 |
| Lucy Photography (fcb) |
Regina už niekoľko minút hypnotizovala svoj bordový
mobil. Sedela zhrbená na sivej taburetke a nespúšťala z neho zelené
oči. Prstom posúvala po display a čoraz viac sa mračila pri pohľade na
obsah.
Dobrá kamarátka sa jej naklonila cez rameno, aby
odhalila dôvod jej nezvyčajného chovania. Ešte pred pol hodinou sa na ňu
usmievala a správala sa uvoľnene. Bola však príliš nápadná a pozornej
žene, tento detail neunikol.
Zdenka!,“ okríkla ju nahnevaným hlasom. Pretiahla cez
display kryt telefónu a zagánila na ňu. ,,Ak sa budeš ešte chvíľu tak
nakláňať, spadneš s nosom na dlážku.“
Kamarátkino napomenutie jej vohnalo červeň do líc.
,,Regina, nemuč ma, prosím. Vieš, že umieram túžbou vidieť, kto ti písal
správu, keď od nej nevieš odtrhnúť zrak. Je to nejaký tvoj tajný ctiteľ?,“
neprestávala sa vypytovať.
Cyprián?,“ prekvapene zaklipkala očami. Tvorila s ním
pár už dva roky. Dali sa dokopy krátko po tom, ako sa rozišla s Olegom, s jej
bývalým susedom. Hoci s ním bola už takmer zasnúbená, ich vzťah dlho nevydržal.
Jeho kariéra bola pre neho dôležitejšia a on sa netajil tým, že ho vážny
záväzok obmedzuje, pričom o spoločných deťoch, nechcel ani len počuť. Predtým
pracoval ako obyčajný obchodník, ale ako náhle sa dostal na manažérsku pozíciu
v medzinárodnej spoločnosti, jeho charakter sa zmenil a povaha mu
spyšnela. Stal sa z neho snob, ktorý myslel len na vlastný prospech
a s pribúdajúcimi nulami na účte, bol čoraz väčšmi neznesiteľnejší.
,,A čo vlastne od teba potreboval?,“ premohla ju
zvedavosť. ,,Naposledy sme sa rozprávali o spoločnej dovolenke, ale
o ničom inom sa mi nezmienil.“
Regína si hlasno vzdychla a pozrela na ňu zúfalým
pohľadom. ,,Písal mi, že sa za ním zastavil Ervín! Znova s ním chcel
preberať náš rozpadnutý vzťah, hoci ho naposledy vystríhal, aby to nerobil,“
vypenila a mobil nahnevane zovrela v dlani. ,,Neviem prečo nechce
pochopiť, že je medzi nami definitívny koniec,“ prudko vstala a začala
pochodovať po miestnosti ako vojak. ,,A nič nezmením na svojom rozhodnutí,
pretože ja sa už do minulosti, nechcem vracať,“ povedala rozhodným hlasom.
Zdenka váhavo prikývla. Napokon nedokázala svoje
myšlienky umlčať a nečakane zvolala. ,,Viem, že by som ti do toho nemala
hovoriť, Regi, ale uvedom si, že máš tridsať päť rokov. Nie si žena v rozpuku
mladosti a už ani žiadna gymnazistka, ktorá nosí obtiahnuté tričko,“
neisto na ňu pozrela a pokračovala vo svojej spovedi. ,,Možno by si už
nemala byť vo svojom veku taká prieberčivá, ak sa chceš ešte niekedy vydať.
Ideálny muž predsa neexistuje.“
Žena sa nečakane zastavila a prekvapene na ňu
pozrela. ,,Ja nie som vôbec prieberčivá,“ začala jej oponovať. ,,Chcela som po
svojom boku len muža, ktorý by pochopil moju vášeň k práci
a k tomu, akú dôležitú rolu zastávam vo firme. Nechcela som nejakého
super robotického chlapa, ktorého riadi diaľkový ovládač, ale ani žiadneho
mamičkára, ktorý má problém pozvať ženu na rande,“ ohradila sa podráždene
a zadívala sa na obrázok svojho kocúra, ktorý jej visel na chladničke. Jej
milovaný Robbie ju opustil už pred štyrmi rokmi, ale nikdy na neho nezabudla.
Mal oveľa lepšie vlastnosti než ktorýkoľvek chlap na svete a dokázal ju
dokonale pochopiť. Prakticky ju ničím nevytáčal, stačilo mu, keď ho nakŕmila,
pomojkala a dopriala mu kvalitný spánok. To bol ideálny chlap
v srsti, pomyslela si v duchu, ale nahlas nič nepovedala. Jej
kamarátka Zdenka ju však poznala natoľko dobre, že jej vedela čítať myšlienky.
,,Taký muž ako tvoj kocúr skutočne nežije, Regi,“
dohovárala jej priateľsky. ,,Chlapovi nestačí, ak sa iba dobre naje, pomazná
a vyspí, predsa len od zvierat sa muži líšia. Teda, Cyprián určite,“
zvolala nepremyslene a vyslúžila si jej otrávený výraz.
Odvrátila hlavu od chladničky a pozrela na ženu.
,,Niekedy mám vážne pocit, že chlapi sa rovnajú zvieratám,“ zvolala podráždene.
,,Niektorí mi to jednoznačne počas nášho vzťahu dokázali niekoľkokrát.“
Zdenka si založila ruky na hrudi. ,,Máš nejakého
konkrétneho na mysli? Tvoje vzťahy nemali dlhšiu trvanlivosť ako lehota
nízkotučného jogurtu,“ preriekla sa jej kamarátka. V tej chvíli si však
uvedomila, ako ju urazila a snažila sa svoj omyl odčiniť. Určite nemala
v pláne pripomínať jej niekoľko týždňové vzťahy.
Regína nebola žiadna intrigánska a vypočítavá mrcha,
ktorá sa stretávala s chlapom len za účelom sexu. Vždy vo vzťahu hľadala
viac, ale jednoducho mala smolu na samých výrastkov, ktorí ju len zneužili
a odhodili. Zdenka na tom nebola o nič lepšie, pretože až teraz po
boku Cypriána prežívala skutočné naplnenie a cítila sa pri ňom byť konečne
ženou. Vo vzťahu s Olegom bola skôr len pekne naaranžovanou maketou, ktorá
sa len prihlúplo usmievala na akciách, kde nikto nestál o jej skutočný
názor. Vo všeobecnosti ju muži považovali za naivnú, nespoľahlivú
a prostorekú a práve preto jej tak dlho trvalo, kým zakotvila
v perspektívnom vzťahu. Navyše nebola ani bohvieako atraktívna a to
i napriek tomu, že ráno pred zrkadlom sa parádila skoro dve hodiny. Jej
kamarátka Regína, mala opačný problém. Bola podstatne krajšia a jej ryšavé
vlasy s medeným odtieňom a pozoruhodne zelené oči ľahko pritiahli
mužskú pozornosť. Lenže od mužov
očakávala očakávala až príliš veľa a potom sa zbytočne sklamala, keď si
uvedomila, že nie sú schopní splniť jej požiadavky.
,,Ty mi máš o tom čo najmenej hovoriť. Nezabúdaj,
že skutočný vzťah si si našla, až keď som ťa dala dokopy s mojim bratom,“
chrstla jej do tváre, čím v nej prebudila dokonalé rozpaky. Trafila
citlivú strunu v jej srdci a podarilo sa jej ju perfektne rozhodiť.
Na chvíľu pocítila triumf, ale to o chvíľu vystriedalo zadosťučinenie.
Kamarátka mlčala, akoby prešla úplne o slová.
Bolo to celkom nečakané, pretože mala vždy na jazyku niečo, čo musela okamžite
zo seba dostať. ,,Asi by sme mali zmeniť tému,“ navrhla a odvrátila od nej
tvár. ,,Zajtra je Valentín, tak ma napadlo, či by si sa nechcela pridať ku mne
a k tvojmu bratovi. Mohli by sme skočiť na obed do reštaurácie,“
navrhla jej neistým hlasom. ,,Teda, pokiaľ nemáš lepší program a pracovné
povinnosti ti umožnia na chvíľu vypnúť.“
Regína z duše neznášala Valentína. Bol to deň
zamilovaných, kedy sa každý objímal, obdarúval sa rôznymi darmi, šepkal si
milostné vyznania do ucha a kŕmil sa nezmyslami o čistej a pravej
láske. Odkedy sa rozišla s Ervínom, ten deň ignorovala a vyškrtla si
ho z kalendára červenou fixkou. Pri pohľade na hrkútajúce dvojice sa jej
zvyklo robiť zle alebo sa jej zatočila hlava. Preto nechápala, ako mohla jej
kamarátka, ktorá ju poznala od čias, kedy im začalo rásť ochlpenie, prísť
s takým nezmyslom.
,,Ďakujem ti za návrh, ale vieš veľmi dobre, čo si o tom
sviatku myslím. Určite by som sa necítila dobre, keby som tam bola s vami
a iba by som vám pokazila pekný deň,“ povedala podráždene a netajila
sa svojim znechutením.
Zdenka si pritisla malú ruku na ústa. ,,Ach, ja som
zabudla, že ho neznášaš. Nepoznám nikoho okrem teba, kto by mal voči nemu
výhrady.“
Žena len mykla plecami. ,,Je mi to jedno. Pre mňa za
mňa, nech ho miluje celý svet, ja mám na neho svoj názor. Veľakrát si práve tie
páry, ktoré sa navonok tvária ako zaľúbení študenti, v pokoji svojho
domova nevedia prísť ani na meno. Ja nemám potrebu hrať nejakú formu na
verejnosti. Ak si nájdem vzťah, tak nebudem mať potrebu sa ním vystatovať ako
kabelkou od Gucciho. Bude to len moja osobná vec,“ povedala rozhodným hlasom
a odmietla o tom ďalej diskutovať.
Zdenka prikývla a zdržala sa komentára.
S Cypriánom mali veľmi otvorený vzťah, netajili sa ním pred nikým, nebáli
sa dávať najavo svoje nežnosti aj pred cudzími ľuďmi, držali sa za ruky
a občas sa správali ako deti na ihrisku, ktoré si skúšajú kúsky na
hojdačke. Jej kamarátka by to však nepochopila a preto sa rozhodla
k tomu viac nevyjadrovať. ,,Ešte si mi stále nepovedala, čo od teba tvoj
brat chcel, Regi,“ pripomenula jej nedočkavo.
Regína si ryšavé vlasy uviazala jednoduchou gumičkou
a pevnejšie ich utiahla. Pozrela sa do okna smerom k balkónu
a na chvíľu sa zamyslela. ,,Chcel, aby som sa stretla s Ervínom,“
priznala tichším hlasom. ,,
,,A súhlasila si s tým?,“ opýtala sa so zatajeným
dychom kamarátka.
Pokrútila hlavou. ,,V žiadnom prípade. Nechcem ho
vidieť a nebudem už ďalej pitvať náš predošlý vzťah. Skončilo sa to
rozchodom a mne na tom už prestalo záležať.“
Zdenka ju chvíľu pozorovala, až napokon prehovorila.
,,Takže tebe je ten muž už úplne ukradnutý? Skutočne nič k nemu
neprechovávaš? Ani trošku sa ti nepáči?,“ dobiedzala do nej ako osa a odmietla
sa uspokojiť s jej strohou odpoveďou.
Kamarátka sa nad jej otázkou vážne zamyslela.
Prestavila si muža, s ktorým bola dva roky vo vzťahu. Považovala ho za
jedného z partnerov, s ktorým sa stihla spoznať a niečo pekné prežiť.
Nezabudla na jeho podmanivé sivo modré oči, ani na jeho hriešne pery, či na
jeho vyrysované svaly. Svojho času bol zanietený do športu, chodil behávať,
posilňoval a rekreačne si zahral aj golf. Musela uznať, že mal pomerne
dobrú povahu a bol to fajn chlapík. Ako sa tak zamýšľala nad tým, ani sama
netušila, prečo sa s ním nakoniec rozišla. Jedného dňa sa zobudila so
zvieravým pocitom, že to nie je muž pre ňu a ona s ním nemôže byť
šťastná. Možno len hľadala ideálneho partnera a keď ho konečne našla, tak
sa toho zľakla a zaliezla do diery ako vystrašená myš. Ervín bol po každej
stránke skvelý, mal úžasnú trpezlivosť, vždy ju niečím prekvapil, netajil sa
pred ňou ani svojimi citmi. Možno z jeho náruče odišla, pretože sa bála,
že ich vzťah stroskotá. Tvrdo drela, aby sa vypracovala a bola tam, kde je
teraz. Bola konateľkou celej reklamnej spoločnosti a nechcela dopustiť,
aby ju nejaký chlap vyšachoval z hry. Niekto by ju nazval feministkou
alebo prehnane cieľavedomou mrchou. Ona však bola len ženou, ktorá vedela čo
chce a nebála sa ísť za tým. Akurát na poli lásky často váhala, lebo sa
obávala, že žiadny muž neznesie jej ambicióznosť a časom ho omrzí jej
horlivá emancipácia. Pred svojou kamarátkou však nič také nechcela spomínať.
Vedela veľmi dobré, že jej prostoduchá, aj keď láskavá známa by sotva niečo
také dokázala pochopiť. Zdenka pracovala už päť rokov ako asistentka predaja
v športovom obchode, kde sa kariérne neposúvala, otravovala sa so stále
tými istými zákazníkmi, ktorí si nevážili jej prácu. Jej zárobok nebol hviezdny,
aj keď v práci pomaly spávala, akurát láska k Cypriánovi jej dávala
ako taký rozlet a chuť žiť naplno. Regína bola za to svojmu bratovi
vďačná. I napriek tomu, že pracoval v jej spoločnosti, ktorú založila
a zastrešoval dôležitú funkciu, tak sa nezmenil a bol to stále ten
zlatý tridsaťšesť ročný chalan, ktorý začínal robiť ako študent v miestnej
pekárni. Za ten čas sa vypracoval, zistil čo od života chcel a našiel si
stálu partnerku, ktorou bola jej kamarátka Zdenka. Vždy si po boku svojho brata
predstavovala atraktívnu vysokoškolsky vzdelanú blonďavú krásavicu, ktorá sa
nesie v priliehavej saténovej blúzke na vysokých opätkoch. Zdenka
bola úplný protiklad. Nebola to žiadna vychýrená fešanda, skôr priemerná žena
s obyčajnou tvárou, nevýraznými črtami, s nedokonalou postavou bez
vysokého intelektu. Lenže Cyprián ju miloval aj napriek tomu, že vďaka svojmu
mužnému a príťažlivému vzhľadu, si mohol dovoliť to najlepšie. Ale to pre
neho predstavovala Zdenka, asistentka predaja v športovom obchode.
,,Nad čím toľko uvažuješ?,“ opýtala sa jej ohromene,
keď ju pristihla akoby duchom neprítomnú celých päť minút. ,,Predsa len dáš
Ervínovi druhú šancu?“
,,Uvažovala som nad tým, že moje rozhodnutie opustiť
ho, bolo to najlepšie, čo som mohla kedy spraviť,“ zaklamala a navonok sa
tvárila spokojne.
Jej kamarátka sa zatvárila nesúhlasne. ,,Hovor si čo
chceš, Regi. Podľa mňa to bol chlap, ktorý ti nielen rozumel, ale aj ťa
skutočne miloval. Lenže zbytočne ti o tom budem spievať, keď sa tváriš ako
hluchý skladateľ,“ posťažovala si nahlas.
Žena pokrčila plecom a rozhodla sa zmeniť tému.
,,Kedy máš vlastne ísť k tomu zubárovi?“
,,O pol tretej poobede. Mám ešte presne celú hodinu.
A idem autom, takže mi to nebude dlho trvať,“ skonštatovala
a potiahla si na nose dioptrické okuliare. ,,Chcela si ísť so mnou?“
,,Nie, nemôžem. Ja musím ešte ísť do mesta vyzdvihnúť
jednu zásielku. Je to pracovná záležitosť,“ vysvetlila jej promptne
a mávla rukou akoby na tom nezáležalo. Potom k nej zdvihla zrak.
,,Kedy sa máš stretnúť s Cypriánom?“
Zdenka si zahryzla do spodnej pery. ,,Až okolo
siedmej.“
,,V poriadku. Ak ťa môžem požiadať, nezmieňuj sa pred
ním o tom, prečo som ukončila svoj vzťah s Ervínom. Viem, že sa ťa na
to bude pýtať, ale ja sa o tom nechcem
s nikým baviť,“ povedala pevným hlasom a nechcela sa nechať
obmäkčiť. ,,Môžeš mi to sľúbiť?“
Zdenka sa začala ošívať. ,,No ..., nerada by som mu
klamala,“ priznala popravde. ,,Máme k sebe dôveru a všetko si
hovoríme,“ sklopila zrak do zeme.
,,Ja sa s ním porozprávam,“ povedala pokojne.
,,Ale nehovor mu o tom skôr, než sa k tomu ja vyjadrím. Je to medzi
mnou a Ervínom. Nikoho iného, do toho nič nie je.“
Zdenka na ňu nechápavo pozrela. ,,Ja ani netuším,
prečo ste sa vlastne rozišli, ak mám byť úprimná,“ namietla.
,,To nie je už dôležité,“ podotkla. ,,Cypriánovi
poviem, čo ma k tomu viedlo, ale nijako to nebudem rozmazávať. Ako som
povedala, je to už minulosť.“
Zdenka k nej pristúpila a položila jej ruku
na rameno. ,,Ako povieš, Regi. Je to tvoj život a ty rozhodneš, ako sa
bude uberať.“
,,Presne tak. Som rada, že tomu rozumieš,“ usmiala sa
na ňu priateľsky.
Zdenka stiahla ruku a odvrátila pohľad. ,,Mýliš
sa, pretože v tom mám guláš,“ povedala s červenými lícami. ,,Ale
snažím sa rešpektovať tvoje rozhodnutie.“
Regína ju spontánne objala. ,,Ver mi, Zdeni. Viac pre
mňa urobiť ani nemôžeš.“
,,Vždy ťa rád vidím, Ervín," muž sa k nemu
otočil a pustil ho do bytu. ,,Ale teraz si ma zastihol v mizernej časovej
tiesni," posťažoval sa mu Cyprián. Pobehoval okolo neho ako neposedná
veverička a cestou zhŕňal veci, ktoré si hádzal do priestrannej tašky cez
plece.
,,Uvedomujem si, že máš poslednú dobu toho veľa,
Cyprián. Tvoja sestra ťa určite nešetrí, pretože ak ide o prácu, nepozná
zľutovanie. Ver mi, že keby to nebolo dôležité, tak by som ťa tým
neobťažoval," hlasno si povzdychol Ervín. ,,Ale som úplne bezradný,"
priznal na rovinu a hľadal u neho pochopenie. Bol presvedčený, že keď sa
rozhodne ísť za bratom svojej bývalej priateľky, tak sa tým situácia vyrieši.
Regína sa po ich rozchode s ním odmietla baviť a on už bol z toho úplne zúfalý.
Hoci od ich odlúčenia uplynul polrok, doteraz bola na neho naštvaná a nechcela
sa s ním stretnúť. Neprestával strácať nádej a dúfal, že mu jej brat s tým
pomôže. Napriek všetkému bola jediná žena, ktorú tak hlboko miloval.
Cyprián jednou rukou zobral z kuchynského stola
zväzok papierov a strčil si ich pod pazuchu. Druhou uchopil hrnček s
vychladnutou kávou a odpil si z nej. Znechutene pokrčil nosom. ,,Ver mi,
že slovo veľa ani zďaleka nevystihuje stav, ktorý odráža realita. Odkedy ma
Regína poverila zastupovaním na ďalších dvoch oddeleniach jej agentúry, nemám
čas si vychutnať ráno ani kávu," podotkol ironicky a položil na stôl plný hrnček.
,,Napriek tomu ma zaujíma dôvod tvojej návštevy, Ervín. Len dúfam, že sa
nebudeme znova baviť o tom, čo sme minule preberali skoro hodinu,"
povedal nespokojne.
,,A mohol by si mi pripomenúť, o čom sme sa bavili
naposledy?"
,,Ak si dobre pamätám, tak o mojej sestre a jej vzťahu
k tebe," pripomenul mu neochotne. ,,Ale vieš veľmi dobre, že ja jej postoj
nezmením. Navyše Regína s tebou už nechce mať nič spoločné."
Muž si hlasno povzdychol. ,,Veď práve o to ide.
Netuším, čo mám robiť, Cyprián. A ty ako jej brat, by si mi mohol v tejto
ošemetnej veci poradiť. Možno by stačilo, keby si sa so sestrou o tom porozprával,"
navrhol.
Cyprián sa na chvíľu zastavil. ,,A ty si myslíš,
že som to neskúšal? Regína o tebe nechce ani len počuť,
kamarát. Potom, ako si sa s ňou rozišiel, sa z vášho rozchodu dlho
nevedela spamätať. Preto som aj rád, že sa už z toho dostala a nechcem,
aby si ju zbytočne stresoval," povedal bez okolkov.
Ervín sa zatváril dotknuto. ,,To ona sa rozišla so
mnou," opáčil. ,,A doteraz mi ani nepovedala, čo ju k tomu viedlo. Takže
ani netuším, prečo to so mnou ukončila.
,,To ti skutočne nezávidím. Ale, ak s tebou odmieta
hovoriť, tak skoro to asi nevyriešiš," povedal mu pokojným hlasom.
Ervín sa oprel o kuchynskú linku. ,,Toho sa práveže
obávam najviac," priznal nešťastne. ,,Ale čo mám spraviť, aby sa so mnou
opäť bavila? Máš nejaký nápad?," uprel na neho psí pohľad a dúfal, že má
pre neho pripravené riešenie.
Cyprián prešiel okolo neho a vložil do tašky papiere.
Očami skontroloval obsah a pozrel na nástenné hodiny. S údivom sa
zadíval na čas a zamieril do chodby. ,,S tým ti bohužiaľ pomôcť neviem.
Regína je dávno dospelá žena. Ak sa s tebou nechce rozprávať, nikto ju k tomu
nemôže nútiť," povedal pevným hlasom.
Obaja muži sa
obuli a vyšli z bytových dverí.
Ervín ho nasledoval so sklesnutými plecami. ,,Mohol by
si jej odo mňa niečo odkázať?," opýtal sa s nádejou v hlase, ako
zvedavý školák na prvý vedecký pokus v laboratóriu. Z jeho správania
bolo zrejmé, že sa nevie zmieriť s odmietnutím.
Pokrútil hlavou a privolal výťah. ,,Nehnevaj sa, ale
nemôžem. Pokiaľ sa Regína rozhodla s tebou prerušiť kontakt, budem jej želanie
rešpektovať. Je to síce moja sestra, ale nemám právo jej zasahovať do súkromia
a riadiť jej vôľu,“ povedal ráznym hlasom a ignoroval výčitky, ktoré
sa ho zmocnili. Tak rád by tomu nešťastne zaľúbenému mužovi pomohol. Keby to
bolo v jeho moci, nakričal by na ňu, prečo ho opustila a vzdala sa
jeho úprimnej lásky. Doteraz na to neprišiel, ale rozhodol sa, že pri
najbližšej príležitosti sa jej na to opýta. A ak mu to nepovie jeho
sestra, jej najlepšia kamarátka Zdenka, mu o tom určite porozpráva. Koniec
koncov, bola to jeho frajerka a mala k nemu maximálnu dôveru. Keď
videl kamarátov zmučený výraz, prišlo mu ho úprimne ľúto. ,,Niečo pre teba
predsa len môžem spraviť,“ žmurkol na neho a chlapsky ho potľapkal po
pleci. ,,Keď budem so Zdenkou, porozprávam sa s ňou o tom.
S mojou sestrou sú najlepšie priateľky. Možno mi bude vedieť
poradiť.“
Mužove oči sa rozžiarili novou nádejou. Zdenka bola
žena, ktorá mala síce láskavé srdce, ale nedokázala udržať žiadne tajomstvo.
Pri tejto predstave sa nečakane usmial. ,,Myslím, že to je skvelý nápad.“
Cestou do práce videla všade zamilované dvojice. Na
každom kroku sa mihotali postavy, ktoré sa k sebe tisli a vzrušene si
do ucha šepkali. Z obchodov vychádzali ľudia zavesení do seba ako salónky
s rozmanitými darmi v rukách. Ako vystupovala z električky, nechcene
do nej narazil mladý pár študentov. Chichotali sa, držali okolo pása
a dávali svetu najavo, ako sa milujú. Regíne sa pri tom pohľade zrýchlil
pulz. Nikto v jej okolí to nedokázal pochopiť a s nadšením
Valentína vítal. Iba ona ho z celej duše neznášala. Možno za to mohol
premárnený čas čakaním na toho pravého alebo len nesprávne vstúpenie do tej
istej rieky po boku mužov, ktorí ju sklamali. A možno k tomu stačil
len holý fakt, že ho nemala s kým prežívať a dlhé osamelé večery
trávila pri zapnutom rádiu či pri otvorenom časopise. Lahodná fľaša vína
skončila vždy len s jedným nachystaným pohárom. Darmo pochádzala
z tej najlepšej odrody a investovala do nej nemalú sumu. Isteže,
o peniaze nešlo, ako konateľka spoločnosti si mohla kúpiť desiatky takých
vín. Ale ten pocit osamelosti jej nevynahradila ani skutočnosť, že si to mohla
finančne dovoliť.
Nemala dôvod sa na láskou oslepených mladých ľudí
hnevať, ale nemohla si pomôcť. Nálada sa jej nezlepšila, ani keď prechádzala
cez autá, úzkou uličkou smerom, kde jej spoločnosť sídlila. Ako aj vždy, čím
bola bližšie k práci, tak pridala svižne do kroku, pričom vstávala
o dvadsať minút skôr a nikdy do roboty nemeškala. To už bola taká
sila zvyku sa do nej ponáhľať ako turista na posledný odchádzajúci vlak
a tento rituál sa nezmazateľne vryl do jej hektického života.
Prešla po dlhých schodoch a sebavedome vykročila
do budovy cez presklené dvere. Pred sebou videla známy priestor, pocítila známu
vôňu a spoznala známe tváre. Lenže v také skoré ráno v budove
bol len strážnik a ten si išiel po svojich povinnostiach. Nasadila si na
tvár masku ráznej a nezmierlivej ženy, ktorú každý vnímal ako ľadovú
kráľovnú. Teda až na pár výnimiek, ktoré tvoril jej brat Cyprián, kamarátka
Zdenka a jej bývalý priateľ Ervín. Pri predstave, že na neho opäť myslí
v deň Valentína, nahnevane zaškrípala zubami. Nechcela na neho myslieť dnes,
ani inokedy a rozhodla sa ho definitívne vymazať zo svojej hlavy. Aj by sa
jej to podarilo, keby na prázdnom mramorovom stole nevidela veľký pletený
košík. Už na kilometer na ňom svietil nápis, ktorý by bil do očí každému
návštevníkovi.
Pre
Regínu, lásku môjho života.
Nedbala na
svoju obuv a takmer sa k nemu rozbehla. Za stolom vždy sedávala
usmievavá Margita, ale teraz tam nikto nebol, pretože vždy dobre naladená
recepčná, chodievala do práce v inom čase. Nemeškala, to len Regína mala
potrebu dnes prísť o niečo skôr. Možno tak v podvedomí tušila, že sa dačo
prihodí a intuitívne sa podľa toho zariadila. Len nečakala, že prekvapenie
bude mať práve takýto rozmer. Neváhala ani sekundu a nazrela do košíka.
Boli v ňom rôzne cukrovinky, čokoládky, bomboniéra a uprostred nej
rozprestretá kytica červených ruží. Ich karmínová farba ju dráždila ako látka
býka a ona mala potrebu ich šmariť do kúta. Odolala pokušeniu
a nechala ich na svojom mieste.
Nahnevane vrhla pohľad na metalízový papierik, ktorý sa jagal ako
hviezdna obloha. Vôbec nepochybovala, kto je jeho darcom. To úhľadné písmo by
spoznala aj poslepiačky. Boli od Ervína. Nakoľko v budove ešte nikto
nebol, musel sa do nej dostať veľmi skoro ráno a to znamenalo, že
ignoroval pravidlá chodu jej spoločnosti a zámerne sa z nich
vysmieval. Veľmi ju to nahnevalo a musela sa premáhať, aby papierik neroztrhala
na malinké kúsky. Usúdila, že bude najlepšie, keď sa košíka zbaví a niekde
ho odnesie. Je potrebné ho nevystavovať zvedavým pohľadom a klebetným
jazykom. V čase, keď chodila s Ervínom, navštevoval ju v robote,
chodievali spolu na obedy, zašli sa pozrieť do miestnych obchodov. Každý vedel,
že sú pár a tak sa k ním aj ostatní chovali. Považovali ho za
váženého priateľa, konateľky veľkej reklamnej spoločnosti. Z potulných
rečí si nič nerobila a hoci v tom čase zarábal o niečo menej,
nikdy to neriešila. A bolo jej jedno, či to niekto okolo nej rozoberá
alebo sa o tom s niekým baví. V tomto mala flegmatickú povahu
a nezvykla sa zaťažovať názormi druhých. No teraz bolo nevyhnutné, aby ten
košík na stole nezostal.
Rozhliadla sa okolo seba a keď zistila, že nikde
nikoho, schmatla košík zo stola. Skôr než s ním stihla vojsť do výťahu,
pocítila za svojim chrbtom niečiu prítomnosť. Vôňa santalového dreva pošteklila
jej zmysly, ktoré okamžite zareagovali na kolínsku. Nečakane zatajila dych,
pretože tušila, kto stojí za ňou.
Ervín!
Znervóznela pri vedomí, že ju od neho delí len pár
krokov. Košík zovrela v pravej ruke ako zbraň a otočila sa
k návštevníkovi. Pohľad na neho jej na chvíľu vyrazil dych. Ervín bol vždy
príťažlivý, ale teraz jej pripadal neodolateľný. Čierne vlasy do jednej strany vyčesané
sa mu leskli vo svetle žiariviek ako obsidián. Sýto modré oči s tmavšími
rohovkami ju pozorne sledovali a sem tam mu v nich zahoreli nezbedné
plamienky. Pekné črty muža predstavovali tvár, ktorú ešte nedávno tak veľmi
milovala, rovnako ako jeho zmyselné pery, ktorých dotyk jej bol dôverne známy.
Zvedavo mu očami prebehla po oblečení, ktoré si pre dnešný deň zvolil.
Kobaltovo modré sako na gombíky, oživovala bavlnená
košeľa, ktorá mu spod neho odvážne vykukovala. Vrchný odev bol elegantný, s imitáciou
dvoch bočných vreciek v okolí pása. Ten dopĺňali tmavé nohavice na zips
s módnym opaskom. Hnedé poltopánky z ušne, podtrhávali jeho celkový
vzhľad a robili z neho dokonalého elegána. Výškou sa mu nevyrovnalo
veľa mužov, ale pri jej vlastnej výške sa rozdiel medzi nimi takmer strácal.
Regína sa oslobodila z omámenia, ktoré ju na chvíľu uväznilo
a vyhnalo z reality a pokúsila sa prehovoriť.
Ervín ju však pohotovo predbehol. ,,Zdravím ťa,
Regína. Už je to nejaký čas, čo sme sa naposledy videli.“
Jeho prejav pôsobil oficiálne, až strojene, ale ona
veľmi dobre vedela, čo sa ukrýva za fazónou tejto pretvárky. Málokto by podľa
jeho správania navonok vytušil, že ide o mimoriadne vášnivého muža, ktorý
dokáže rozpáliť ženu za jedinú noc. Na jednej strane bola rada, že sa nechová
familiárne, pretože takto mala väčšiu šancu odolať jeho odzbrojujúcemu pôvabu. Potlačila
triašku a pokúsila sa dokonca aj usmiať. ,,Ahoj Ervín. To je pravda. Už to
bude vyše pol rok,“ priznala časový úsek, v ktorom už nebol súčasťou jej
života. Vôbec netušila, ako sa mu za ten čas darilo, ale ani to netúžila
vedieť. Od ich rozchodu sa rozhodla, že sa ním nebude zaoberať. A svoj
záväzok až doteraz dodržala. ,,Čo ťa sem privádza?“
Prenikavo sa na ňu zadíval. ,,To je veľmi nevhodná
otázka, vzhľadom na to, čo držíš v ruke. Dúfam, že som ti tým urobil radosť,“
narážal na pletený košík, ktorý zovierala ako štít.
Regína sa krátko začervenala a odolala pokušeniu
ujsť do výťahu ako školáčka a jeho dar pustiť na zem. ,,Nuž, popravde,“
zakoktala sa. ,,som sa chystala ti ho vrátiť naspäť. Nemôžem ho prijať, Ervín,“
podarilo sa jej nadobudnúť známy tón, akým sa rozprávala so svojimi obchodnými
partnermi. ,,Je to od teba veľkorysé, ale vezmi si ho prosím naspäť,“ prinútila
sa podísť bližšie, ale iba k stolu, aby si udržala od neho patričnú
vzdialenosť. Ešte stále netušila, ako bude jej telo na neho reagovať po
odlúčení. Nechcela zlyhať a tak sa rozhodla predísť riziku, ktoré na ňu
striehlo ako hladný havran zo strechy. Položila košík na stôl. Na chvíľu očami
nežne pohladila kyticu ruží, ale potom rýchlo odvrátila zrak. ,,Určite je veľa
žien, ktoré sa potešia takému daru. Ale ja tou ženou už nie som, Ervín.“
Muž urobil pár krokov dopredu. ,,Vieš dobre, že je
určený pre teba. Hovorí o tom, čo k tebe cítim. Moje city sa
nezmenili ani po pol roku. Stále si jediná žena, s ktorou si prajem žiť,“
zvolal priamočiarym hlasom, pričom ani raz nezaváhal.
Regína na takú reakciu nebola pripravená. Nečakala, že
k nej bude tak pozorný. Maska železnej dámy sa začala rozpadať a ona
už prestala cítiť pevnú zem pod svojimi nohami. Cítila sa ako žiačka na kurze
maľovania, ktorá ťahá štetec prvý raz po plátne. Táto skutočnosť ju vyviedla z miery
a odkrojila si veľký kus z jej citovej rezervovanosti. Navonok však
naďalej hrala svoju rolu, ktorá ju nútila držať si odstup a neprepadať
emóciám.
,,Musíš to pochopiť, Ervín. Ja už k tebe nič
necítim. Rozišli sme sa a ...“
,,Ty si sa rozišla so mnou, Regína,“ skočil jej do
reči, aby ju opravil. ,,Ja som to nechcel urobiť a doteraz neviem, čo ťa
k tomu viedlo. Ale nemyslím si, že by to bolo nedostatok citu. Keď si bola
v mojom náručí, chvela si sa vášňou a túžbou. Nebolo to tak dávno a neverím
tomu, že ku mne už nič necítiš,“ trval na svojich slovách a urobil ďalší krok
smerom k nej.
Žena strácala argumenty ako strom listy
a netušila, ako ho presvedčiť o tom, že pre ňu nič neznamená. Hoci mu
nechcela klamať, bola nútená sa uchýliť k niečomu, čomu sa vyhýbala. Bol to
jediný spôsob, ako ho donútiť od nej odísť. Príliš veľa investovala do práce,
vzdala sa osobného života, aby bola v robote neporaziteľná. A odrazu
sa zjaví a je rozhodnutý jej úsilie zničiť mávnutím prútika. Nič také
nemôže dopustiť.
,,Pozri sa, Ervín. Obaja sme sa zmenili. Rozišla som
sa s tebou, máš pravdu. Medzičasom som spoznala niekoho iného,“
povedala nepresvedčivo. ,,Je to muž, s ktorým si dokonale rozumiem
a veľa pre mňa znamená.“
Podozrievavo sa na ňu zadíval. ,,Už som ti
v minulosti povedal, že nevieš klamať, Regi. A nerád by som to
opakoval znova. Nepochybne si výborná šéfka, ale klamanie ti nikdy nešlo. Najmä
nie v oblasti vzťahov, pretože sa vždy prezradíš. A ja ťa poznám
príliš dobre na to, aby som to vedel správne odhadnúť,“ povedal sebavedomým
hlasom a rozvíril v nej hladinu pochybností.
Regína v duchu zaúpela. Mal pravdu. Príliš dobre
ju poznal a nič mu neuniklo. Ani klamať pred ním nevedela. Preto sa
k nej stále vracal, lebo po rozchode mu nedokázala povedať niečo, čo
nebola pravda. Jedného rána si zobrala neplatené voľno a kým sa vrátil
z roboty, odišla od neho aj so zbalenými vecami. Rozišla sa s ním cez
telefón, čo považovala za nešťastné riešenie dodnes, ale vtedy neuvažovala
a bola príliš citovo nevyrovnaná, aby sa zariadila dospelejšie. A od
toho okamihu sa rozhodla, že už s ním nechce mať nič spoločné. Založila
vlastnú firmu a začala žiť pre ňu. Stala sa jej zmyslom, živobytím
a radosťou. Nepotrebovala ho a čím skôr to pochopí, tým to pre neho
bude lepšie. Aspoň svoje zmätené srdce sa o tom snažila presvedčiť.
,,Takže, Regi?,“ vyrušil ju z chodu dlhých
myšlienok a provokatívne k nej vykročil. ,,Priznáš, že bezo mňa
nemôžeš žiť alebo si vymyslíš ďalšieho fiktívneho priateľa? Tvoja predstavivosť
je obdivuhodná a vždy bola. Určite máš pripravený celý zoznam,“ posmieval
sa jej a nútil ju, aby sa bránila.
Nakoniec sa mu to podarilo. ,,Je to ešte celkom
čerstvé. Môj vzťah nie je verejný, sme diskrétni, lebo sme sa poznali
z roboty. Je to môj podriadený.“
Namiesto pohoršenia sa uškrnul. ,,Áno, to určite je.
Bože, Regi. Si priehľadná ako sklo. Cyprián by sa o tom zmienil, pracuje
s tebou a vie o každom tvojom kroku,“ vylovil ďalšie víťazné eso
z rukáva a odobral jej žolíka. ,,Navyše, ty nie si žena, ktorá sa
tají vzťahmi. Od prvého dňa, ako sme spolu chodili, o tom vedeli všetci
tvoji známi,“ vyhodil jej na oči.
Očervenala ako ruža. ,,Tak to predtým bolo, ale už som
opatrnejšia. Nechcem, aby o mne kolovali reči. Záleží mi, aby som budila
ten najlepší dojem,“ narovnala sa ako páv a zdvihla bradu. Jeho sa jej
však oklamať nepodarilo.
,,Áno, ty si presne ten typ,“ zavtipkoval. ,,Práve
preto o tebe každý hovorí, že nedbáš na mienku ostatných a žiješ svoj
život najlepšie ako vieš.“
,,Veď to aj robím!,“ zvolala pobúrene a znova sa
prestala ovládať. V duchu si nadávala za to, že sa nechá vyviesť
z miery. ,,Ja sa venujem robote naplno, pracujem niekedy aj dvanásť hodín
denne,“ preriekla sa pred ním, čím mu dokázala, že nemá na partnera vôbec čas.
,,O tom hovorím, Regi. Nemáš žiadny osobný život. Si
len v robote a pracuješ. Dokonca v nej bývaš, aj keď byť
v nej nemusíš. Lenže týmto spôsobom svoje srdce neochrániš, práve naopak.
Ešte viac mu ublížiš a uvrhneš ho do samoty. Stále nie som ochotný uveriť
tomu, že práve toto chceš.“
Regíne sa zablýskali oči. ,,Čo ty o tom vieš?
Dostal si sa hneď na vrcholovú pozíciu, pretože tvoj otec vlastnil firmu
a vybavil ti v nej miesto,“ šplechla mu do tváre. ,,Ty ani netušíš,
aké to je, začať s holými rukami a nemať nič. Z ničoho postaviť
niečo, zabezpečiť personál, financovať priestory, platiť drahý nájom, vyplácať
zamestnancov, odmeňovať klientov. Nemáš o tom ani len predstavu, Ervín.“
,,Máš pravdu, Regi,“ zvesil porazenecky plecia.
,,Nemám o tom ani šajnu. Otec je bohatý človek a všetko čo som
nadobudol, som z veľkej časti získal aj vďaka nemu. Ale neprestal som na
tebe obdivovať húževnatosť a bojovnosť. Všetko si si vydrela sama, nič si
nedostala zadarmo a to je na ženu obdivuhodné,“ zložil jej poklonu.
,,Dokonca si ešte lepšie zarábala ako ja, čo som sa dostal do otcovej firmy
prakticky len tak, že som sa dobre narodil. A to hovorí o tom, aká si
úžasná a schopná žena. A takú ženu by si prial mať každý muž po
svojom boku. Ženu, na ktorú môže byť hrdý a ktorá sa nebojí byť
úspešnejšia než jej partner.“
Jeho slová ju tak šokovali, až nenachádzala žiadne
argumenty. Myslela si, že sa bude hádať, že ju bude preklínať, že s ňou prerazí
dvere. On sa namiesto toho poslušne stiahol, priznal jej vydretý úspech
a aj to, že je v niečom lepšia, hoci je len žena. Aj keď bola
odhodlaná s ním navždy ukončiť kontakt, do jej srdca odrazu vošli tiene
pochybností. Od začiatku v ňom videla skvelého a ústretového človeka,
ktorý vedel byť výborným milencom, partnerom, spoločníkom. V jej očiach
i napriek tomu, ako veľmi túžila sa od neho odstrihnúť, sa znova stal
takým mužom, akým býval predtým. To poznanie ňou otriaslo ako víchrica, ale
nedokázala tomu zabrániť. Ktorá žena by vedela odolať mužovi, ktorý vie verejne
priznať jej schopnosť byť sama sebe pani? Vnímala každý krok, ktorý urobil. Bol
čoraz bližšie a zreteľne si uvedomovala jeho prítomnosť. Namiesto toho,
aby utiekla z budovy, tam poslušne stála a čakala. Nebola schopná
odísť, dokonca sa ani pohnúť. Bola celkom paralyzovaná.
Ocitol sa tesne pred ňou a široko sa na ňu
usmial. ,,Nikdy mi nevadilo, že si bola schopná, samostatná, pretože som to na
tebe vždy obdivoval. Ale to nebol dôvod, prečo som sa do teba zamiloval. Aj
keby si nebola konateľkou a ja by som nezískal veľký podiel z otcovej
firmy, moje city by sa k tebe nezmenili. Ja ťa ľúbim kvôli tebe samej, nie
kvôli postaveniu a ani kvôli titulu. Mám rád Regínu ako ženu, ktorá vstane
z postele so strapatými vlasmi, ktorá si pochutnáva pri stole na
cereáliách a ktorá má ponorený nos do účtovnej knihy už pred ôsmou hodinou
a láme si hlavu nad množstvom čísel, ktoré na ňu z papiera vyskakuje.
Nech sa ocitneš v akejkoľvek pozícií, vždy budeš tou ženou, na ktorej mi
záleží,“ povedal precítene a vzal ju za ruku.
Pod dotykom jeho teplých prstov sa v nej niečo
pohlo. Niečo, čo tak dlho ignorovala a rozhodla sa zabudnúť na ten pocit,
kedy bola schopná milovať. Byť v náručí muža, ktorý sa nebál jej
emancipovanosti a dokázal prekonať akékoľvek prekážky len, aby mohli
zostať spolu. City v nej by sa dali krájať, pretože zaplavili jej vnútro ako
lavína a ona mala pocit, že ju celkom pohltia.
Pozrel na ňu nežnými očami. ,,Povedz niečo, Regi. Keď
ma už teda nechceš naozaj vidieť, tak ma pošli preč. Áno, určite ma to bude
bolieť, budem sa kvôli tomu trápiť. Vyznal som ti city, z hĺbky svojho
srdca a to čo som povedal, je čistá pravda. Ale nemôžem ťa nútiť ma
milovať, keby si to tak necítila. A tvoje mlčanie vo mne vyvoláva nepokoj
a netuším, či ma ešte naozaj ľúbiš. Je to hrozný pocit, ale sužuje ma
predstava, že som zo seba urobil najväčšieho blázna a ty ku mne vôbec nič
necítiš,“ priznal so sklamaným hlasom a uprene sa jej zadíval do očí.
Regína bola dojatá jeho slovami. Už dlho sa necítila
tak krásne. Celý čas od seba odháňala muža, ktorý ju naozaj miloval. Nie pre
peniaze, ani pre kariéru, ale pre ňu samú a zároveň mu nevadilo, že sú
práca a postavenie pre ňu dôležité. Zastihol ju nepripravenú a ľahko
zraniteľnú. Napriek tomu jej neublížil a naplnil ju pocitom neskonalého
šťastia. Akoby sa v tom okamihu prestala báť lásky a bola ochotná zveriť
svoj klenot vo vnútri duše niekomu, kto ju miluje rovnako, ako ona jeho. Áno,
milovala Ervína celým svojim srdcom a bola šťastná, že mu to mohla
opätovať. Za žiadnych okolností nemohla dopustiť, aby od nej teraz odišiel.
Regína si vymanila ruku z jeho jemného zovretia.
Zamierila k stolu, kde ležal košík a spočinula na ňom svojim
pohľadom. Vytiahla z neho kyticu červených ruží a vrátila sa
k nemu. K jeho prekvapeniu k ním privoňala a pritisla si
ich k hrudi ako vzácny poklad. Zdvihla k nemu oči zahmlené láskou
a nežne sa na neho usmiala. ,,A ja ti prezradím tiež niečo, drahý Ervín.
Milujem túto kyticu tak ako muža, ktorý mi ju daroval. Neprestala som ho ľúbiť
a ani som na neho nezabudla,“ pristúpila k nemu bližšie
a pokračovala. ,,Mal si pravdu, keď si povedal, že som sa zahltila prácou,
aby ma nikto citovo nezranil. Áno, bála som sa ťa milovať, lebo som sa predtým
sklamala a už som neverila na pravú lásku. Lenže, znova si prajem uveriť,
že existuje. A ak je nejaký muž, ktorý by ma o nej mal presvedčiť,
potom si to práve, ty Ervín,“ priznala rozcíteným hlasom. ,,Je mi ľúto, že som
ťa od seba odohnala a že som o tvojej láske pochybovala. Nechcem od
teba nič iné, len aby si ma ďalej ľúbil a zostal pri mne.“
Ervín ju pohladkal po tvári. Nemohol uveriť svojmu
šťastiu, ale práve teraz pred jeho očami šantilo ako nezbedná vila. A on
sa rozhodol ho vziať na vedomie a otvoriť sa jeho zákutiu. Mal možnosť byť
so ženou, ktorú nadovšetko ľúbil a ktorá k nemu cítila to isté.
A ten pocit už nemohol byť krajší. ,,Milujem ťa, Regi. Neodídem od teba,
drahá. Už nikdy,“ prisľúbil a privinul si ju do náručia.
Žena sa k nemu vďačne pritúlila. Vychutnávala si
jeho blízkosť, vnímala tlkot jeho srdca a oddávala sa okamihu, kedy môže
byť opäť milovaná. A hoci predtým sviatok zamilovaných z duše
nenávidela, konečne v ňom začala vidieť to povestné kúzlo, ktoré sa nad
jej hlavou celý čas vznášalo. Pochádzalo od muža, ktorý v nej rozžiaril
svetlo a presvedčil ju, aby uverila na zázraky. A samozrejme na pravú
lásku. Na najväčšiu čarodejnicu zo všetkých, ktorá ako jediná, má skutočnú moc
nad ľudským srdcom.
Foto: Lucy Photography (fcb), text: Patrícia Brestovanská
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára