Puto medzi nami (2020)

 

Gizela uprela pohľad na dátum v kalendári. Ten deň sa jej nezameniteľne vryl do hlavy. O takomto čase pred rokom sa rozviedla so svojim manželom Dušanom. S povzdychnutím sa posadila na sedačku a vrátila sa v čase do doby, kedy bola prvý raz zaľúbená. Ukončila posledný ročník na gymnáziu, keď jej vstúpil do cesty o sedem rokov starší muž. Bol to brat jej spolužiaka z triedy, ktorý sa s ňou stretol úplne náhodne. Nakoniec sa im to stalo osudné a obaja si začali byť čoraz viac sympatickí. Časom ich vzťah prerástol do hlbokého citu, kedy si jeden bez druhého nevedeli predstaviť existovať. Boli na seba tak naviazaní, až sa rozhodli, že sa vezmú. V okolí tvorili najkrajší pár a ich známi im prorokovali šťastný manželský život.  Keď mladá nevesta stála vedľa svojej prvej lásky v kostole verila, že je to už navždy. Lenže po tom, ako sa im narodila dcéra Klára, ich vzťah značne ochladol. Ľahostajný prístup zo strany Dušana a neschopnosť riešiť problémy ich celkom odcudzil.

Gizela by si predtým nikdy nepomyslela, že ich veľká láska môže odrazu stroskotať. Odjakživa bola rodená optimistka. A preto sa aj v tých najhorších situáciách snažila vidieť niečo pozitívne. Avšak jej bývalý manžel prekročil hranice, keď ju podviedol s inou ženou. Pred Bohom jej sľuboval vernosť a stačilo mu pár hodín v blízkosti svojej peknej asistentky, aby pochoval ich pätnásťročné manželstvo. Gizela vedela, že by ju to nemalo prekvapovať. Od prvého okamihu, ako zbadala niečo cez vyše dvadsaťpäť rokov starú Emu, jej bolo jasné, že s ňou udržuje románik. Najprv sa tomu zubami nechtami bránila, ale nakoniec sa s tou skutočnosťou zmierila. Zhruba o týždeň sa jej priznal, že sa s ňou vyspal. Hoci ju prosil o odpustenie, považovala jeho zlyhanie za zradenie dôvery a nedokázala si k nemu opäť nájsť cestu. Pre ňu to bol len cudzinec, ktorý v jej živote zanechal machuľu a úplne zmenil pohľad na šťastný manželský a rodinný život. Srdce mala natoľko zlomené, že už v ňom nevidela žiadne záblesky z radostného spolunažívania. Jediným potešením, ktoré jej zväzok s Dušanom priniesol bola ich šesťročná dcéra Klára. Nakoľko ju milovali obaja rodičia, dohodli sa na striedavej starostlivosti. Iba kvôli tomu sa s ním musí vídať, inak by pred  ním najradšej zamurovala bytové dvere. Odkedy sa rozviedla, jej pohľad na život sa zmenil. Už nebola tou bezprostrednou a veselou osobou. O to sa postaral jej bývalý manžel, ktorý jej zlomil krídla, na ktorých tak dlho letela. A vznášala by sa doteraz, ak by sa neprebrala a neuvedomila si skutočnú realitu. Hoci bolo v jej okolí niekoľko mužov, ktorí sa s ňou chceli stretávať, nemala záujem nadviazať nový vzťah. V láske sa sklamala a preto bola opatrná a nestavala si už žiadne vzdušné zámky. Bolo jej jedno, že sa dal nakoniec so svojou asistentkou z práce dokopy. Nechcela si niekoho nájsť len preto, že ju tak ľahko dokázal nahradiť. Záležalo jej predovšetkým na Kláre. Od pondelka začína nový týždeň a dnes by ju mal jej otec vrátiť. Gizela nemala prečo namietať, pretože už rok takto fungovali a ani jednému to neprekážalo.

Ostražito zdvihla hlavu, keď počula štrngať kľúče v zámke.  

Netrvalo dlho a priestorom sa ozval zvučný ženský hlas. ,,Boris! Povedala som ti, aby si tie šišky do bytu nenosil!,“ skríkla stredne vysoká blondína a prísne na chlapca pozrela. ,,Nevieš, kto ich vonku pochytal a aké bacily od nich dostaneš. Okamžite ich vyhoď do koša,“ ukázala smerom do kuchyne.

Malý nezbedník namiesto toho, aby ju poslúchol sa rozbehol k sedačke, kde sedela druhá žena. ,,Teta Gizela, povedzte mojej mamičke, nech mi tie šišky neberie,“ zvolal plačlivo. ,,Priniesol som ich Kláre, pretože ich má rada rovnako ako ja.“

Gizela sa pozrela do jeho modrých očí. Hoci vedela, že tým nahnevá svoju kamarátku Simonu, nevedela jeho prosbe odolať. ,,Samozrejme, že si ich môžeš nechať,“ žmurkla na neho a postrapatila ho po plavých vláskoch.

Jeho mama si položila kabelku na gauč a otočila sa k ním tvárou. ,,Mala by si to nechať na mňa. Je to moje dieťa a ja veľmi dobre viem, ako to dopadne. Povláči ich všade a tvoj byt bude vyzerať ako kôlnička,“ posťažovala si nahlas a pomasírovala si šiju. ,,Svojho syna milujem, ale určite si nemôže robiť čo sa mu zapáči,“ zdôraznila sýtym hlasom.

,,To isté robí aj Klára, ale ja jej za to nič nehovorím. Necháva po sebe občas spúšť, ale vždy to po nej upracem. Nechcem byť na ňu tak prísna,“ povedala miernym tónom.

Simona sa zošuchla na pohodlný gauč. Prekrížila si nohy a hlasno si povzdychla. ,,Gizi, odkedy si sa rozviedla s manželom, tvoja dcéra ti skáče po hlave. Chýba jej mužská ruka a ty to vieš veľmi dobre. Dušan na ňu mal výborný vplyv. Neváhal ju pochváliť, ak si zaslúžila, ale zároveň jej vedel vynadať, ak urobila niečo zlé,“ vyhlásila bez výčitiek a kývla k chlapcovi. Ten chvíľu váhal, ale nakoniec k nej podišiel. Šišku si schoval za chrbát, čím dával jasne najavo, že si svoj úlovok nedá nikým vziať. ,,Áno, mami?“

,,Potrebujem sa porozprávať s tetou Gizelou, tak nerob neplechu, dobre?“

,,Dobre,“ súhlasil naoko, ale v pohľade mu bolo vidieť, že už kuje ďalšie vylomeniny.

Gizela sa na chvíľu zamyslela nad  jej slovami. Dlho netrvalo, kým pochopila ich význam. Zamračila sa. ,,Čo mi tým chceš povedať? Nie som podľa teba dobrá matka?,“ opýtala sa dotknuto a založila si ruky na hrudi. ,,Ja predsa svoju dcéru nadovšetko milujem.“

,,A nikto si ani nič iné nemyslí, ale niekedy to s tou opičou láskou preháňaš, nemyslíš? Zdravá materinská láska je v poriadku, Gizi,“ dohovárala jej priateľsky. ,,Lenže ty si neskrivila svojej dcére ani vlas na hlave, ani keď ti roztrhala fotografie z albumu. Dokonca keď postrihala tvoje obľúbené letné šaty a urobila si z nich záclonky do vlasov, nič si jej nepovedala. To by si môj syn nikdy nedovolil.“

,,Veď to je ešte dieťa,“ bránila sa a odmietla ustúpiť. ,,Klára to už aj tak má dosť ťažké. Nepotrebujem, aby sa do seba utiahla ešte viac iba preto, že jej budem všetko zakazovať,“ trvala na svojom postoji.

,,Nič by sa nemalo preháňať,“ oponovala jej kamarátka a vybavila si dôležitý telefonát.

***

Čas neľútostne plynul a rýchlo odkrajoval z paličiek na nástenných hodinách. Simona po očku sledovala svojho syna. Ten sa skláňal nad akváriom, kde plávalo niekoľko menších druhov rýb. Potešilo ju, že sa nechcel s vodnými obyvateľmi hrať a nemusela zakročiť. ,,To čo Klára nedávno urobila, bolo hodné potrestania. A ty si jej namiesto toho kúpila nové hračky a vzala si ju na kolotoče.“

Pokrútila hlavou. ,,Bolo to celkom inak. Jej otec mi dal peniaze, aby som jej za ne nakúpila čo bude chcieť. To bola len náhoda, že v tom čase sa rozhodla preskúmať môj byt,“ usilovala sa uviesť veci na pravú mieru.

,,Boris! Nenamáčaj si ruky do akvária! Okamžite ich odtiaľ vytiahni,“ okríkla syna a chystala sa vstať. Ten ju však okamžite poslúchol.

,,Mama, tie rybky sú maličké. Nemôžu ma uhryznúť.“

,,O to predsa nejde! Ale ty im môžeš ublížiť, keď im tam budeš šibrinkovať špinavými rukami,“ upozornila ho svedomito. ,,O chvíľu pôjdeme domov. Chovaj sa slušne.“

Jej syn sa k nej obrátil tvárou. ,,A kedy príde Klára? Dlho som ju nevidel,“ zašepkal smutne.

Simona sa pozrela na kamarátku, pretože odpoveď nepoznala.

Gizela sa usmiala. ,,Dnes ju ku mne donesie jej otec. Už sa neviem dočkať, kedy ju uvidím.“

,,Myslím si, že si na ňu až príliš naviazaná. Akoby si prestala žiť a jediné čo ťa zaujíma je len tvoja dcéra,“ vytkla jej kamarátka. ,,Aj ja svojho syna nadovšetko ľúbim. Ale mám tiež aj svoj život a odmietam ho prestať žiť kvôli nemu.“

,,Nie je pre mňa nič dôležitejšie ako Klára,“ vyhlásila odhodlane a tvrdohlavo vystrčila bradu. Jej kamarátka na svojho syna nebola tak vysadená, pretože s ním viac času trávil jej manžel. Igor bol práve ten človek, ktorý ho viezol do školy, aj zo školy, chodieval s ním na rybačku, na bicykel, na futbal a venoval mu všetok voľný čas. Jeho žena mala o to viac času sama pre seba, čo patrične využívala. Netajila sa tým, že sa navštevuje s priateľkami, trávi hodiny na telefóne alebo s pôžitkom vymetá všetky mestské butiky s oblečením. Sotva by mohla jej vzťah k dcére pochopiť, ale určite nemala v pláne sa s ňou kvôli tomu hádať. ,,Snažím sa byť svojmu dieťaťu oporou a tráviť s ním všetok voľný čas.“

Simona si vzdychla. Dlhým nechtami chvíľu klepala po operadle gauča. Uprela na priateľku veľké nalíčené zelené oči. ,,Inak stretla si sa s tým chlapíkom, čo som ti dala jeho telefónne číslo?“

,,S ktorým?,“ vypadlo z nej prekvapene.

Blondínka prevrátila očami. ,,To som si mohla myslieť. Ty si mu určite ani nezavolala,“ osočila sa na ňu. ,,Prečo si mu nedala ani príležitosť? Stano mal o teba ozajstný záujem, Gizi.“

Horúčkovito rozmýšľala nad výhovorkou. ,,Mala som veľa práce. Nemala som čas riešiť nejakého cudzieho chlapa.“

Vytreštila na ňu oči. ,,Nie je to cudzí chlap! Je to dobrý kamarát môjho manžela!“

,,Tým sa to vysvetľuje,“ povedala ironicky. ,,Nezabúdaj, že si ma minule s jedným takým chcela zoznámiť a dopadlo to katastrofálne.“

,,Pretože ty si meškala na stretnutie. Keby si prišla včas, tak by sa Filip určite neurazil,“ bránila potenciálneho ženinho nápadníka. ,,To je tvoja vina, že sa už nechcel viac stretnúť.“

Gizela od prekvapenia otvorila ústa. ,,Ja som mu volala na mobil. Veď ten chlapík ani nevedel, že mám dcéru a bola som pätnásť rokov vydatá!“

Kamarátka vybuchla. ,,A čo na tom záleží? Bolo mu to jedno. Povedal mi, že sa mu páčiš a rád si s tebou vyjde.“

,,Na rozdiel odo mňa nebol nikdy ženatý a nemal ani dieťa! Nehnevaj sa na mňa, ale nemôžem brať vážne muža, ktorý ma považuje za ženu bez záväzkov. Ja mám už doživotný záväzok voči svojej dcére a žiadny vzťah mi nie je prednejší ako jej budúcnosť. A ak by som mala ešte niekedy riešiť nejakú známosť, tak by ten muž musel mať pozitívny vzťah k deťom a nemohlo by mu vadiť, že by vychovával nevlastnú dcéru,“ zvolala neoblomne.

Simona uprela pohľad do diaľky. ,,A kde je problém?,“ rozhodila rukami. ,,Stano sa s tebou chcel stretnúť, vedel o tvojom  rozvode aj o tvojej dcére a ty si sa na neho jednoducho vykašľala,“ obvinila ju kamarátka.

,,Ja som vážne nemala čas ...“

,,Ten si ty nevieš nájsť nikdy,“ skočila jej do reči. ,,Ale pamätaj, že ak teraz nenájdeš muža, ktorý by sa k tebe hodil, tak ho môžeš hľadať do smrti. Už máš skoro tridsať päť rokov a rozhodne nie si najmladšia.“

Vystrúhala grimasu. ,,Teraz si ma skutočne povzbudila,“ zvolala cynicky. ,,Už aspoň viem, aké sú moje možnosti.“

Simona chvíľu mlčala. ,,Neber to v zlom, drahá. Ale ty dokým sa rozhýbeš, každý schopný a slobodný chlap bude mať obrúčku na prste,“ zvolala pobavene a so zamyslením si prezerala svoje nalakované nechty.

,,Ešte si zabudla dodať, že okolo neho bude pobehovať aspoň päť detí,“ dodala otrávene.

,,To je ešte ten lepší prípad. Môže ich byť omnoho viac.“

Civela na ňu ako na Marťana. ,,Ja predsa nechcem ísť na rande s nejakým Casanovom.“

Simona po nej švihla pohľadom. ,,Tomu sa náhodou nepodarili žiadne deti.“

,,To sa teda mýliš! Ak sa bavíme o tom talianskom libertinovi, tak mal počas života dve deti.“

Znechutene mávla rukou. ,,Na tom vôbec nezáleží! Jeho história je mi ukradnutá. Teraz ide o teba!“

Gizela na ňu súcitne pozrela. ,,Vážim si to, ale poprosím ťa, aby si mi nikoho nehľadala. Muži predsa nie sú ryby, ktoré ponúkaš na trhu.“

,,To nemyslíš vážne!,“ ohrnula nos kamarátka.

,,Myslím. Nemám záujem o náhodných okoloidúcich. Ani keby boli pekní, bohatí, múdri. Jednoducho ma nezaujímajú. Chcem sa venovať svojej dcére a práci.“

,,Dokedy?,“ vystrelilo z blondínky.

Mykla plecom. ,,Dokým sa nerozhodnem inak.“

Simona chvíľu mlčala, ako keby prišla o reč. ,,Tak fajn. Už sa nebudem pokúšať ti niekoho nájsť,“ zvolala a posadila sa z kresla. Pohľadom vyhľadala svojho syna a kývla mu rukou, aby k nej prišiel. Keď tak urobil, vytrhla mu šišku z dlane. Ignorovala jeho protest a vopchala si ju do vrecka vesty. Natiahla sa po kabelku a otočila sa k druhej žene. ,,Pôjdeme už domov. Ak ti exmanžel vráti dcéru, tak mi zavolaj. Rada  by som vás obe zavolala na  návštevu. Igor sa chystá na služobnú cestu, takže budeme samé a deti sa môžu spolu hrať,“ navrhla s úsmevom a chytila syna za ruku, pretože ho zaujal výhľad z okna. Ten sa na chvíľu zaprel nohami o dlážku, ale nakoniec poslúchol a nechal sa viesť.

Gizela ich nasledovala do chodby a chrbtom sa oprela o tapety na stene. ,,Určite sa ozvem. A prinesiem aj rúžové víno,“ povedala nezbedne.

,,S tým rátam,“ zvolala zvesela mamička sedemročného chlapca a vyšla so synom z dverí. Ešte predtým ako nastúpila do výťahu povzbudivo zakričala. ,,A porozmýšľaj či sa tomu chlapíkovi nechceš ozvať! Môj manžel sa ti vie za neho zaručiť. Nebudeš ľutovať.“

Otrávený pohľad hostiteľky si už nevšimla.

***

Gizele padla na zem rodinná fotografia. Tvrdý pád na dlážku rám neuniesol a zanechal na ňom pavučinu. Nemala už čas sa zapodievať poškodením a tak ho položila na jeho pôvodné miesto. Nešikovne prešla okolo šatníkovej skrine a uprela pohľad do zeme. Nachádzala sa vo svojom vlastnom byte, ale napriek tomu sa cítila ako vyhnanec. Za všetko mohla žena, ktorá sa usalašila v jej obľúbenom kresle. Ryšavé vlasy jej  vo vlnách padali na plecia a dávali vyniknúť bledej pokožke. Mačacie oči mapovali okolie, až sa zdalo, že im nič neunikne. Hodvábna blúzka bola dosť hlboká, aby odhalila vnadné proporcie a úzka minisukňa zvýrazňovala dlhé nohy. Mladá žena si uvedomovala svoj pôvab a nijako ním nešetrila. Bola síce iba hosťom, ale ani v náznaku sa tak nechovala. Gizela ju nemohla vyhodiť, pretože tu čakala na svojho bývalého manžela, ktorý sa s ich dcérou zdržal. V meste došlo k nečakanej nehode a tak uviazol v zápche. Už len to zapríčinilo, že bola nervózna a nevedela sa na nič sústrediť. Snažila sa nevnímať zvodnú krásavicu vo svojom byte, ale bolo to zbytočné. Tej na hlave svietila fiktívna korunka tak jasne, až jej skoro vypálila zrak.

,,Už som vám vravela, že ma Dušan berie na dovolenku na Filipíny?,“ točila si prameň medených vlasov okolo prsta a vyzývavo na ňu pozrela. ,,Ideme do toho najdrahšieho hotela. Povedal mi, že si zaslúžime iba to najlepšie,“ nafukovala sa ako páv a nespúšťala z nej zelené oči.

,,Nie, nič mi nespomínal,“ odpovedala, zatiaľ čo hypnotizovala mobil v ruke. Čakala na nové správy, ale žiadne neprichádzali. Usilovala sa upokojiť, ale nijako sa jej to nedarilo.

Ema zúžila oči. ,,Tak vám to hovorím ja. Každú ženu poteší, keď sa o ňu muž tak ukážkovo stará,“ zašveholila s úsmevom. Keď zistila, že dotyčná ju ignoruje, rozhodla sa použiť všetky ženské zbrane. ,,Viete, Dušan bol s vami veľmi nešťastný,“ zašepkala. Konečne sa jej podarilo získať jej pozornosť. Práve to drzej jazyčnici dodalo viac odvahy. ,,Musím sa vám priznať, že vo vzťahu s vami veľmi trpel. Starali ste sa len o svoju dcéru a na neho ste nemali vôbec čas,“ šplechla jej do tváre. ,,Konečne našiel ženu, pre ktorú je dôležitejší ako nejaké decko. Navyše tak rozmaznané a urevané, ako je to vaše sa len tak nevidí.“

Gizela sa sprudka nadýchla. Považovala sa za mierumilovnú osobu, ale dračica sediaca na jej kresle ju neskutočne rozčuľovala. Nemala právo jej spôsobovať bolesť a predhadzovať jej pred oči minulosť. A už vôbec nemala právo sa vyjadrovať nepekne o jej dcére. ,,Vyprosujem si, aby ste sa takto vyjadrovali k môjmu dieťaťu! A do toho čo bolo medzi mnou a Dušanom vám nič nie je. Vy ste s ním neboli v manželstve pätnásť rokov,“ nahnevane vyhlásila a blysla po nej modrými očami.

Žena sa chytila za štíhle hrdlo, ako keby sa začala dusiť. Navonok sa zatvárila šokovane. ,,Za to, že ste odo mňa staršia to neznamená, že sa môžete ku mne takto chovať,“ zašermovala vo vzduchu prstom. ,,Dušanovi by sa to určite nepáčilo.“

,,O tom, čo sa jemu páči a nepáči, nerozhodujete. Nie ste jeho manželka,“ pripomenula jej.

,,Vy už tiež nie!,“ bez zaváhania jej útok vrátila.

Gizela sa prestala ovládať a dupla nohou. ,,Vy ste v mojom byte a nie ja vo vašom!“

Krásavica pohodila hustými vlasmi na stranu. Zaprela sa rukami o kreslo a vstala. Týčila sa pred ňou v celej svojej výške a prevyšovala ju o polovicu hlavy. Vyzerala ako severská bohyňa, ktorá sa na ňu rozhodla zoslať blesky. ,,Niekto taký ako ste vy, ma nebude urážať.“

Najradšej by ju chytila za blúzku a vyhodila von oknom. Vedela, že sa ňou nemôže nechať vyprovokovať, pretože tým by jej len nahrala do kariet. Navyše jej dcéra je mimoriadne citlivá. Určite by si všimla, že nie je v psychickej pohode a nechcela ju stresovať. ,,Navrhujem, aby sme sa nerozprávali, kým nepríde domov môj ...“ rýchlo sa odmlčala, pretože sa skoro preriekla a chvatne pokračovala ,,exmanžel.“

Eme jej váhavý tón neušiel. ,,Priznajte si to! Vy ho stále milujete!,“ zvolala obviňujúco.

,,Mýlite sa,“ odvetila stroho. Nemala chuť vysvetľovať nejakej mladej žabe, ako sa veci v skutočnosti majú. Na chvíľu si síce myslela, že by mohla svojho bývalého manžela ešte stále ľúbiť. Lenže potom nastalo vytriezvenie. Spomenula si na všetko, čo jej kedy spôsobil a ako veľmi jej ublížil. A vtedy si uvedomila, že zo starej lásky nezostala ani pamiatka. Je to už za mnou,“ povedala pokojne.

Neveriaco na ňu pozrela. ,,Tak prečo ste potom stále sama?“

,,To skutočne nie je vaša vec, Ema,“ vysvetlila jej zdvorilo. Dokázala pochopiť, že jej kamarátka Simona mala potrebu jej dohadzovať mužov na počkanie, ale niečo celkom iné bolo, aby sa cudzej osobe spovedala so svojim milostným životom.  

,,Vlastne máte pravdu,“ našpúlila červené pery. ,,Mala by som vás v skutočnosti ľutovať. Máte po tridsiatke, ste rozvedená a na krku decko,“ vypľula urážku. ,,Sotva si v tejto situácií môžete vyberať.“

Gizela ju mala chuť udrieť, ale nakoniec sa ovládla. Nejaká nevychovaná sopľaňa jej za to nestojí. Musí si zachovať svoju dôstojnosť. Len tak môže svoju sokyňu poraziť. ,,Ema, nemali by ste toľko závidieť. Neoplatí sa to.“

Zamrkala dlhými mihalnicami. ,,Ja? Ste smiešna. Nemám vám čo závidieť. Mali ste len jednu vec, ktorú som predtým chcela získať. A to sa mi podarilo,“ povedala tajomne.

Nemusela dlho uvažovať, kým zistila o kom hovorí. Naoko sa zatvárila nezaujato. ,,Ale tak sa zdá, že i napriek tomu nie ste spokojná a nestačí vám to,“ povedala pobavene a elegantne okolo nej prešla k oknu. ,,Ale netreba sa tomu čudovať, keďže stále nevidím zásnubný prsteň na vašej ruke,“ žmurkla na ňu. ,,Ja vo vašom veku som už bola dávno vydatá.“

,,Do toho vám nič nie je,“ odsekla žena. Gizele sa podarilo trafiť na jej citlivú strunu. Všetko nasvedčovalo tomu, že nedostala žiadnu ponuku na sobáš. A asi tak skoro ani nedostane. Ema prechádzala po malej miestnosti ako rozzúrený lev. Nespokojne pozrela na mobil. Zúrivo do neho niečo vyťukala a potom ho zakryla blyšťavým puzdrom. ,,Povedzte Dušanovi, že ho budem čakať v kaviarni za rohom. Už ma to tu nebaví. Nemala som sem vôbec chodiť,“ zvolala znechutene a prebehla k dverám. Narýchlo si obula svoje vysoké lodičky a zvesila z vešiaka koženkovú bundu. Nešetrne buchla dverami.  Za nimi na ňu čakalo prekvapenie. Pri výťahu stál Dušan s dcérou.

 Tá sa mu okamžite vytrhla a zamierila k nej. ,,Teta Ema!,“ vykríklo zlatovlasé dievčatko a objalo ju okolo pása. ,,Už si nám s oteckom chýbala.“  

***

Gizela svojej dcérke vtisla na čelo bozk a pevne si ju privinula k sebe. ..Tak si mi chýbala, miláčik. Bol na teba otecko, dobrý?,“ zdvihla oči k tmavovlasému a vysokému mužovi pred sebou.

Jej bývalý manžel sa na ňu pozrel, ako keby nepočul väčší nezmysel. ,,To čo sú za otázky?,“ zatváril sa urazene. ,,Žila si so mnou dosť dlho na to, aby si vedela, že by som svojej dcére nikdy neublížil.“

Na rozdiel od svojej manželky,“ pomyslela si v duchu, ale nemala odvahu to povedať nahlas. ,,Nepochybujem o tom, že ju ľúbiš.“

Prikývol. ,,Samozrejme. Celým svojim srdcom. A to sa nikdy nezmení. Klára je môj najväčší poklad,“ zvolal zapáleným hlasom.

Zlatovláska sa vymanila z jej objatia a uprela na ňu modré oči. ,,Otecko ma nadovšetko ľúbi, mami. Stále mi to rozpráva, kupuje mi darčeky a bol so mnou na tej najlepšej zmrzline,“ rozžiarene zvolala. ,,A tiež ťa často predo mnou spomínal.“

Dušan si odkašľal. ,,Isteže. Písal som Eme, že sa má u teba zastaviť, pretože som si myslel, že prídem včas. A to som povedal aj pred našou dcérou. Nič iné v tom nebolo,“ vysvetlil.

Prudko prikývla. ,,Prirodzene. Ani som si nič iné nemyslela,“ odpovedala bez rozmýšľania.

,,Ema  mi prišla veľmi rozrušená. Nevieš čo sa jej stalo? Takú som ju už dlho nevidel,“ zamračil sa.

Gizela vzala z chodby cestovnú tašku. Boli v nej uložené dcérine veci, ktoré si brávala na návštevu k otcovi. Dúfala, že sa tej téme vyhne, ale asi jej to nebolo súdené. Rozhodla sa byť úprimná. ,,Myslím si, že má až príliš veľké očakávania vo vzťahu s tebou. A stále trvám na tom, čo som ti o nej predtým povedala. Môj názor sa nezmenil.“

Zatváril sa prekvapene a nasledoval ju do obývacej miestnosti. ,,Ako to myslíš?“

Pozrela na dcéru, ktorá sa hrala s bábikou na rozprestretom koberci. Bola tak zaujatá činnosťou, že si nevšímala okolie. ,,Ty ju vidíš ako bohyňu a preto by si mi neveril, keby som ti povedala, aká je naozaj,“ odpovedala záhadne.

Široko sa usmial. ,,Už som to pochopil. Ty na Emu iba žiarliš.“

,,To v žiadnom prípade,“ nahnevane sa k nemu otočila. ,,Je síce pekná, ale tým sa to aj končí. Ale je to tvoj život a je mi jedno, ako ho žiješ a najmä s kým.“

Zdvihol obočie. ,,Gizela, my sme sa predsa pred rokom rozviedli.“

,,Viem,“ odpovedala automaticky. ,,Prajem ti, aby si bol v novom vzťahu šťastný. Nám to síce nevyšlo, ale to neznamená, že nemôžeš byť šťastný s ....,“ nedokázala vetu dokončiť.

,,S Emou,“ dopovedal za ňu.

,,Prikývla. ,,Napríklad. Alebo aj s hocikým iným,“ otočila sa mu chrbtom. Sklonila sa k taške a vybaľovala z nej dcérino oblečenie.

,,A ty si si prečo nikoho nenašla?,“ opýtal sa nečakane.

,,Čoby nie!,“ zvolala vyľakane. ,,Mám vzťah ,“ zaklamala.

Prekrížil si paže. ,,A ako sa ten muž volá?“

Gizela sa snažila rozpamätať na mená nápadníkov, ktorých jej dohadzovala kamarátka. Nakoniec si predsa len na jedného z nich spomenula. ,,Volá sa Stano.“

,,Aha,“ zvážnel. ,,Na to, že má tak jednoduché meno ti to trvalo nejako pridlho,“ opáčil.

Zložila jednu časť oblečenia na pripravenú kôpku a pokračovala v činnosti. ,,Pretože som bola zamyslená,“ priznala. ,,A nemusíš sa mi posmievať.“

Dušan sa zarazil. ,,Ja sa ti predsa neposmievam. Chvíľu váhal. Nečakane ju uchopil za rameno a otočil k sebe. ,,Pozri. My dvaja sme sa rozviedli, ale zostala nám prekrásna dcérka. Nechcel som sa ťa dotknúť. Prajem si, aby si našla muža, s ktorým budeš šťastná. Si dobrá žena a zaslúžiš si, aby ťa niekto naozaj miloval. Tak, ako som toho ja nebol schopný,“ povedal zastretým hlasom. ,,A je jedno, či to bude Karol, Stano alebo Valér, pokiaľ ťa urobí šťastnou. Si dosť inteligentná, aby si vedela, čo je pre teba a našu dcéru najlepšie.“ 

Gizela sa na neho očarene pozrela. Z jeho slov pochopila, že to myslí naozaj úprimne. Odrazu pred ňou nestál bývalý manžel, ale skutočne dobrý priateľ, na ktorého sa mohla spoľahnúť. Okrídlená láska, ktorú k nemu predtým cítila sa zmenila na  pocit bezpečia a istoty. Zrazu pred sebou vnímala muža, ktorý ju podporuje v jej konaní a myslení. ,,Ďakujem ti,“ zašepkala dojato. Pozerala sa do jeho hlbokých tmavých očí a jemne sa dotkla jeho tváre. ,,Mrzí ma, že nám to nevyšlo.“

Prekryl jej ruku svojou dlaňou. ,,Netráp sa tým. Nie je to tvoja chyba. Nemal som ťa podviesť,“ odvetil zahanbene. ,,Je mi to ľúto.“

Usmiala sa. ,,To je v poriadku. Jednoducho nám to spolu ako páru neklapalo. Aj to sa stáva. Ale poučili sme sa a už vieme čo je dôležité.“

Dušan pozrel na dievčatko, ktoré sa presunulo k rozprávkovým knihám. ,,A tou je naša dcéra.“

Prikývla. ,,A navždy bude.“

,,Naša jediná dcéra,“ usmial sa.  

,,Stvorená z lásky, ktorú sme k sebe vtedy cítili,“ dodala so zatajeným dychom.

Mlčal. O chvíľu prehovoril. ,,Gizy?“

Pozrela na neho. ,,Áno?“

,,Ďakujem ti, že si ma tak veľa naučila. Ako tu byť pre druhých a nemyslieť len na seba.“

,,A ja ti ďakujem, že si mi ukázal, že sa netreba lásky báť a stačí jej vyjsť len naproti.“

,,Mami, ocko,“ zvolalo dievčatko a cupitalo k rodičom.

Obaja sa na neho usmiali. ,,Čo si prosíš, chrobáčik?,“ opýtal sa Dušan.

Klára maminu zaťahala za tričko. ,,Budete s ockom spolu?“

Mama ju pohladkala po vlasoch. ,,Nie, zlatko. Ale vždy tu budeme pre teba.“

Dievčatko sa s odpoveďou neuspokojilo. ,,Pamätáš ako si hovorila, že láska dáva človeku krídla?“

Usmiala sa. ,,Samozrejme. A tie krídla človek nestratí, hoci prestane jednu osobu milovať.“

,,A prečo?“

,,Pretože tých anjelov s krídlami je omnoho viac. Každý si v živote nájde svojho anjela. A hoci po jeho boku prežije len pár týždňov, mesiacov, či rokov nikdy o neho naozaj nepríde. Časom spozná ďalšieho anjela, s ktorým bude šťastný,“ vysvetlil jej otec.

Klára prižmúrila oči. ,,A vy ste už našli svojich anjelov?“

Gizela zdvihla svoju dcéru na ruky a vtisla jej na líce bozk. ,,Našli.“

,,Našim spoločným anjelom si ty. A navždy ním zostaneš. S mamičkou ti ďakujeme, že si nám dala krídla, aby sme mohli lietať a stať sa tiež anjelmi.“

Foto: Lucy Photography (Fcb)