Foto: Kyria Photography (Fcb) |
všetci boli voľní,
útes mŕtvych víl,
prehlušil zvonmi.
Každý rok vezme,
to čo netreba,
veľký kus zeme,
najmä pre seba.
Generácia rastie,
máva rôzne formy,
nepozná už šťastie,
žije život chromý.
Mnoho sa rodí,
pokrivene,
a toxické ódy,
už sú v cene.
Tie deti choré,
bez súcitu,
skrvavia zore,
a nádej farbistú.
Skoro každé druhé,
sa stáva beštiou,
kradne farbu dúhe,
s dušou bezcitnou.
Nedá sa dívať,
na otrávený svet,
chýba mi výhľad,
aký viac niet.
Rýchlo mizne zver,
a zeleň tiež,
ty, človek rev,
máš čo chceš.
Nedá sa meniť,
donekonečna,
hoci je summit,
ako zbraň sečná.
Raz príde odplata,
každý sa dočká,
či budeš bohatá
alebo troska.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára