V zovretí času (2020) na tému Štyridsať dní to neprestane (publikované v časopise Abdon 6/2020

Foto: Lucy Photography (Fcb) 

Štyridsať dní to neprestane! Adriáne táto veta hučala v hlave ako tornádo. Za žiadnych okolností sa jej nevedela zbaviť. Prenasledovala ju ako prízrak, ktorý sa ju rozhodol strašiť. Posadila sa z postele a tackavou chôdzou vykročila ku konferenčnému stolíku. Na ňom ležalo zrkadlo vo viktoriánskom štýle. Bola to starožitnosť po jej starej mame, ktorá jej po smrti zostala. Preto ho ochraňovala ako oko v hlave. Keď sa však do neho pozrela, údivom rozšírila oči. Videla pred sebou nepríčetnú mátohu, ktorá sa držala pri živote z posledných síl. Vlasy farby medi jej viseli pozdĺž oválnej tváre ako zošúverené konáre. Tvár mala prepadnutú a jej oči vždy jasno zelené mali odtieň kalnej vody. Jej pleť bola až neprirodzene sivá a na čele sa jej robila nepekná vráska. Tlmene zhíkla pri pohľade na jemné ryhy, ktoré jej brázdili viečka. S hrôzou si uvedomila, že vyzerá ako štyridsať ročná vyžitá ženská a nie ako dvadsať štyri ročná absolventka architektúry.

Jej premenu si všimla ráno aj jej mama, ktorá vstala skôr než obvykle. Katarína už mala dve odrastené dcéry a syna v puberte, ale stále vyzerala sviežo a mlado. Ľudia sa pri spomenutí jej veku chytali za hlavu, pretože si mysleli, že si z nich strieľa. Svojim spôsobom ich chápala a preto sa im ich omyl nesnažila vyvracať. Málokto by veril, že dáma okolo päťdesiatky môže mať svoje prirodzené gaštanové vlasy a hladkú pleť ako hviezda z Hollywoodu na filmovom plátne, Predovšetkým to bolo spôsobené výbornou genetikou a zároveň zdravým stravovaním. Dokonale maskovala svoj skutočný vek a pôsobila celkom bezstarostne. ,,Vyzeráš dnes príšerne, Adriána,“ podotkla, keď si vychutnávala svoju rannú šálku kávy. ,,Ako je to už dlho, čo si bez muža?,“ vyzvedala podozrievavo. ,,Už by bolo načase si nájsť vzťah. Nemala by si byť sama.“

Jej dcéra prevrátila očami. Hoci bola už dávno dospelá, mama sa k nej zvykla chovať ako k dieťaťu. Neustále sa o ňu starala a spovedala ju pre každú maličkosť. A čo bolo najhoršie, tak sa stále strachovala, že zostane na ocot. Nuž, veľa jej k tomu nechýbalo, pretože sa zblíženiu s mužom vyhýbala ako čert krížu. Veď k tomu mala aj pádny dôvod a na ten nemohla zabudnúť, ani keby sa akokoľvek snažila. Rozhodla sa dať mame najavo, že je jej nepríjemné sa s ňou baviť o jej nápadníkoch. ,,Ja o nikoho nemám záujem,“ odvetila potichu bez toho, aby na ňu pozrela. Cítila, ako ju prevŕtavajú mamine modré oči a pri tej predstave sa jemne začervenala. Niekedy mala pocit, že jej dokáže čítať myšlienky. Tú predstavu však čoskoro odplašila, pretože z nejakého dôvodu ju desila. Jej mama sa mala prečo znepokojovať. Netušila, prečo sa rozišla so svojim bývalým frajerom. A bola rozhodnutá, aby to tak aj naďalej zostalo. Pravda by jej mohla veľmi ublížiť a to nemienila dopustiť. Na to si ju až príliš vážila. Zahryzla sa do vianočky pred sebou a tvárila sa zaujato. Po chvíli pozrela zamyslene do okna. Cez ulicu prechádzala pani s kočíkom, v ktorom sa ukrývalo dieťa. Na malý okamih spanikárila, ale potom sa spamätala. Bola ešte stále mladá a nemusela sa báť odbíjania biologických hodín. Len nedávno doštudovala a určite sa nechcela stať mamou skôr, než si nájde poriadnu prácu. A samozrejme vhodného partnera. Ale nad tým ani náhodou neuvažovala. Rana, ktorú utŕžila v poslednom vzťahu bola príliš čerstvá. A ešte sa z nej nestihla spamätať. Do nového vzťahu musí isť vyrovnaná a najmä vedieť čo chce so svojim životom urobiť. Zatiaľ pred sebou videla len biele pozadie, ktoré nezdobil žiadny odtieň farby. Asi mlčala až príliš, pretože ju mama nečakane oslovila.

,,Kedy si naposledy bola na rande? Ani si nepamätám, že by nejaký muž prekročil prah našich dverí,“ pohoršila sa mama a rozhodila drobnými rukami. ,,Ak to takto pôjde ďalej, presiahneš vek na vydaj. A potom zostaneš sama ako kôl v plote.“

Od údivu roztvorila zelené oči. ,,Mama! Prestaň dramatizovať! Veď o nič nejde. Ja sa vážne necítim teraz na vzťah, najmä nie po tom ...,“ rýchlo sa odmlčala, pretože sa takmer prezradila.

,,Po čom?,“ nedala sa odbiť staršia žena a uprela na ňu zvedavé oči. ,,Čo predo mnou tajíš?“

Adriána sa roztriasla. Dúfala, že si to nevšimne, pretože inak by musela čeliť spŕške jej otázok.

,,Nič,“ odvetila navonok pokojne. ,,Všetko je v poriadku, mama.“

,,Nie, to sa mýliš. Naposledy si bola s nejakým mužom pred necelými dvoma mesiacmi,“ oponovala jej. ,,A aj tak z toho nič nebolo,“ podotkla sklamane.

Presne štyridsať dní som nemala rande, uvažovala v duchu mladá žena. Ten muž, ktorého spomenula jej mama, by ani náhodou nemohol byť potenciálny frajer. Celé roky nepohol ani prstom a rozhadzoval peniaze svojho bohatého otca, ktorý zomrel na Parkinsona. Bolo o ňom známe, že si vydržiava milenky, ale na detaily sa nepýtala. Jeho životný štýl ju nezaujímal. ,,Veď to nie je až tak dlhá doba, mama.“

,,Veru je!,“ odvrkla naježene. ,,Tvoja nevlastná sestra sa z rozchodu s tým Američanom spamätala a našla si nový vzťah,“ pripomenula jej jedovato. ,,A to ma iba dvadsať jedna rokov. Doteraz neviem, čo sa medzi vami vlastne stalo, že ste sa po troch rokoch rozišli,“ zašomrala.

Adriána si povzdychla. Veľmi sa tejto téme chcela pred mamou vyhnúť, ale nejako sa jej to nedarilo. Odsunula od seba keramický tanier, kde zostali len drobky z vianočky. ,,Mama, nechcem sa baviť o Martine,“ začala a dúfala, že to pochopí. Odmietla jej brať ilúzie, pretože ju chránila pred sklamaním. Keby tušila, čo jej vyviedla, tak by na ňu už nikdy ani neprehovorila. Tiež si nerobila žiadne falošné nádeje o tom, že jej nevlastná sestra našla pravú lásku. Na podnikateľa Braňa sa zavesila iba z vypočítavosti. Dvakrát rozvedený muž ťahajúci na štyridsiatku zostal bez detí, s dvoma pozemkami a tak nemal o ženy núdzu. Medzi ním a jej nevlastnou sestrou nebola pravá láska, ale iba túžba sa dostať k jeho majetku. Martina, ktorá pracovala na pošte za priehradkou by sotva mala na vlastný byt a už vôbec by si nemohla dopriať vysnívaný luxus. Stala  sa ďalšou trofejou v jeho zbierke horlivo túžiacich ženušiek, ktorým po smrti zverí celý majetok. Braňo bol štedrý a svoju frajerku obklopil prepychom, po akom vždy túžila. Keď pozrela na mamu zistila, že stále čaká na jej odpoveď.

Mame jej čudné správanie neuniklo. ,,Vždy, keď sa spomenie tvoja nevlastná sestra, vyhneš sa odpovedi.“

,,To iba preto, že ju stále ospevuješ,“ odvrkla jej. Do istej miery to bola naozaj pravda. Martina bola podľa jej slov vždy vyrovnaná, šikovná, poslušná a praktická. V jej očiach bola hotová svätica. Avšak ona sa pre to na mamu nehnevala. Chápala, že podľahla osobnému kúzlu jej nevlastnej sestry. Veď práve to bola jej najväčšia zbraň. Prekvapujúco rýchlo si vedela nakloniť ľudí na svoju stranu bez toho, aby zistili aká je v skutočnosti. Mala na to neuveriteľný talent. Preto ju neprekvapilo, keď zmanipulovala aj ich mamu. Nechcela sa tým zaťažovať a tak sa rozhodla dotieravé myšlienky potlačiť do úzadia.

,,Ty vieš, že to nie je pravda," tvárila sa urazene žena sediaca oproti nej. ,,Ste obidve moje dcéry. Len na rozdiel od teba je ľahko zraniteľná."

Adriánu svrbel jazyk a mala v pláne jej povedať celú pravdu. Nepáčilo sa jej, ako si ju idealizuje. Iba v poslednej chvíli sa udržala, aby neurobila niečo čo by neskôr mohla oľutovať. ,Odpusť mi mama. Ale nechcem sa o tom rozprávať," znechutene zašepkala a vstala od stola. Sledovala jej zaskočený výraz, ale odvrátila od nej tvár.

,,Prečo stále utekáš? Po každé, keď sa spomenie tvoja sestra, tak ..."

,,Nevlastná sestra, mama," skočila jej do reči. Zvykla si od istého času zdôrazňovať, že nemajú rovnakého otca. Prišlo jej to tak automatické, že sa nad tým ani nepozastavila.

,,Predtým ste si boli blízke. Čo sa stalo, že ju nevieš odrazu vystáť?," neprestávala sa vypytovať.

V podstate nič vážne! Len sa vyspala s mojim dlhoročným priateľom, vykríkla jej myseľ, ktorá sa dožadovala spravodlivosti. Musela sa ovládať, aby sa pred ňou neprezradila. ,,Občas sa stane, že sa ľudia jeden druhému odcudzia. Nie je to nijaká rarita. Prestaň sa tváriť, ako keby som objavila Yetiho," zvolala a odskočila od stola. Adriána počula na schodoch volať svoje meno, ale bola príliš nahnevaná, aby sa otočila.

*

Adriána sa posledný čas hádala s mamou častejšie než predtým. Odrazu si nevedeli prísť ani na meno. Táto situácia ju ani trochu netešila a vždy sa po nej cítila neskutočne unavená. Ešte pred skoro dvoma mesiacmi sa zdalo všetko tak perfektné. Bola po boku muža, ktorého milovala a s ktorým plánovala svoju budúcnosť. Celý ten čas verila, že je jej práve on súdený a do nikoho iného sa nedokázala zamilovať. Nevedela si predstaviť, že by k niekomu  ešte prechovávala tak hlboký cit. O to viac ju trápilo, že musí žiť v realite, ktorú z duše nenávidela. Už nebolo nič také, aké si vysnívala. Uprela pohľad na náramkové hodinky, ktoré v tej chvíli boli jej najväčším nepriateľom. V duchu zaúpela nad časom roztancovaným pred očami. Nebolo pre ňu typické, aby sa prebúdzala tak neskoro. Už ako dieťa vstávala zavčasu a na dlhom spánku si nikdy nepotrpela. Bolo dávno poludnie a ona bola ešte posteli. Pohľadom zachytila, že má oblečené svoje obľúbené pyžamo. Dostala ho na Valentína od svojho bývalého frajera. Úbor bol bielej farby s podtlačou malých srdiečok. Viliam tvrdil, že jej ho daroval z úprimnej lásky. Pri tej predstave sa jej spravilo zle a chytila ju nečakaná zavráť. Keby pevne nesedela, možno by sa zložila na zem ako vrece zemiakov. Na svojho ex mala iba tie najhoršie spomienky. Všetko krásne čo kedy spolu prežili sa rozsypalo ako hviezdny prach. Už nenachádzala dôvody, pre ktoré by mala ľutovať, že sa im vzťah rozpadol. Nie po tom, ako ho našla v objatí so svojou nevlastnou sestrou Martinou. Tá vtedy bola čerstvo po rozchode s jedným Američanom, s ktorým plánovala svadbu. Jeho bohatá rodina ju však odmietla prijať za nevestu a tak sa zdrvená vrátila na Slovensko. Martina ju nečakane prepadla u nej v byte, no narazila tam na jej frajera. Posledné čo si z toho pamätá boli jej obnažené lýtka, ktoré mu ovíjala okolo pásu na ich kuchynskej linke. Práve na mieste, kde trávila hodiny, aby ho niečím chutným potešila, kým sa vráti z roboty. Viliam sa bránil, že ho zviedla, keď bol v podnapitom stave. O tom svedčili aj dve dopite fľaše červeného vína pohodené na koberci. Poznala Martininu povesť a vedela čoho je schopná. Ak niečo chcela dosiahnuť, tak išla cez mŕtvoly. Ako neodbytná amazonka pátrala po pachu svojej koristi, až dokým sa jej nezmocnila. Adriána sa od tej doby rozhodla sestre vyhýbať a viac ju nekontaktovať. Najprv ju to bolelo, pretože si predtým aj napriek rozdielnej povahe boli blízke. Onedlho však pochopila, že jej nemôže ďalej robiť obetného baránka. Po jej odchode sa jej prekvapene uľavilo. Ich energie boli tak rozdielne, až bolo zničujúce byť dlhodobo v jej blízkosti. Martina nerozumela citom, ktoré v sebe ukrývala. Inak by ju nemohla tak bezohľadne s Viliamom podviesť. Adriána potriasla hlavou, aby sa zbavila nechcených myšlienok. Už aj tak mala starostí vyše hlavy, preto sa rozhodla pochabým správaním svojej nevlastnej sestry nezaoberať. Pokúsila sa vstať, ale zem pod jej nohami sa nebezpečne rozhýbala. Neudržala rovnováhu a dopadla do mäkkých perín. Chystala sa znova posadiť, keď sa jej dvere na izbe s rachotom rozleteli. Prudko narazili do steny a vydali zvuk ťažkého kladiva. Žena si chytila rukou hlavu, pretože mala pocit, že sa jej rozletí. Zaťala zuby a zdvihla hlavu k miestu, kde stála útla postava. Bol to jej mladší brat Tomáš. Už pol roka s ním plieskala puberta a ctil sa ako majster sveta. Práve preto tak často zabúdal, kto je z nich dvoch ten starší. Bezočivo k nej vykročil a úplne ignoroval skutočnosť, že je to jej osobná zóna. Urobil to za posledný čas už toľkokrát, až sa nad tým prestala pozastavovať. Možno, keby okolo toho neurobil taký hluk, tak by si to ani nevšimla.

Malý výrastok sa postavil tesne oproti nej s rozkročenými nohami. ,,Bože môj! Zasa sa váľaš v posteli,“ zvolal posmešne. ,,Vieš o tom, že som bol miesto teba vyniesť odpadky? A nebolo to po prvý raz,“ upozornil ju naoko vážnym hlasom. ,,Stihol som aj nakúpiť a dokonca som povysával,“ naparoval sa ako bažant a plecia mužne narovnal.

Adriana na neho mrzuto pozrela. Vôbec nebola nadšená z toho, že sa jej nepodarený brat posmieva, ale musela mu dať za pravdu. Poslednú dobu to akoby ani nebola ona. Zanedbávala svojich kamarátov, povinnosti, ale aj vzhľad. A predtým si tak potrpela na tom, aby vyzerala čím najlepšie. To bolo ešte v čase, kedy mala vážnu známosť. Nechcela sa do minulosti opäť vracať a donútila sa záves so spomienkami zatiahnuť. Nespokojne sa posadila a vrhla na brata nahnevaný pohľad. ,,Nemáš čo robiť, krpec?,“ schválne použila tak nelichotivé oslovenie, pretože vedela ako ho jej neškodná poznámka vytočí.

,,Krpec?,“ zalapal po dychu. ,,Ja nie som žiadny krpec!,“ zvolal neoblomne. ,,Onedlho bude zo mňa muž,“ vyhlásil pyšne ako kráľ Šalamún.

,,Skutočne?,“ uškrnula sa. ,,Ak ma pamäť neklame, tak máš len štrnásť,“ opravila ho.

,,Začiatkom roka budem mať už pätnásť!,“ vyhŕkol bez rozmyslenia. ,,A k dieťaťu mám už skutočne ďaleko, sestrička,“ odsekol jej nahnevane.

,,Máš pravdu. Ešte, že som si všimla tvoju zarastenú bradu.“

Chlapec si rukou prešiel po hladkej tvári. Uprel na ňu pohľad raneného jeleňa. Otvoril ústa, ale nevydal zo seba ani hlások.

Adriána pocítila prudké výčitky. Vedela, že sa jej slová brata dotkli. Všetci jeho kamaráti už zarastali. On jediný nemal na brade jediný chlp. Uznala, že to trochu prehnala. ,,Prepáč, Tomi. Nechcela som sa ťa dotknúť,“ zašepkala.

Jeho oči pripomínali ľadové cencúle. Mal ich modré po ich mame, ale keď ho ovládali emócie o niečo mu stmavli. Zabodol sa  nimi do staršej sestry. ,,Už mám toho dosť! Odkedy si sa rozišla, tak si na mne vybíjaš všetku svoju zlosť! Ja predsa nemôžem za to, že ti to nevyšlo!

Na chvíľu prišla o reč. Jej brat trafil klinec po hlavičke. Netušila, že sa tak rozhnevá a začne na ňu útočiť. Snažil sa ju raniť rovnako, ako ona jeho, keď mu hodila na oči, že nemá ani náznak strniska. Chcela sa zachovať rozumne, ale spomienky ju dohnali. Vnútorná bolesť ju celkom zaslepila a ona prestala na chvíľu uvažovať. ,,Nie, Tomáš. Ja mám už toho dosť,“ buchla päsťou po posteli. ,,Nemôžem za to, že nemáš žiadnych kamarátov a potrebuješ sa stále s niekým hádať! Ja ti sekundanta robiť odmietam. Nájdi si na to iného somára,“ zvolala rozhnevane.

,,Ja?,“ osopil sa na ňu. ,,To ty sa chováš nemožne! Musím za teba doma všetko robiť, pretože iba trucuješ! A namiesto toho, aby si mi poďakovala, tak ma ešte urážaš! Dokedy to mám znášať?,“ vybuchol.

,,Čo sa to tu deje?,“ zvolala mama vo dverách. ,,Je vás počuť až do kuchyne.“

Ani jeden z nich si nevšimol jej prítomnosť. Súrodenci sa na seba previnilo pozreli. Ako prvý sa ozval chlapec. ,,Odpusť, mama. Ale moja sestra sa správa ako chudera!,“ vypľul urážku. ,,Odkedy sa rozišla s Vilom, nedá sa to s ňou vydržať. Kiežby bola mojou skutočnou sestrou Maťa a nie len nevlastnou!“  

,,Tomáš!,“ zhíkla rozhorčene. ,,Prestaň sa o nej takto vyjadrovať. Adriána je tvoja pokrvná sestra a musíš k nej mať úctu,“ povedala neoblomne. ..A ty by si sa mala chovať rozumne a nekričať po bratovi,“ obrátila sa k svojej dcére. ,,Oproti tebe je to ešte chlapec a to čo hovorí nemyslí ani vážne.“

,,Myslím!,“ zvolal odvážne. Vyslúžil si tým mamin výstražný pohľad.

,,Teraz buď ticho!,“ okríkla ho.

,,Asi som to prehnala,“ vyšlo nakoniec z mladej ženy. Silou mocou si snažila nepripúšťať bratovu poznámku. On netušil, aká je v skutočnosti ich nevlastná sestra prefíkaná a zákerná. Preto sa rozhodla, že sa na neho za to hnevať nebude. ,,Nebolo odo mňa pekné mu hádzať na oči, že sa ešte nemusí holiť, zatiaľ čo ostatní jeho rovesníci, to už majú za sebou.“

Brat sa zatváril urazene. ,,Vidíš, mama? Nedá mi pokoj a stále do mňa rýpe!“

Mama pokrútila hlavou. ,,Práve teraz si priznala, že sa k tebe nesprávala pekne. A to by si si mal ceniť.“

Chlapec si znechutene odfrkol. ,,To určite ...“

,,Tomáš!,“ skríkla mama. ,,Choď do svojej izby a nechaj nás s tvojou sestrou samé,“ prikázala.

Chvíľu postával na mieste, mračiac sa ako pomstiteľ. Onedlho so zvesenými plecami odpochodoval z izby a zavrel za sebou dvere.

Mama k nej podišla a ustarane sa na ňu pozrela. ,,Už mi povieš, čo sa s tebou deje? Nemysli si, že som slepá. Niečo s tebou nie je v poriadku. Chováš sa čudne,“ znepokojene sa zatvárila a posadila sa vedľa nej.

Jej dcéra to nevydržala. ,,Som v poriadku!,“ zvýšila hlas. ,,Iba som unavená.“

,,Unavená si už vyše dvoch mesiacov. Prečo mi nepovieš pravdu?“       

,,Lebo pravda, akú chceš počuť neexistuje. Naozaj som unavená.“

Mama sa na ňu smutne pozrela. Trápilo ju, že jej dcéra si nedá povedať. ,,Nechcem, aby si sa uzatvárala do seba. Začni konečne žiť ako predtým! Aj Martina sa sklamala a dala láske znova šancu. A teraz je šťastná po boku fajn muža.“

Pri zmienke o jej nevlastnej sestre mala pocit, že sa povracia. To bola tá posledná osoba, o ktorej sa chcela rozprávať. Tá jej sotva mohla dávať rady do života. To čo spravila bolo neodpustiteľné. A neospravedlňuje ju ani to, že mala vypité. Urobila to zámerne a nikdy jej to neodpustí. ,,Prosím, nechcem sa o tom baviť.“

Jej mama už bola na pokraji zúfalstva. ,,Sú aj iní muži ako Viliam! Neodháňaj ich od seba všetkých kvôli tomu, že ťa jeden sklamal.“

Adriána tých sklamaní zažila viac, ale nechcela to s mamou rozoberať. ,,Chcela by som byť teraz sama.“

,,Veď si stále sama!,“ vykríkla mama. ,,Mala by si byť konečne medzi ľuďmi.“

,,Najprv si musím nájsť prácu,“ zdôraznila.

Pokrútila hlavou. ,,Práca chvíľu počká, len teraz si doštudovala. Najprv sa začni znova stretávať s kamarátmi a  opäť ži!“

Dcéra jej chcela oponovať, ale nakoniec si to rozmyslela. ,,Snažím sa,“ hlesla.

,,Snaž sa viac,“ požiadala ju mama. ,,Mala by si sa prejsť. Čerstvý vzduch ti spraví dobre.“

Chvíľu nad jej návrhom uvažovala. ,,Myslím, že máš pravdu. Už som dlho nebola na vzduchu,“ súhlasila.

Mama sa usmiala. ,,To je dobrý prístup. A nezabudni sa usmievať. Život bude krajší. A prestaň sa trápiť. Daj šancu niekomu inému, kto ťa môže urobiť šťastnou.“

Jej dcéra sa zháčila. ,,Tak ďaleko zatiaľ nie som.“

Naklonila sa k nej a pobozkala ju matersky na čelo. ,,Aspoň to skús.“

Mlčala. Sledovala, ako kráča k dverám, až sa jej štíhla postava úplne stratila. Napokon sa jej podarilo premôcť únavu a začala s prípravou.

*

Adriána stúpala po chodníku, ktorý sa nachádzal len pár metrov od ich domu. V blízkosti bol umelo vysadený park a niekoľko lavičiek. Počas dňa sa tu schádzalo veľa ľudí, ale dnes sa na tomto mieste ocitla celkom sama. Do istej miery ju to potešilo, pretože na nikoho nemala náladu. Vychutnávala si príjemné počasie a dovolila slnečným lúčom, aby sa jej vplietali do vlasov. Vykračovala si pod korunami stromov v bielych krátkych šatách s potlačou kvetov a sandálmi na nízkom podpätku. Zrazu cítila ako sa jej čosi chlpaté obtrelo o nohu. Prekvapene pozrela na zem a skoro omdlela. Stál tam kokeršpaniel a nadšene vrtel chvostom. Okolo krku mal medený obojok, ktorý splýval s jeho srsťou. Postávala tam celkom nehybne ako kamenná socha. Dúfala, že sa majiteľ čoskoro objaví, ale nič také sa nedialo. Adriána váhala, či sa k štvornohému stvoreniu má skloniť. Napokon zvedavosť zvíťazila nad zdravým rozumom. Prikrčila sa k psovi a opatrne k nemu natiahla ruku. Cudzinec ju oňuchal a nezbedne olizol. Uľahčene si vydýchla a na tvári sa jej objavil úsmev. ,,Komu si sa zatúlal? Taký pekný pes a je bez majiteľa,“ prihovárala sa mu nežným hlasom a hladkala ho po hlave. Keď sa mu bližšie prizrela, napadlo ju či náhodou jeho majiteľa nepozná. Pes sa jej vôbec nebál, skôr naopak. Pôsobil priateľsky a doslova si vyžadoval jej pozornosť. Navyše bolo vidieť, že je zvyknutý na ľudský dotyk. Na tele nemal jedinú ranu, srsť sa mu krásne leskla a bol dokonale čistý. ,,Ako takého krásneho psa mohol majiteľ nechať samého?,“ krútila neveriaco hlavou. Bola tak zaujatá pozornosťou zvieraťa, že si nevšimla osobu, ktorá sa k nej blížila.

,,Vidím, že je Ezop v tých najlepších rukách,“ ozval sa muž s príjemným barytónom. Rád ťa znova po dlhom čase vidím, Adriána,“ zvolal priateľsky.

Pri tom zvuku vyskočila na nohy ako postrelená lasica. Keď sa zadívala do známej tváre, od prekvapenia otvorila ústa. Nanešťastie nevydala ani hlásku. Stála zočí voči mužovi, ktorého vôbec netúžila vidieť. Bol to Roland. Mladší brat muža, ktorý ju nehanebne podviedol. Pred troma rokmi ju s ním Viliam zoznámil, ale napriek tomu na neho nezabudla. Svetlo plavé vlasy mal ostrihané na hríbika a sýto modré oči boli plné záujmu. Odhalená bavlnená košeľa vo výstrihu dávala vyniknúť svalom a opálenej pokožke. Keďže to nebol žiadny lilipután, bol na neho skutočne obdivný pohľad. Znova sa začervenala a odvrátila tvár. Len dúfala, že si nevšimol, ako na neho zíza. ,,Hovoril si Ezop?“

,,Áno, ten pes pri tvojich nohách sa volá Ezop,“ povedal a kľakol si. Pripol mu obojok na vôdzku a vstal. ,,Ďakujem, že si mi ho postrážila. Keď vidí peknú ženu, nedokáže jej odolať,“ priznal potmehúdsky.

Tvár jej sčervenala pri jeho komplimente. ,,Čo tu vlastne robíš, Roland? Predsa si odišiel za Norou do Nemecka. Aspoň tak mi to vtedy povedal Vi...,“ rýchlo sa odmlčala.

Zatváril sa vážne. ,,Nuž, vtedy to bolo ešte aktuálne, lenže nakoniec sme sa rozišli. Nora predo mnou ukrývala svoj skutočný stav,“ odpovedal záhadne. ,,Keď som to zistil, bol som z toho v šoku.“

Adriána sa tvárila nechápavo. O chvíľu si uvedomila význam jeho slov ,,Panebože! Je to s ňou vážne?“

Zaváhal. Napokon prehovoril. ,,Narodil sa jej chlapec. Silný a zdravý.“

Chápavo prikývla ,,Rozumiem. A samozrejme gratulujem k otcovstvu. Ale prečo ste sa potom rozišli?,“ zvolala nechápavo. ,,Ty si dieťa nechcel?,“ vyhŕkla obviňujúco.

,,Isteže chcel. Ale nebol to môj syn. Nora sa mi k všetkému priznala. Otcom bol jeden bohatý Holanďan. A ten si robil nárok na to čo je jeho. Na moju frajerku i jej syna,“ priznal sklamane.

Žena pred ním zosmutnela. ,,To ma naozaj mrzí, Roland.“

Pokrčil plecami. ,,Teraz už na tom nezáleží,“ odvetil. ,,Chcel som, aby bola šťastná. Rozišli sme sa v dobrom. Minule prišla do Bratislavy a boli sme na káve.“

Vyjavene na neho pozrela. ,,Čože? Dokážete sa aj napriek tomu normálne baviť? Ja by som to nedokázala! Ak mi niekto ublíži, nikdy mu to nezabudnem.“

Chvíľu sa nad jej slovami zamýšľal. Nečakane sa usmial. ,,Človek má vždy dve možnosti. Buď sa tým bude umárať do konca svojho života alebo to zahodí za hlavu a začne odznova. Aj tak to už nemôže zmeniť.“

,,Aj tak by som to nedokázala,“ trvala na svojom a odmietla sa ním nechať presvedčiť.

Pozorne sa na ňu zadíval. ,,Ešte vždy ho nenávidíš?“

,,Koho?,“ opýtala sa navonok, hoci v duchu poznala odpoveď.

Teniskou posunul kamienok, ktorý mal pri nohe. ,,Predsa môjho brata,“ odpovedal s pohľadom sklopeným k zemi.

,,Jaroslava?,“ urobila zo seba nechápavú. ..Neblázni. Veď je to ešte dieťa.“

,,Mal som na mysli Viliama,“ opravil ju. ,,Viem čo ti spravil. A chápem, že ťa to muselo raniť. Neraz ublížil niekomu, koho nadovšetko miloval,“ snažil sa ho ospravedlniť.

Adriána sa už nedokázala ovládnuť. Prudko sa nadýchla. ,,Keby ma naozaj tak miloval, tak by sa nevyspal s Martinou!“

Roland bol v šoku. Vyzeral ako keby prvýkrát niečo také počul. Neveriaco na ňu pozrel. ,,Ktorú máš na mysli? Hádam nie svoju ...“

,,Skočila mu drzo do reči. ,,Prečo hráš divadlo a robíš zo mňa hlupaňu?,“ zaútočila na neho. ,,Netvár sa, že ti o tom tvoj podarený brat nepovedal.“

Tváril sa dotknuto. ,,Viliam sa mi so svojim milostným životom nespovedá,“ opáčil. ,,Nemal som to odkiaľ vedieť. Povedal mi len to, že ťa podviedol s nejakou peknou čiernovlasou, mladou a útlou ženou.“

,,Ten popis sedí, akurát zabudol povedať to najdôležitejšie. Podviedol ma s mojou nevlastnou sestrou!,“ vykríkla rozhorčene.

,,Netušil som o tom. Nemal som sa to ako dozvedieť. Koniec koncov to bolo medzi tebou a mojim bratom a ... na chvíľu sa odmlčal, no potom pokračoval ,,a medzi ňou.“

Akoby Ezop vycítil jej vnútorný nepokoj, podišiel k nej a olizol jej nohu. Nedobrovoľne sa na neho usmiala.

,,Tak sa zdá, že si ťa obľúbil. Keď ta videl naposledy, mal iba rok. Kým som bol preč, starala sa mi o neho moja susedka. Je to veľmi milá pani:“

Podozrievavo na neho pozrela. ,,Nepochybne za nejakú protislužbu.“

Zaškeril sa. ,,Samozrejme. Zadarmo to nebolo.“

,,Ako inak,“ odsekla podráždene. V duchu si nadávala za svoju neprimeranú reakciu. Môže jej byť predsa jedno, s kým sa stretáva a čo ponúka. Nie je to jej frajer. Pri tej predstave ju zalial pot. To by si veľmi nepomohla, keby si začala s Viliamovým mladším bratom. Na pomstu nemyslela a nič by tým nevyriešila. Navyše jemu by na tom aj tak už nezáležalo. Na nej mu prestalo záležať, keď ju podviedol.

,,Viem, čo ťa napadlo,“ neprestal sa uškŕňať. ,,Keby som ťa nepoznal, povedal by som, že žiarliš,“ doberal si ju.

,,To sa teda mýliš! Vôbec ma ako muž nezaujímaš!,“ odpovedala hrdo.

,,Teraz by som sa mal uraziť,“ povedal vážnym hlasom. ,,Ale viem, že si to tak nemyslela. Hovorí len z teba žiarlivosť.“

,,Roland!,“ zvolala rozhorčene. ,,Už s tým prestaň! A nebuď ako malý chlapec!“

Kajúcne sa zatváril. ,,Len pre tvoju informáciu, tá pani má cez sedemdesiat rokov a veľmi majetníckeho manžela,“ zazubil sa ako školák.

Adriána si založila ruky cez hruď. ,,A prečo by ma to malo trápiť?“

,,Pretože nemusíš  mať vôbec výčitky, keď so mnou zbehneš na limonádu. Je to len kúsok za rohom.“

Pozerala na neho ako na zjavenie. ,,Prosím? Ty so mnou chceš ísť teraz na limonádu?“

,,Alebo na kokteil,“ zaimprovizoval. ,,Na čokoľvek, čo by ti zlepšilo náladu.“

,,Prečo sa mi snažíš zlepšiť náladu?,“ fľochla na neho.

Mykol plecami. ,,Pretože nechcem, aby si sa už hnevala.“

Stále na neho pozerala ako na mimozemšťana. ,,Veď ty s tým predsa nič nemáš. Ako si sám povedal, je to medzi nami troma. Teda bolo, pretože to už neriešim.“

,,Pamätám si ťa, ako šarmantnú, spontánnu a zábavnú ženu. Keď som ťa prvý raz spoznal, tak som si v duchu hovoril, aké má môj brat šťastie. Aj Nora bola krásna a zaujímavá, ale iba na povrch. Na teba sa rozhodne nechytala,“ zložil jej kompliment.

Adriáne netrvalo dlho, kým pochopila, čo jej tým naznačuje. Nebola už žiadna naivná slečna, ktorá verila na prvú lásku na celý život. Muž pred ňou jej otvorene dával najavo svoje sympatie. Ale ona bola príliš zranená, aby ich vedela oceniť. ,,Roland, ja s tebou nechcem chodiť. Od môjho rozchodu ubehli necelé dva mesiace. Určite nemám v pláne si začať s bratom môjho ex.“

,,A čo tak ísť len nezáväzne na limonádu? Sadnúť si ako dvaja starí známi a porozprávať sa. Nič viac,“ nedal sa odbiť.

,,Starí známi? Keď si ma spoznal, krátko na to si odišiel do Nemecka a bol si tam doteraz.  Vidím ťa druhýkrát v živote, Roland,“ vysvetlila mu odmerane

,,A teraz máme možnosť to napraviť a spriateliť sa,“ navrhol.

Skoro pól minúty ho nechávala na pochybách. ,,Chceš sa len priateliť?“

,,A ty by si chcela mať so mnou niečo viac?,“ žmurkol na ňu.

,,Roland!“

Vzdávam sa,“ rezignoval. ,,Dobre, budeme len priatelia. Dokým to nebudeš chcieť zmeniť.“

Žena prevrátila očami. Chcela ho napomenúť, ale v poslednej chvíli si to rozmyslela. ,,Súhlasím, ale mám podmienku.“

Zbystril. ,,A tou je?“

,,Nebudeš predo mnou hovoriť o svojom bratovi. Ani jediný raz. A tiež o mojej nevlastnej sestre. Ak to porušíš, okamžite odchádzam,“ povedala prísne.

,,Dobre. Nebudem hovoriť o Viliamovi ani o Martine.“

Zúrivo na neho pozrela. ,,Čože?“

,,Prepáč,“ zvolal previnilo. ,,Netušil som, že nemôžem vysloviť ani ich mená.“

,,Nie, nemôžeš,“ povedala so stisnutými perami.

Prikývol. ,,A čo také ťa zaujíma?“

Ukazovákom si poklepala po spodnej pere. ,,Zaujíma ma Ezopov príbeh. Aký bol keď sa narodil, ako si sa k nemu dostal, čo má najradšej, čo neznáša, kde všade s ním chodíš, čo vás spája a mnoho ďalších vecí,“ vyhŕkla s nadšením. ,,Videla som ho predtým len raz  a vôbec nič o ňom neviem.“

Usmial sa. ,,No teda. Ten pes ťa zaujíma rozhodne viac ako ja,“ povedal naoko urazene. ,,Ešte predtým, ako ti poviem jeho príbeh by si mala o niečom vedieť. Ezop má čuch na dobrých, ale aj zlých ľudí. Na Viliama už ako malé šteniatko vrčal a nevedel ho vystáť.“

Adriána si vzdychla. ,,Škoda, že som o tom nevedela. Mohla som si ušetriť celé tie roky a byť s niekým ...,“odmlčala sa.

,,Lepším?,“ dokončil za ňu.

Vrhla na neho rozhnevaný pohľad. ,,Svoje slovo si porušil už niekoľkokrát. ,,Stále ho spomínaš,“ zvolala otrávene. ,,Asi nikam s tebou nepôjdem,“ pohrozila mu. 

,,Už nebudem,“ prisľúbil zahanbene.

,,Dobre teda. Jedna limonáda a pôjdeme každý svojou cestou.“

,,Môže byť,“ prikývol a tento krát jej neoponoval.

Adriána vedela, že nie je rozumné, aby sa zaplietla s bratom muža, s ktorým tri roky žila. Nechcela si s Rolandom začínať aj napriek tomu, že mu nechýbala charizma, odvaha a zmysel pre humor. Nedalo sa uprieť, že je to tiež fešák. A preto vedela len jedno. Musí si dávať pozor, aby sa nespálila a nedovolia, aby jej nejaký muž zlomil srdce.

Opäť.