné sa medzi nami nestalo,“
presviedčala ju neoblomne a pevne dúfala v to, že si Diana uvedomí,
že medzi nimi nedošlo k žiadnemu ľúbostnému incidentu.
Druhá dievčina však ďalej obviňujúco pokračovala
a dodala s trpkosťou v hlase. ,,A zrušil našu spoločnú dovolenku.“
,,To je mi naozaj ľúto.“
Diana sa na ňu odmietala pozrieť a zadívala sa na
vzťahujúce mračná. ,,A tiež mi povedal, že si ma nezaslúži, pretože ...,“
nedokončila myšlienku a hlasno si vzdychla.
,,Diana, ja ...“ začala kamarátka, no ona jej skočila do
reči.
,,Pretože ma nedokáže ľúbiť tak, ako ja jeho! Pretože celé
dva roky bol so mnou iba preto, lebo si nebol istý citmi dievčaťa, ktoré naozaj
miloval! Vieš mi povedať, kto bolo to dievča?.“
V tom okamihu mala Stela pocit, že sa nemôže
nadýchnuť. Všetko v nej sa zastavilo a ona necítila prúdenie krvi
v žilách. Čas sa zastavil na mieste a odmietol sa pohnúť čo len o
piaď. Vietor sa jej hrozivo prihováral a stromy sa nebezpečne nakláňali
nad jej hlavou. Dievčina videla, ako sa pôda pod jej nohami otvára a snaží
sa ju pohltiť do svojho temného zákutia.
,,Si to ty, Stela! To teba tak veľmi ľúbi a ty si
dôvodom, prečo my dvaja nemôžeme byť spolu! Nikdy! Vieš si vôbec predstaviť,
aký je to pocit?.“
Stela tak dlho čakala, že sa jedného dňa dozvie, ako ju
Daniel potrebuje a ako veľmi ju miluje, lenže ako plynul čas, tak si čoraz
väčšmi uvedomovala, že sa jej sen nestane nikdy realitou. A teraz tu stojí
pred svojou najlepšou kamarátkou a zisťuje, že jej osudový chlapec ju
nadovšetko zbožňuje rovnako ako ona jeho. A ona by mala cítiť obrovské
výčitky a zahanbenie. Lenže napriek tomu všetkému, nedokáže zabrániť
prameniacej radosti, ktorá jej zaliala vnútro teplom a láskou.
Neustále uvažovala nad tým, prečo ju Daniel vyhľadáva,
prečo ju stále kontaktuje, prečo je ku nej taký pozorný a prečo bol
miestami taký tajomný. Po celý ten čas mu na nej záležalo. Ale ona to nechcela
vidieť, pretože to bol frajer Diany.
Hoci je to poznanie tak úžasné a nádherné, nemôže byť
dokonale šťastná. Veď jej najlepšia kamarátka trpí a ona môže za jej
nešťastie. Ako s tým
dokáže žiť? Ako sa bude môcť na Dianu ešte niekedy usmiať? Stela bola jej priznaním tak šokovaná,
že nenachádzala povzbudivé slová, ktoré by jej povedala. Nakoniec predstúpila
tesne pred ňu a zašepkala. ,,Diana, veľmi ma to mrzí. Nechcela som ti
zničiť vzťah. Netušila som, že Daniel cíti to isté ku mne. Myslela som si, že
si to len nahováram alebo domýšľam. Vždy, keď ma napadlo, že by sme mohli byť
spolu, tak som sa tej predstave vnútorne bránila zubami nechtami. Ja som ti
vážne nechcela ublížiť.“ Dievčina chcela kamarátku chytiť za ruku, ale ona sa
jej vytrhla.
,,Prosím ťa, mlč. Iba to všetko zhoršuješ! Žila som
v klamstve, chápeš? Milovala som niekoho, kto ku mne necítil to isté.
A celú dobu som sa stretávala s osobou, ktorú ľúbil ten, ktorého som
zbožňovala ja. Tak nečakaj, že ti to môžem, len tak ľahko odpustiť.“
,,Rozumiem. Ale som vďačná aj za to, že so mnou vôbec
komunikuješ. Znamená to pre mňa veľa.“
Diana jej venovala tvrdý pohľad, v ktorom sa však
ukrývali oči zranenej lane. ,,Nechcem, aby si ma ďalej kontaktovala. Nechcem
byť v tvojej prítomnosti. Neustále by si mi pripomínala to, čo sa mi
stalo.“
Stela sa zadívala do zeme a snažila sa zadržať slzy,
ktoré sa jej tlačili do očí. Poznali sa sedemnásť rokov. Za ten čas si hovorili
všetko a nemali pred sebou žiadne tajomstvá. Diana vždy vedela, že sa jej
Daniel páči, ale nevenovala tomu pozornosť. Pretože verila, že Danielove srdce
bije iba pre ňu a ona je pre neho jediná. Boli nerozlučnými
a dôvernými priateľkami. Odjakživa. A náhle sa táto osudová niť má
navždy pretrhnúť a ich cesty neodvrátiteľné odlúčiť. A táto predstava
ju bolela viac, než čokoľvek iné. No, navonok sa snažila zozbierať posledné
úlomky síl a zašepkala. ,,Ak na tom budeš trvať.“
Jej kamarátka však neskončila a nešťastnej Stele
zasadila ďalší úder. ,,Nechcem, aby si sa viac vídala s Danielom. Je
potrebné, aby si na neho zabudla.“
Stele sa z očí skotúľala zblúdila slza, ktorá
pripomínala malý kryštálový talizman. Veľmi dobre vedela, že potom čoho sa
dopustila, si jej kamarátka nebude želať, aby sa stretávala s chlapcom,
s ktorým ona chodila niekoľko rokov. Avšak tá predstava, že má prísť
o Daniela, bola jednoducho neuveriteľne bolestivá. Dievčina sa na to
všetko snažila pozerať s nadhľadom, lenže nedokázala to. V jednom
momente prišla o svoju tvár, najlepšiu kamarátku a chlapca, do
ktorého bola zaľúbená. Môže sa stať človeku niečo horšie? Stratila všetko, čo
jej bolo drahé a čo pre ňu malo nevyčísliteľnú hodnotu. I napriek
tomu, že sa jej srdce trhalo na kusy, tak si bola vedomá toho, že to svojej
kamarátke dlží. Zaľúbila sa do jej frajera a musí za to preto pykať.
Pre lásku človek musí niečo vedieť obetovať, pretože inak by sa nenaučil
lietať. Stele navrela v hrdle veľká guča, no nakoniec povedala to,
o čom si myslela, že to nikdy nedokáže vysloviť, nieto ešte dodržať.
,,Nebudem Daniela viac kontaktovať a ani ho vyhľadávať. Sľubujem.“
Diana ku nej pomaly pristúpila a dievčina si všimla,
že v jej očiach sa zračí sklamanie. ,,Ty vieš, že to takto musí byť, však?
Vieš, že toto riešenie bude najlepšie zo všetkých.“
,,Viem,“ pripustila a snažila sa byť statočná.
Kamarátka niekoľko sekúnd mlčala, ale potom sa ozvala.
,,Bolo by to síce najlepšie riešenie, ale rozhodne nie správne.“
,,Teraz nerozumiem.“
Diana jej venovala smutný úsmev a natiahla ku nej
ruku. ,,Chcem, aby si si zobrala ešte túto obálku. Je to pre teba.“
Dievčina ju prijala akoby v narkóze. Nerozumela tomu,
prečo sa na ňu Diana usmieva. A už vôbec nechápala tomu, čo povedala. Čo nie
je správne? Prinútila sa zadívať na hladkú obálku vo svojej dlani. Bola
príjemne jemná a na ohmat ľahká. Čo sa v nej asi mohlo skrývať?
,,Bude lepšie, ak si jej obsah prečítaš, až keď odídem,“
ozvala sa kamarátka a otočila sa na odchod.
,,Počkaj, Diana! Čo to má znamenať? Od koho, je tá obálka?“
Diana sa neotočila a len prehodila cez plece.
,,Uvidíš, keď ju otvoríš. Nič ti k tomu nepoviem. Ale som presvedčená, že
ťa to poteší.“
Stela vôbec ničomu nerozumela, ale neostávalo jej nič iné,
ako rešpektovať kamarátkine rozhodnutie. Avšak predsa len to nevydržala
a skríkla. ,,Uvidíme sa ešte niekedy?.“
Keď sa ku nej Diana otočila, bola to znova tá istá
dievčina, akú si pamätala pred pár dňami. Z očí jej žiarilo svetlo a
pôsobila ako éterická bytosť, ktorá zostúpila z jagavého neba. Opäť to
bola jej drahá kamarátka a spriaznená duša. Nemusela jej odpovedať na
otázku, z očí jej vyčítala, že sa určite ešte uvidia. Čoskoro.
Stela sa zadívala na prelepený vrch obálky a vsunula
prst pod jeho vnútro. Po chvíli obálku otvorila. V nej bol ukrytý ústrižok
papiera. A na ňom bol napísaný text. Pri pohľade na jeho riadky sa
dievčiny zmocnila obrovská radosť.
,,Odpusť, ak som bola na teba tvrdá! Verím, že
i naďalej budeme kamarátky. Čo sa týka Daniela, už ťa čaká. Myslím, že ťa
miluje! A odtrhnúť vás dvoch od seba, by bol neodpustiteľný hriech.
Pretože patríte k sebe. A vždy budete. S láskou Diana.“
Stela mala pocit, že všetko stratila. Seba, kamarátku
i svoju lásku. A náhle sa v jej živote opäť rozjasnilo. Cítila
neuveriteľné šťastie a vďačnosť. Mala pocit, že jej narástli krídla
a ona môže opäť lietať v povetrí. Už nemusela závidieť krídla motýľom
a ani slobodu vtákom. Konečne bola úplne slobodná. Vložila papier do
obálky a rozbehla sa cez chodník. Po celý čas myslela na to, ako ju Daniel
zovrie v náručí a zašepká do ucha, že ju miluje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára