Prológ (ukážka)
DÁNSKO, približne rok 974
Brynhild Hendriksenová, staršia dcéra dánskeho náčelníka z Trelleborgu, sa tisla k sivej skale a so zatajeným dychom sledovala ozbrojencov. Približne štyridsaťtri mužov sa chystalo na veľkú bojovú výpravu. Zhromažďovali sa pri drevenej lodi, ktorá bola dlhá viac ako tridsať metrov. Morská labuť im mala priniesť slávu a víťazstvo. Tak pomenoval jej otec bojovú loď, ktorá dostala meno podľa jej nebo-hej mamy – Dámy s labutím krkom. Jej provu zdobila dračia hlava s jantárovými očami, vzbudzujúc silu a rešpekt. Symbol s bájnym tvorom mal schopnosť zahnať zlých duchov a za-strašiť nepriateľov a v boji predstavoval mocnú zbraň. Štvorhranná plachta bielej farby z tkanej vlny sa upevnila na lodný sťažeň, kde sa na pozadí látky vynímal rodový symbol mesta Slagelse. Erb stvárňoval plavovlasého anjela s krídlami v modrom rúchu, ktorý porazil draka ostrou kopijou. Čoskoro na lodi vypláva aj jej milovaný starší brat, ktorý mal na ňu už pár dní ťažké srdce. Snažila sa ho odhovoriť od bojovej výpravy, pretože sa bála, že sa z nej nevráti. Kol bol čoraz viac mimo hradu a ona netušila, kam sa poberá, až sa jedného dňa prestrojila za otrokyňu, aby ho mohla špehovať. Pôvodne si myslela, že sa schádza s nejakou ženou, ale jej brat sa učil tajne recitovať. Mala ešte v živej pamäti, ako sa ich otec rozzúril, keď sa mu jeho syn zveril, že sa túži stať pevcom. Jeho láska k poézii sa postupne prehlbovala, čo mu otec nikdy neodpustil. Neustále ho ponižoval, aby ho pokoril a dal mu najavo, že v jeho očiach nikdy nebude skutočným Vikingom. Práve jej brat, ako najstarší z troch detí, niesol najväčší údel, pretože nespĺňal otcove očakávania. Väčšiu milosť do-stávala dokonca aj ich najmladšia sestra Solveig, ktorá býva-la neposlušná a trucovitá.
...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára