 |
| Foto: Kyria Photography (Fcb) |
snažíme sa byť rovnakí,
ak niekto vybočí náhle,
zabudne na rozprávky,
bojíme sa byť niekým,
iným než sú ostatní,
hoci sme radi predtým,
leteli medzi oblakmi,
necháme si stále kázať,
počúvame tie isté hlasy,
už nám netreba padák,
náš bôľ nik neuhasí,
dopúšťame sa omylov,
svoju dušu trestáme,
keď s nádejou dobitou,
vetchú vieru predáme,
vzdávame sa objatí,
radšej chlad hostíme,
tma nás ošatí,
ku krkavčej hostine,
strácame mnoho času,
z dlaní nám uniká,
keď sa vynorí zrazu,
hľadáme len vinníka,
útočíme ako hyeny,
zúrivo iba vrčíme,
ako konár spílený,
sa s bytím lúčime,
a tie veľké sny.
na tribunáli ležia,
sme všetci omylní,
súčasťou súhvezdia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára