,,Zub, ach ten zub”, pomyslela si Olívia, keď odchádzala z ambulancie. Zubár ju celý čas ubezpečoval, že nejde o hlboký kaz. Napriek tomu ju sánka bolela ako čert a ledva si ju cítila. Ako keby to nestačilo, ráno si takmer vytkla členok. Opakovane si hovorila, že oželie vysoké topánky, lenže neodolala. Lodičky s leoparďou potlačou boli pre ňu veľkým pokušením. Milovala dámsku obuv a vlastnila všelijaké páry od výmyslu sveta. Nemala ani stosedemdesiat centimetrov a jej útla postava si mohla taký luxus dovoliť. S rukou tisnúcou na líce sa dotackala až na električkovú zástavku. Prekvapilo ju, že je takmer vyľudnená, čo sa nestávalo často. V tom si pod strieškou všimla na papieri oznam červeným písmom. Električková trať bola pozastavená kvôli rekonštrukcii podzemnej komunikácii. Olívia si len ťažko povzdychla a v kabelke zašmátrala rukou. Snažila sa z nej vyloviť mobil, ale bol na jej samom dne. Takmer sa jej to podarilo, no vyrušili ju prichádzajúce kroky.
Keď
cestujúcemu dovidela do tváre, zabudla aj dýchať. Ležérnou chôdzou k nej
vykračoval muž so svetlými vlasmi. Pri ušiach mu spod šiltovky nezbedne trčali
kučery. Oči farby zrelých olív mu svietili veselím a pery sa mu jemne
vlnili. Mal na sebe oblečené tričko s krátkym rukávom, jednoduché rifle a tenisky.
Odrazu sa ocitol vedľa nej, ale ledva na ňu pozrel. Pozornosť ho zaujal leták,
ktorý predtým tak oduševnene študovala.
Olívia zazmätkovala a v snahe
utiecť čím najďalej, do neho narazila. ,,Prepáčte,“ vyšlo z nej ospravedlnenie,
ktoré nemohol počuť. Nechcene ho na seba upútala, čo ju ešte viac rozrušilo.
Muž sa k nej otočil tvárou
a jeho podmanivé oči sa do nej zabodli. Prekvapujúco sa na ňu usmial.
,,Panebože, Olívia! Teba by som tu teda nečakal,“ zvolal udivene a nevedel
zakryť úžas. ,,Pamätáš sa na mňa? To som ja Kamil,“ oči mu pobavene svietili.
,,Ako na teba pozerám, od strednej školy si sa dosť zmenila. Ani neviem, čo sa
s tebou odvtedy stalo, pretože som o tebe nič nepočul. Navyše ani
Julo mi viac nepovedal, hoci som ho aktívne atakoval otázkami,“ posťažoval sa
nahlas.
Olíviin brat, ktorému nikto nepovedal
inak ako Julo, hoci bol pokrstený Július, mal prísne zakázané ju spomínať. Bol
pri tom, keď plakala do vankúša, zatiaľ čo Kamil ju zosmiešnil pred celou triedou.
Nasľuboval jej hory, doly len, aby ju namotal. Ochotne mu sadla na lep, ťahala
sa s ním niekoľko mesiacov, čakávala ho pred aulou, viedla sa s ním za ruky, chodievala za ním na
futbalové tréningy a robila všetko to, čo mal rád aj on. A jemu išlo len
o mizernú stávku, pri ktorej sa zaviazal, že zbalí triednu netýkavku
s plnšími tvarmi. Mala vtedy sladkých sedemnásť rokov, hlavu
v oblakoch a verila na prvú lásku. Namiesto toho ju čakalo kruté
prebudenie do reality, kde nebolo miesto pre romantické predstavy.
S Kamilom sa rozišli, vykričali si škaredé veci a prestali sa schádzať.
Keď odišiel na inú školu kvôli častému sťahovaniu, stratila na neho kontakt.
Julo ho vyškrtol zo zoznamu kamarátov, pretože mu vadilo, že ju oklamal. Olívia
si od toho času sľúbila, že už nepodľahne žiadnemu sladkému chlapcovi
s pekným kukučom a ani jeho nadneseným rečiam. Svoj záväzok dodržala
do začiatku výšky, kde jej zamotali hlavu hneď dvaja fešáci. Ani s jedným
nechodila dlhšie než pol roka a od toho času prestala mužskú spoločnosť
vyhľadávať. Posledné čo čakala bolo, aby narazila na svoju prvú lásku, ktorá
v jej srdci zanechala korenistú príchuť.
Olívia sa pristihla, že na neho vyvaľuje
oči ako teliatko. Trochu sa zapýrila a usilovala sa zachovať chladnú
hlavu. Nebolo to pre ňu jednoduché, pretože mala pre neho odjakživa slabosť.
A on sa zmenil na nepoznanie a vyzeral ako nejaký model
z módneho časopisu. ,,Rada ťa vidím, Kamil,“ odpovedala sucho. ,,Prepáč,
ale ponáhľam sa,“ vydala zo seba a snažila sa okolo neho prejsť.
Muž sa na jej detinskej reakcii zasmial.
Postavil sa jej do cesty, aby jej zabránil v úteku. ,,Tak veľmi si sa zasa
nezmenila. Opäť sa mi snažíš dať košom, ako pred rokmi,“ pobavene sa ozval.
Olívia si pred ním pripadala ako
hlupaňa. Mala pocit, že sa vrátila znova na strednú školu a bolestne túži
po tom, aby si ju chlapec ako on všimol. Myslela si, že už vyrástla
z poblúznení o vzťahoch na celý život, ale pekelne sa mýlila. ,,Čože?
Zabúdaš na to, že sme sa rozišli, preto lebo si ma celý čas ťahal za nos?,“
nahnevane sa do neho obula. Minulosť, na ktorú sa snažila zabudnúť jej
tancovala pred očami ako egyptská kobra.
,,Ty sa ešte stále na mňa za to hneváš,
Livi?,“ opýtal sa zarazene. ,,Bol som vtedy tínedžer, ktorý sa snažil na seba
upozorniť. Nikdy som ti nechcel ublížiť,“ pripustil a odolal pokušeniu ju
pohladkať po líci. ,,Sú to predsa už roky. Odvtedy sme obaja dospeli, posunuli
sa a stali sa z nás rozumní ľudia.“
Olívia vedela, že má pravdu. Lenže
napriek tomu v sebe živila staré krivdy, ktoré jej bránili v šťastí.
Pri počutí oslovenia, na ktoré reagovala len u najbližších ľudí
z rodiny, ju išlo rozhodiť od jedu. ,,Je mi úplne jedno, čo si o tom
myslíš!,“ rozohnila sa ako fúria. Zdvihla ukazovák a namierila ho na neho.
,,Nemal si ma namotávať, keď si to so mnou nemyslel vážne, Kamil!“
Neveriaco na ňu pozrel. ,,Olívia,
správaš sa ako nejaká zahorknutá stará dievka,“ povedal na rovinu. ,,Nemala by
si to tak prežívať, už je to predsa dávno,“ upozornil ju.
,,Láskavo mi nehovor, čo mám robiť! Som
už dospelá a viem čo je pre mňa najlepšie,“ odsekla.
Kamil naoko ustúpil. ,,A myslíš, že toto
vyčíňanie ti nejako pomôže? Nesťahuje ťa ešte viac do minulosti, na ktorú sa
snažíš zabudnúť?,“ čítal jej myšlienky s úmyslom jej pomôcť.
Olívia sa na neho osopila. ,,Čo si
o sebe vlastne myslíš?! Zrazu sa tu zjavíš a začneš ma buzerovať ako
sopľavé decko!“
Dotknuto na ňu pozrel. ,,Bol som celý
čas pracovne odcestovaný v Prahe. Na Slovensku som prenajímal dvojizbový
byt a mimo neho som žil päť rokov v prenájme. Až pred mesiacom som sa
znova prisťahoval do Bratislavy, pretože ...,“ odmlčal sa, ale potom pokračoval
neistým hlasom ,,sa zmenila moja životná situácia.“
Bohatá dcéra podnikateľa ti dala
kopačky, prebehlo jej hlavou, ale nahlas to nevyslovila. Julo ju o všetkom
informoval, hoci o to neprejavila záujem. Sám sa to dozvedel cez ich
spoločných známych. ,,Mňa tvoje dôvody nezaujímajú, Kamil,“ utrúsila
a prísne na neho pozrela. ,,Nepotrebujem vedieť, čo sa v tvojom
živote udialo, či si sa rozišiel, s kým práve chodíš....“
,,Nechodím vôbec s nikým,“
ubezpečoval ju žmurknutím.
,,Neviem prečo by ma to malo zaujímať,“
namietla podráždene.
,,A ty niekoho máš?,“ doberal si ju
s úsmevom. ,,Alebo si od nášho rozchodu uzamkla svoje srdce na zámok
a čakala na mňa?,“ povedal domýšľavým hlasom.
Olívia na neho hlúpo civela. Po rokoch
na ňu použil rovnakú zbraň ako predtým. Pohľad, z ktorého sa jej podlomili
kolená. Chvíľu trvalo, kým sa dostala znova k sebe. ,,Tak, aby si vedel,
mala som viaceré známosti,“ zhodila mu hrebienok z hlavy. Chcela cez neho
prejsť, ale znova jej v tom zabránil. Hlasno si povzdychla a založila
si ruky na hrudi. ,,Musí ťa to veľmi baviť, keď ma tu spovedáš ako vyšetrovateľ
na polícií,“ vybehla na neho a prižmúrila oči. ,,To vážne nemáš nič lepšie
na práci, ako obťažovať slobodnú ženu?“
,,Čože?,“ rozšírili sa mu zreničky.
,,Chcel som sa s tebou po dlhej dobe len porozprávať,“ bránil sa. ,,Blízko
je kaviareň, mohli by sme tam zájsť a všetko spolu prebrať.“
Neveriaco na neho hľadela. Bola
z neho tak rozčarovaná, až zabudla, že len pred nedávnom jej robili
plombu. ,,Nemôžem, prepáč,“ uhla pred jeho upreným pohľadom.
Vložil si ruky do vreciek džínsov.
,,Chápem, asi by sa to tvojmu frajerovi nepáčilo.“
,,Ale ja nemám ...,“ takmer sa
preriekla, že už vyše roka nebola na žiadnom rande. Stíšila svoju rozbúrenú
myseľ a prísne na neho pozrela. ,,Nemám chuť ti niečo vysvetľovať.“
Zdvihol obočie, keď postrehol jej útočný
tón. ,,To neznie veľmi priateľsky.“
,,My dvaja ani nie sme priatelia,
Kamil,“ prehovorila chladne. A ani sme nikdy neboli, napadlo ju, keď sa
zamyslela nad ich vzťahom. Chodili spolu do rovnakej triedy a najprv sa nevedeli na strednej škole
ani vystáť. Až na kurze angličtiny, kde sa obaja prihlásili, sa ľady medzi nimi
prelomili. Kamil sa za záhadných okolností okolo nej začal motať, držal jej
dvere, nosil do triedy obed a obdarúval ju drobnosťami. Takto to trvalo tri
mesiace, kedy sa dozvedela od svojho brata šokujúcu pravdu. Prechádzal práve
okolo, keď sa chalani stavovali, že sa jej frajerovi podarí ju dostať do
postele. Poriadne mu vtedy za to vynadal a zakázal mu na ňu čo len
pozrieť. Na druhý deň sa spolu rozišli a odvtedy jeden druhého obchádzali.
Kamil sa jej to ešte snažil vysvetliť a dokonca sa ospravedlnil, ale jej
srdce bolo príliš zlomené. Hoci to bola jej prvá láska, nikdy sa spolu
nedostali ďalej, ako po bozkávanie. O panenstvo prišla s celkom iným
chalanom, z ktorého sa vykľul ešte väčší sviniar. Vtedy už chodila na
vysokú školu a tak si myslela, že po trojročnej pauze od vzťahu je už pripravená
zažiť aj sex. Lenže splietla sa a ich vzťah skončil po mesiaci rozchodom.
Inak to nebolo ani s jej tretím frajerom, s ktorým to potiahla päť mesiacov. Odvtedy si držala od mužov
patričný odstup. Olívia sa tak hlboko ponorila do školských čias, až celkom
zabudla, že Kamil čaká na jej odpoveď. ,,Bola som mladá, neskúsená
a hlúpa, inak by som ti nikdy nenaletela.“
,,A teraz si už dospelá, skúsená
a vieš čo chceš?,“ doberal si ju ironicky.
Zdvihla k nemu zrak. ,,Na to ti
nemusím odpovedať,“ odsekla.
,,Časom všetko prebolí,“ namietol.
,,Sú veci, ktoré sa nezmenia ani po
rokoch,“ ticho odpovedala a prešla okolo neho.
Prekvapene otočil jej smerom hlavu. Ale tento raz ju už nezastavil.
***
Olívia si unavene trela prstami spánky. Celé
telo ju bolelo, ako keby na chrbte nosila niekoľko tonové závažie. Veľmi dobre
vedela, že ísť do fitnes centra skoro ráno nie je dobrý nápad, ale napriek tomu
nepočúvla svoje telo. Zub ju síce zo včera už nebolel, ale aj tak jej bolo
nevoľno. Navyše jej trénerka ju vôbec nešetrila a poriadne jej dala
zabrať. Už keď bola z tréningu na odchode, zavolala jej spolužiačka zo
strednej. Nikola bola jediný človek, s kým udržiavala kontakt
a chodila na drinky. Jej drahá priateľka známa aj ako tanečná lady milovala
zábavu, drahý alkohol, veľké auta, sexi chlapov a búrlivé vzťahy. Taká
bola už na škole a takmer vôbec sa nezmenila. Olívia bola v určitých
veciach oveľa zásadovejšia, striktnejšia, konzervatívnejšia
a serióznejšia, lenže aj napriek tomu tvorili nerozlučné duo. Nikola bola
prakticky jediná osoba, ktorá jej bola oporou po každom rozchode a práve
preto ich priateľstvo vydržalo tak dlho. Hoci jej životný štýl neschvaľovala,
rešpektovala jej povahu a často s ňou trávila čas. Aj teraz sa s ňou
mala stretnúť v bare na terase, kde zvykli chodievať, keď bolo pekné
počasie. Olívií sa dvakrát nechcelo, ale nakoniec sa odhodlala. Keď prišla na
miesto stretnutia, jej kamarátka rozdávala úsmevy na všetky strany a ani
jej stôl nebol prázdny. Oproti nej sedel chrbtom otočený nejaký muž. Keďže mu
nedovidela do tváre, netušila o koho ide. Nikola jej v telefóne
nespomínala, že budú mať spoločnosť a preto váhala, či sa k ním má
pridať. Necítila sa práve najlepšie, hoci po cvičení sa osprchovala, prezliekla,
vypla si vlasy do chvosta a pery pretrela leskom. Čím bola pri nich
bližšie, tým viac sa túžila otočiť a ísť domov. Práve v okamihu, kedy
sa rozhodla poslať kamarátke správu s ospravedlnením, na ňu zvesela
zavolala. ,,Olívia! Tu som! Už ťa tu čakám! Kde si toľko trčala?,“ kričala na
celé okolie ako trhovkyňa s čerstvou zeleninou.
Zaškrípala zubami a nasadila umelý
úsmev. Pohľad venovala len žene pri stole, ignorujúc jej spoločníka. ,,Prepáč,
ale bola som ešte cvičiť. Ak si spomínaš, tak som ti o tom rozprávala,“
vysvetľovala jej situáciu, zatiaľ čo hľadala miesto na sedenie. Jediné voľné
miesto bolo pri tom chlapovi, pretože vedľa kamarátky odpočívala jej kabelka
s nákupom. To ako keby spravila naschvál, napadlo ju, keď si sadala
s kyslým výrazom na tvári k cudzincovi. Až teraz si všimla, že mal
slnečné okuliare s tmavými sklami. Bol jej síce povedomý, ale napriek tomu
ho nevedela zaradiť.
Hosť si jej pohľad všimol a otočil
k nej tvár. Pomaly si zložil okuliare a modrými očami prešiel po jej
štíhlej postave. Na niektorých partiách spočíval zrakom dlhšie, než sa patrilo.
,,Doparoma, Olívia! Vyzeráš fakt dobre! Predtým si síce z fotiek môj tip
nebola, ale teraz by som si dal povedať,“ vyzývavo si ju premeriaval.
Olíviina ruka naťahujúca sa po nápojovom
lístku, zastala na pol ceste. Líca jej nápadne zružoveli a pohľad zabodla
do stola. Ohromila ju reakcia od cudzieho muža, ktorého vôbec nepoznala. Hoci
jej jeho hlboký hlas bol povedomý, nemohla si ho vybaviť. Obrátila k nemu
hlavu s úmyslom mu poriadne vynadať. ,,Odkiaľ beriete tú drzosť sa so mnou
takto rozprávať?,“ zvolala urazene. ,,Starajte sa láskavo sami o seba,“
chystala sa vstať, ale Niki jej zachytila zápästie. ,,Upokoj sa, drahá! Nič si
z jeho rečí nerob. Povedala som ti už dávno, že sa môj bratranec sa chová
ako idiot.“
Pozerala na ňu, ako keby jej narástli
tykadlá. ,,Čože? To má byť ...?,“ nestihla dopovedať.
,,Ahoj, ja som Dano,“ podal jej ruku.
,,Niki mi o tebe stále rozprávala, tak som si povedal, že ťa prekvapím
a prídem za tebou nečakane. Navyše, stále si si nemohla nájsť čas
a teraz som mal istotu, že sa z toho už nevykrútiš. Ešte sa tu mám
stretnúť s jedným bývalým kolegom, tak spojím príjemné s užitočným.
Mimochodom, aký ti objednám drink?“
Olívia ťažko dosadla na stoličku. Nikola
jej ho viackrát spomínala, ale ani by ju nenapadlo, že ju takto prepadnú.
Cítila sa nepríjemne ako morská víla na súši. Obtiahnutý top s okrúhlym
tvarom a vypasované leginy sa jej lepili na telo ako druhá koža. Keďže
nerátala s mužskou spoločnosťou, tak mala vlasy ledabolo zopnuté a na
tvári žiadny mejkap. Vadilo jej, že vyzerá, ako keby si odbehla zo sprchy rovno
ku gauču pred televízor. Dávala si na svojom vzhľade záležať a odkedy
začala cvičiť, bola na seba prísnejšia než kedykoľvek predtým. Dana videla len
na fotkách, ale musela uznať, že je to skutočný fešák. Z modrých očí mu
vyžaroval zmysel pre dobrodružstvo a krátke strnisko okolo úst
a brady mu dodávalo nesmierny šarm. Najviac ju zaujal jeho zvodný pohľad
sľubujúci neresti každého druhu a hlboko posadený hlas. Lenže
z vlastnej skúsenosti vedela, že nápadne príťažliví chlapi bývajú riadne
svine. Ani o Danovi nemala valnú mienku, keďže ho jej kamarátka opísala
ako darebáka, ktorý vyhrnie žene sukňu na počkanie. Bolo na ňom vidieť, že to
nie je žiadny typ na dlhé vzťahy a ani romantické prechádzky pod mesiacom.
A ona určite nebude ďalšou dámou na jeho nekonečnom zozname. ,,Ďakujem za
ponuku, ale dám si len vodu, prípadne minerálku,“ slušne zamietla zo stola
možnosť dostať ju do nálady.
Nikola jej postrčila pohár
s bezfarebnou tekutinou. ,,Dostala som ju ku káve, ale ja som chcela mať
na jazyku čokoládovú chuť a tak som ju nevypila. Vezmi si ju a nemusíš si
ju pýtať od čašníka,“ elegantne sa vyhla trápnej situácii, kde by sa stala
svedkom, ako si jej kamarátka objednáva v bare plnej alkoholu, lacnú vodu
z vodovodu.“
Olívia to nijako nekomentovala
a pritiahla si pohár k sebe. Po cvičení bola riadne smädná, až zostal
len prázdny pohár.
Dano si vymenil rýchly pohľad so
sesternicou. ,,Naozaj ti nič nemám objednať?,“ opýtal sa rozpačito so snahou sa
zachovať ako pravý gentleman. Nech sa akokoľvek snažila, v jeho hriešnom
pohľade nevidela ani štipku galantnosti a preto jeho nútená rola sekať
elegána vyšla celkom nazmar. ,,Vieš čo, ani netreba. Ďakujem,“ odpovedala
suchým tónom.
,,Večer by sme mohli ísť tancovať! Je
piatok a všade v meste bude živo a veselo!,“ vyhŕkla Nikola,
ktorá sa snažila zahnať dusnú atmosféru.
Dano vycítil svoju príležitosť
a pridal sa k nej. ,,To je super nápad. Môžeme ísť v trojici.
Dúfam, že sa k nám pridáš,“ žmurkol na ňu.
Olívia bola tak zaujatá svojimi
myšlienkami, až si ani nevšimla, že ju už dobrých desať minút niekto tajomne
pozoruje. Za iných okolností by možno aj súhlasila, ale necítila sa tak dobre,
aby sa celú noc vrtela niekde na parkete. ,,Nehnevajte sa, ale skôr niekedy
inokedy,“ vyhovorila sa a vstala od stola. ,,Asi vás opustím, lebo som si
spomenula, že ešte musím navariť jedlo svojej čivave. Je veľmi prieberčivá
a potrpí si len na lahodnom kuracom mäse s jazmínovou ryžou.“
Nikola odignorovala jej chabú výhovorku,
ako sa vyhnúť spoločnosti jej bratranca. ,,A čo máš také prosím ťa na programe,
že sa nemôžeš isť zabaviť?,“ vybehla na ňu ignorujúc zarazené pohľady hostí.
,,Škola nám ešte nezačala a ty nemáš žiadnu brigádu,“ odkryla všetky jej karty
a nechala ich majiteľku obnaženú.
Olívia sa dostala do slepej uličky,
v ktorej nechcene zablúdila. V tej chvíli ju nenapadla jediná vec,
ktorú by mohla použiť ako argument. Zúfalo sa chystala niečo vymyslieť, no
v tom okamihu pocítila niečiu prítomnosť. Do nosa jej udrela vôňa
santalového dreva tak omamná, až jej naskočila husia koža. Urobila krok dozadu
a narazila do človeka za sebou. Zalapala po dychu, keď pocítila okolo pása
svalnatú pažu. ,,Ty si im ešte nepovedala, že ideme spolu na večeru, Livi?,“ ozval
sa muž so známym barytónom a významne pozrel na chlapíka za stolom. ,,Máš
smolu, Dano, ale táto dáma je už zadaná.“
Olívia takmer vyskočila z kože, keď
zistila komu ten hlas patrí. Snažila sa od neho odtiahnuť, ale držal ju pevne.
Dlho to nevydržala a poriadne mu stúpla na nohu. Malo to želaný efekt,
pretože ju okamžite pustil. Skôr než mu mohla čokoľvek odvrknúť ju predbehla
kamarátka. Naklonila sa nad stolom, aby jej bolo vidieť do hlbokého výstrihu
letných šiat, rukou si ho pritiahla k sebe a pritisla mu pery na ústa.
Hoci bozk trval krátko, bolo na nej vidieť, že ani zďaleka nie je myslený
nevinne. ,,No to ma podrž, Kamil! Sekne ti to! Aké milé prekvapenie, že si za
nami prišiel. Olívia mi nespomínala, že spolu znova chodíte,“ odpovedala
znechutene, keď si sadla na miesto.
,,My spolu ani nechodíme!,“ precedila
cez zuby s červenými lícami.
Nikola vycítila svoju šancu a na
tvári jej pohrával zmyselný úsmev. Natočila hlavu k svojmu novému objektu.
,,Ale s Danom sa odniekiaľ poznáte?,“ dedukovala.
Kamil sa usmial. ,,Samozrejme! Zoznámili
sme sa v Prahe v jednom hoteli. Chvíľu sme dokonca spolu aj
pracovali.“
Obe ženy na nich prekvapene pozreli,
akoby práve zistili, že zem je guľatá. ,,Nikdy mi ťa bratranec nespomínal,“
pokrútila hlavou a odpila si z drinku. ,,Ale nič sa nedeje, že máte s
Olíviou naplánovaný program,“ oči jej divoko zasvietili. ,,My sa aj tak
chystáme ísť von až po desiatej, tak dovtedy budete dávno najedení!,“ vyriešila
Niki hlavolam v okamihu pár sekúnd.
Kamil zachránil situáciu a vymanil
ju z mlčania. ,,My sme si už predtým rezervovali salón pre Bela, kde sa
ide dať ostrihať. Ako aj Livi spomínala, tak mu ešte treba navariť, lebo má
veľmi prieberčivý jazýček,“ klamstvo mu z úst skĺzlo tak hladko, ako
lyžička medu do čaju.
Olívia na neho užasnuto hľadela. Ten
chlap bol rodený klamár! Niet sa čomu čudovať, že mu pred rokmi tak slepo
naletela. Vedel ľudí presvedčiť o svojich pocitoch na počkanie. Neušlo
jej, ako ho kamarátka vyzlieka očami, pretože pri slove jazýček ju napadlo niečo
iné, ako kŕmenie vymysleného domáceho miláčika. Za to Dano by ho najradšej
prebodol tupým nožom, ktorý mal po svojej pravej ruke zabalený v servítke.
Už toho na ňu bolo moc a predstieranie ďalej nevydržala. Na rozdiel od jej
spoločníka, nebola zvyknutá klamať tak prirodzene, ako keď človek zapíja liek
na bolesť hlavy. ,,Prepáčte, my už teda pôjdeme. Je toho veľa, čo musíme
stihnúť. Niki, ozývam sa ti. Dano, niekedy sa ešte uvidíme,“ už sa im pomaly
otáčala chrbtom, ale jej kamarátka skríkla na celé ústa. ,,Olívia má moje
číslo, tak sa mi potom ozvi, zlatko,“ zaštebotala nespúšťajúc oči z Kamila.
Olívia vypochodovala z baru, ako
keby ho v tej chvíli niekto evakuoval. Jej spoločník ju poslušne
nasledoval a neprestal sa uškŕňať popod nos. Keď boli v dostatočnej vzdialenosti,
pokojná maska jej spadla z tváre. ,,Čo to malo znamenať?! Aký Belo?
O čo si sa to krucifix, snažil?“
Kamil takú reakciu očakával a bolo
pre neho ťažké skryť úsmev. ,,Počul som ako hovoríš, že musíš ísť variť pre
čivavu, tak som jej hneď dal meno. Logicky ma napadlo, že žiadnu doma nemáte.
Navyše tvoj brat je alergický na chlpy, čo mi dopomohlo vyriešiť túto hádanku.
A skôr by si mi mala byť vďačná, že som prišiel s takou výhovorkou,
ako je spoločná večera. Videl som na tebe, že si sa nedokázala vyhovoriť
a nemala si chuť ísť tancovať,“ odpovedal bez váhania.
Olívia musela uznať, že je to skutočný
herec a určite by sa uchytil ako daňový podvodník alebo tajný špión. Na
ďalšej strane jej odľahlo, pretože pochopila, že nič z toho čo povedal
nemyslel vážne. ,,Aby si nemohol tvrdiť, že som nevďačná, tak ti teda ďakujem,
že si sa tak bravúrne vynašiel. Ale, aj tak trvám na tom, aby si ma do budúcna
nesledoval,“ zvýšila hlas.
Kamil sa usmial. ,,Dano ti to asi
nepovedal, ale mali sme dohodnuté stretnutie. Len zrejme na mňa zabudol, keď
narazil na teba. Predsa len si pre neho atraktívnejšia spoločníčka. Mala by si
však vedieť, že si ženy neváži a väčšinou mu ide len o to jedno,“
odkryl zámer svojho soka.
Olívia sa začervenala. ,,Lebo tebe ide
o niečo celkom iné,“ prižmúrila nahnevane oči.
Zatváril sa ako chlapec, ktorého
prichytila triedna učiteľka pri opisovaní. ,,No, povedzme, že mne ide
o spoločne strávený čas s tebou, o našu spoločnú večeru
a tiež o spoločnú prechádzku. V matematike som bol síce hrozný,
ale ak dobre rátam, tak mi ide presne o tri veci,“ lišiacky sa zazubil.
Najradšej by ho v tej chvíli
ovalila kameňom, ktorý ležal len kúsok od jej nôh. Musela uznať, že mal
v sebe podmanivé kúzlo, ktorému bolo náročné odolať. A ona bola už
tak dlho sama, že si musela dávať pozor, aby nepodľahla jeho nevinnému
zvádzaniu. Lenže tentoraz by zašli ďalej, než len po bozkávanie. Práve preto
bola na neho tak nahnevaná, pretože oslaboval jej vôľu a prebudil jej
potlačované zmysly. Prišla si ako vyprahnutá studňa, do ktorej konečne niekto
po čase vylial džbán vody. Lenže stále v nej bola hrdosť, ktorú nemienila
zašliapnuť len kvôli nezáväznému flirtu. ,,O čo ti vlastne naozaj ide, Kamil?“
,,No určite by som s tebou rád
išiel na tú večeru. Samozrejme, by to bolo len priateľské posedenie
a nerobil by som nič, čo by si sama nechcela,“ odpovedal záhadne. ,,Teda,
ak by si trvala aj na spoločnom varení u vás doma, tak by som neodmietol.“
Keď si všimol jej pohoršenú reakciu, okamžite pretočil stranu. ,,Rád by som
videl aj Jula, s ktorým som od strednej školy úplne prerušil kontakt.“
,,Nebojíš sa, že by s tebou vyrazil
dvere?,“ opýtala sa sladko.
,,Asi by som si to zaslúžil,“ povedal
zamyslene. V očiach mal starosť, aká u neho nebývala zvykom. ,,No
tak, Olívia. Poď so mnou na tú večeru a ja ti sľubujem, že ti už dám
pokoj,“ neprestal na ňu naliehať.
Nechala ho na pochybách vyše pol minúty.
,,Dobre teda. Ale upozorňujem ťa, že každý platí sám za seba. A ak by som
sa rozhodla ísť domov skôr, nebudeš ma prehovárať,“ stanovila si podmienky.
Prikývol. ,,Platí! Tak, kedy sa vidíme?
Či môžem ísť rovno k vám a odtiaľ pôjdeme spolu?,“ úmyselne
prekračoval pomyselné hranice.
Spražila ho pohľadom. ,,Zavolám ti!,“
prehodila. Až vtedy si uvedomila, že sa preriekla.
Vyvalil na ňu oči. ,,Ty máš ešte stále
moje číslo?“
A ty moje nie?, chcela sa opýtať,
ale namiesto toho sa vynašla. ,,Hej, mám. Robila som si nedávno zoznam svojich
životných omylov a majiteľ tvojho čísla získal prvé miesto,“ odpovedala
kyslo ako citrón.
,,Takže som víťaz,“ premenil jej iróniu
na humor a usmial sa. ,,Už kašlime na minulosť. Sme teraz celkom noví
ľudia. Urobili sme chyby, ale ideme ďalej. Ak už nič iné spolu nezažijeme,
aspoň si teda dnes večer vychutnáme dobre jedlo,“ zaškeril sa a vytiahol telefón,
ktorý čoskoro rozvibroval jej mobil.“
Pozrela na neho ako na ufo, keď si našla
na display jeho číslo. ,,Ty si ma za ten čas nevymazal?“
,,Ako vidíš, som samé prekvapenie,“
oslnivo sa usmial.
Rozhodla sa to radšej nekomentovať.
,,Nevolaj mi, ja sa ti ozvem okolo piatej.“
Sklonil hlavu k mobilu. ,,Je práve
pol dvanástej, to je už za chvíľu. Tak teda, budem čakať na tvoj hovor. Vidíme
sa,“ rozlúčil sa s ňou a vykročil opačným smerom.
Olívia stála na chodníku ako soľný stĺp. Uvažovala nad tým, čím sa mu práve zaviazala. Neznášala ho za to, že jej ublížil, vyhýbala sa mu roky a teraz s ním bude sedieť za jedným stolom! Už ju dávno nezaujímal a bolo jej jedno, či sa s ňou len zahráva, ale napriek tomu sa pristihla, že na toho chlapa žiarli! Keď sa na neho Nikola zavesila, mala ju veľkú chuť od neho odstrčiť. Pohla sa dopredu a ťažko si vzdychla. Cítila sa opäť ako na strednej škole, kedy si ju všimol najkrajší chlapec z triedy a prejavil o ňu záujem. Nemienila sa tým ďalej deptať a preto sa rozhodla, že to hodí za hlavu. Napriek tomu jej kolovali myšlienky na Kamila, nepretržite hlavou celou cestou domov.
Foto: Tra Barb See Chompoo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára