![]() |
Foto: http://majopeiger.com/ |
Filip. Krásny, úspešný, sebavedomý muž. Jedným slovom
dokonalý. Človek, od ktorého nechcela nikdy odísť. S ktorým si priala žiť,
ale aj zomrieť. Osoba, ktorú nadovšetko svojho času milovala a súčasne
osoba, ktorá jej tak veľmi ublížila. Aspoň v tom čase si to myslela.
Lujza sa zachvela pri pohľade na fotografiu, ktorú držala
v rukách. Bola na nej so svojim priateľom a jej veľkou láskou. Tak
dlhý čas verila, že sú si súdení. To obdobie, kedy boli spolu považovala za
najkrajšie v živote. Samozrejme, že aj oni dvaja vo vzťahu prežívali aj
tienisté stránky, kedy sa nad ich hlavami vzťahovali mračná. No napriek
všetkému sa vždy vedeli podržať a stáť pri sebe v tých najťažších
situáciách. Z celého srdca verila, že práve v ňom objaví svoju životnú
lásku. Muža, na ktorého sa bude môcť kedykoľvek obrátiť a ktorý bude
ideálnym vzorom pre jej budúce deti. Nie. Pre ich spoločné deti. Ktoré nikdy
neprišli. A ktoré už neprídu. Žiadna nádherná budúcnosť ich nečaká. Už nie
sú oni. Už kráčajú každý zvlášť. A to sa nezmení.
Všetko sa to odohralo v jeden deň, kedy čakala na
autobusovej stanici na Ninu – svoju drahú priateľku, ktorá sa v tom čase
vrátila z Talianska.
Nina bola jej spolužiačka na vysokej škole a od
začiatku jej bola sympatická. Lujza si s ňou rozumela, hoci neboli úplne
dvojčatá. Nina patrila k ženám, ktoré presne nevedeli čo od života chcú
dostať a i keď nemala už dávno pätnásť rokov, budila dojem mladého
dievčaťa na prahu osemnástky.
Odjakživa ju lákali nebezpečné a dlhé cesty, hriešne
kluby a krátkodobé známosti. Pripomínala motýľa, ktorý poletoval vetrom
stále iným smerom. Chcela ochutnať nektár zo všetkých kvetov
a neuspokojila sa len s jedným druhom. Lujza bola v tomto smere
jej pravým opakom. Uprednostňovala rodinnú pohodu, len občas zašla niekam do
kaviarni a jej najkratší vzťah trval pol roka. Avšak i napriek
odlišnostiam si vždy našli tému, o ktorej sa dokázali rozprávať dlhé
hodiny. A vtedy si človek ani neuvedomil, ako ten čas letí.
,,Ach Lujza, vôbec si sa nezmenila. Vyzeráš rovnako dobre,
ako keď som ťa naposledy videla! A nemáš žiadne vrásky, na rozdiel odo
mňa! No poď ku mne, nech ťa vyobjímam,“ zvolala jej kamarátka a naťahovala
ku nej ruky ako k malému dieťaťu jeho matka.
Lujza jej s radosťou vyšla v ústrety
a spočinula v jej objatí na niekoľko sekúnd. ,,Ja som tiež veľmi
rada, že ťa vidím! Prišlo mi to ako celú večnosť. Konečne si doma.“
Žena, ktorej odtieň vlasov pripomínal javorový sirup sa od
nej po chvíle odtiahla. ,,Čo si celý ten čas robila? Určite si sa bezo mňa
nudila. Alebo si si to poriadne užila?.“
,,Unudila som sa skoro k smrti,“ priznala úprimným
tónom a zaškerila sa. ,,Ale ty sa pochváľ. Ako bolo v Taliansku?
Určite si zažila nejedno dobrodružstvo. Musíš mi to všetko dopodrobna
porozprávať.“