laná minulosti púšťam,
myšlienky mávam hravé,
vysmievam sa skúškam,
ovláda ma túžba pálčivá,
keď sa pohnem z miesta,
pokúša tak zvláštna vidina,
a zároveň ma trestá,
viac sa nástrah
nedesím,
vítam ich s mierom,
anjel s krídlom
nebeským,
je celý
v bielom,
za nádejou sa vydám,
aj cez šíry vesmír,
odolám hriešnym výzvam,
do ucha mi šepká
deva,
o ktorej sa mi
veľa sníva,
býva plachá
i nemá,
prezrádza ju zlatá
hriva,
dodáva mi viac odvahy,
kráča so mnou do
raja,
hanblivo sa občas
odhalí,
jej dotyky vždy
pália,
nazerá mi do duše
smelo,
vždy ma niečím
zarazí,
poslúcha ju moje
telo,
a ochutná opäť z nákazy.
Foto: Kyria Photography (Fcb)
Text: Patrícia Brestovanská
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára