Ako si nájsť čas na aktivity v bežnom živote? (2019)

Foto: pb 

Všetci sa s tým v živote stretávame. V detstve máme toľko času, že nevieme čo s ním a keď vyrastieme bojujeme o každú sekundu. Viacerí z nás si už v dospelosti nedokážu nájsť priestor na to, čo ich naozaj baví. Pretĺkajú sa životom plným povinností, dlhov, úloh a sklamaní a preto je pre nich ťažké roztvoriť krídla a znova letieť. Ak by však čas mohli vrátiť, tak by určite zmenili svoj postoj a začali s novým listom.

Sú takí, ktorí sa svojho dúhového neba nevzdali a naďalej veria, že môžu byť úspešní vo všetkom, na čom im záleží. Hoci sa nám zdá, že čas je náš najväčší nepriateľ, nemusíme s ním za každú cenu bojovať. Nemôže predsa za to, že my zúfalo nestíhame žiť dva životy – pracovný  aj osobný a tak si na ňom zvykneme ventilovať všetku zlosť. V skutočnosti on nie je na vine, ale iba my, pretože len od nás závisí, ako s ním naložíme. Vo väčšine prípadoch stačí, ak si ho rozumne rozvrhneme, budeme sa držať termínov a vyvarujeme sa zaoberaním malicherností.

Urobme si vo svojich veciach poriadok

Prídeme po práci domov, ale nevieme kde nám hlava stojí. Premýšľame nad tým, či sme nezabudli niečo odložiť, či sme odovzdali kľúče, či sme nenechali niekde položenú kartičku alebo nevybavenú zásielku, nedajbože sme neodoslali dôležitý e-mail. A hoci sme už dávno doma, mysľou sme ešte v robote a stále sa do nej v podvedomí vraciame. Táto forma nie je určite tá správna cesta, ako mať vo svojich veciach jasno a nájsť si čas na svoje záľuby. Znie to síce frustrujúco, ale pokiaľ si neurobíme poriadok okolo seba, je dosť možné, že nás v najbližšej dobe znova niečo zavalí a zabrzdí naše plány. A na to, aby sme to dokázali uskutočniť, nemusíme byť žiadni perfekcionisti. Stačí, ak máme predstavu o tom, čo budeme robiť a začneme na tom pracovať.

Oddeľujme prácu od voľno časových aktivít

Počas života som spoznala mnohých ľudí a medzi nimi boli veľmi talentovaní jednotlivci. Vždy, keď mi rozprávali o svojich záľubách, či už športových alebo umeleckých, oči sa im rozžiarili a na tvári sa im vyčaril úsmev. Lenže ten pohasol ako náhle sa zmienili o svojom živobytí. To im bralo nadmieru času a zároveň s ním aj chuť sa pustiť do svojich záľub. Ak človek spája svoju robotu so záľubami a nevie sa odosobniť, tak väčšinou v jednej z týchto dvoch oblastí vyhorí. Sú ľudia, ktorí sa zamestnali na mieste, ktoré milujú a ich práca je aj ich každodenná záľuba. Ale tiež sú aj takí, ktorí si zarábajú rôznym spôsobom, nie vždy je ich robota radostná a vo svojom voľnom čase sa venujú tomu, v čom sú naozaj dobrí. Avšak, pokiaľ si budú na chrbte prenášať pracovné problémy domov, do svojho príbytku a dopustia, aby nad nimi neustále krúžili ako otravné komáre, čoskoro skolabujú.

Foto: pb 

Zadajme si krátkodobé ciele a presne ich definujme

V živote by sme mohli robiť čokoľvek, pretože je okolo nás toľko úžasných vecí. Neexistuje aktivita, ktorá by nám nesadla a pri ktorej by sme si nemohli povedať, že na ňu máme talent. A ak sa ich nedajbože nájde aj viac, o to väčší vietor nám spôsobia v hlave. Najradšej by sme sa venovali všetkému, čo nás teší a napĺňa dobrým pocitom. Lenže, veľakrát si to nemôžeme časovo, finančne a niekedy aj zdravotne dovoliť. A tak si pomyslíme, že sme si zadali až príliš veľké ciele, pri ktorých sme mali priveľké očakávania. A preto by sme na začiatku nášho plánovania a vytyčovania týchto cieľov mali postupovať jednoduchšie.

Každý cieľ má svoje označenie, svoj proces plnenia a časový úsek

Hoci nás to ženie dopredu, nemali by sme si zadávať priveľa cieľov, pretože sa pristihneme pri tom, že sa nám nepodarí splniť ani jeden z nich. Neraz sa mi aj v súčasnosti stáva, že si zapíšem na papier asi dvadsať úloh a večer zistím, že som si splnila maximálne tak štyri. Vtedy sa človek cíti málo motivovaný a preto je rozumné sa riadiť heslom: ,,menej je často oveľa viac.“

Denne si dajme maximálne tri až päť cieľov

 Stanovme si počas dňa tri až päť bodov, ktorým by sme sa chceli venovať a pomenujme si ich. Každý z týchto cieľov si napíšme na papier a farebne si ho zvýrazníme. Nepostupujme zložitou metódou, nedávajme si krkolomné vzletné názvy, pokúsme sa vystihnúť jasne a stručne čo v ten deň ideme robiť. Náš cieľ by mohol vyzerať aj takto: ,,Opakovať si slovíčka na test alebo Napísať knižnú recenziu alebo Prečítať historický román.“ Po každé, ako cieľ splníme, si ho od škrtnime dvakrát neprerušovanou čiarou. Nezabúdajme aj na prestávku a dávajme si počas plnenia cieľov nejakú polhodinovú pauzu.  Ja si popritom idem urobiť kávu, čaj alebo sa len tak prejdem buď po byte alebo po vonku.

Foto: pb 

Nepreťažujme svoje kapacity a nikam sa nenáhlime

Ako náhle začneme s plnením týchto krátkodobých cieľov, tak sa nám bude zdať, že ich nestíhame splniť. Podľahneme stresu, prestaneme sa na nich sústrediť a môžeme aj spanikáriť. To je spôsobené tým, že sme predtým tak nefungovali a náš organizmus si musí na tento náš nový rituál len privyknúť. Hoci si ciele poctivo nastavíme, tak aj napriek tomu ich nemusíme všetky v ten deň stihnúť. Rozhodne by sme sa nemali poháňať bičom, ak zistíme, že sme úlohu nesplnili. Nikto nad nami nemáva ohnivým kruhom a iba my sami určujeme čo ideme robiť a koľko času na to potrebujeme vyvinúť. Pokojne si nesplnený cieľ posuňme na iný deň, kedy budeme mať viac času na ňom pracovať.

Vložme do života akúsi pravidelnú rutinu

Ak sme neboli zvyknutí si písať svoje ciele alebo plány na papier, ľahko na nich zabudneme. Preto nie je nič nezvyčajné, ak si napíšeme v jeden deň tri ciele, na ďalší deň štyri ciele, ale o pár dní neuvedieme žiadny cieľ. Je potrebné si uvedomiť, že pri každom zvyku je dôležité nezabúdať na pravidelnosť. Možno spočiatku si človek príde ako naprogramovaný robot, lebo pomaly z domu nevyjde bez poznámkového bloku s perom v ruke, ale časom si na túto rutinu navykne. Ak sa už dáme do plnenia cieľov s plným nasadením, nemali by sme poľaviť a v niektorý deň si nezapísať vôbec nič. Aj keby sme mali uviesť len vykonávanie domácich prác alebo varenie večere pre svojho drahého, tak si to určite poznačme.

Nalaďme sa pozitívne a ozdobme si svoje termíny

Niektorí z nás slovo termín zo srdca neznášajú, pretože si ho spájajú s povinnosťou, príkazom a úlohou. Ale aj táto činnosť nám môže prinášať nadšenie a šťastný pocit z konečného výsledku. Je iba na nás, akou metódou budeme postupovať pri ich dodržiavaní. Niektorí sú konzervatívne založení a stačí im jednoduchý linajkový papier a obyčajné pero. Medze sa fantázií nekladú a preto by sme nemali brániť svojmu tvorivému mysleniu v realizácií. Môžeme si ich zapisovať na farebné štítky, do kvietkovaného zošitu alebo na vreckovku s motívom lietadla.

Foto a text: Patrícia Brestovanská