 |
| Foto: Kyria Photography (Fcb) |
Ľuďom dávaš nádej,
telom ich blažíš,
voniaš ako Paríž,
vo večnosti malej.
Všetci sú blázni,
ďalej tí veria,
ty, Matka včelia,
už prosím zhasni.
Šach už hrajú,
podľa tvojho hesla,
ich viera skleslá,
uniká raju.
Nebudem ti otrokom,
radšej ma zabi,
pohostia sa kraby,
v príbehu bojovnom.
Srdce ďalej láka,
len dotyk slobody,
hádam to pochopí,
a už ma čaká.
V predsieni ticha,
volá ma duša,
ťažko ma skúša,
tá zradná pýcha.
Som len tuláčkou,
temno ma hreje,
pozýva na galeje,
s vervou čudáckou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára