Keď koža prehovára ... nahota nie je tabu! (2017)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Nahé telo je hotové umelecké dielo. Každý detail ľudskej pokožky predstavuje jedinečný exponát, ktorý je vo svojej podstate prekrásny. Hoci sa v tejto oblasti nájdu kritici, ktorí sa s radosťou pustia i do toho najmenšieho nedostatku, tak nikto nemôže tvrdiť, že existuje škaredé telo. Všetci sme iní a práve preto sme originálni. Niet takej figúry, ktorú by mal právo niekto z nás odsudzovať. A hoci je módny priemysel presiaknutý vychudnutými modelkami, tak na každom tele sa nájde niečo čo je skutočne skvostné.

Média nás radi prikrmujú rôznymi bulvárnymi plátkami o tom, aké je nevyhnutné, aby boli ženy štíhle, dokonale upravené a bez jedinej chybičky krásy. Určujú nám koľko majú vážiť, ako sa majú správať a v akom duchu sa môžu stravovať. Niet potom divu, že je na našej planéte toľko žien s niečím nespokojných. Vo svojej zaslepenosti si vôbec neuvedomujú, že práve tie nedostatky nás robia dokonalými.

Poslednú dobu sa akoby roztrhlo vrece s obnaženým ženským telom, ktoré na nás odvážne vykúka zo všetkých titulných stránok. Niektorí puritáni z toho robia obrovskú drámu a pripisujú túto trúfalosť obmedzenému ženskému mysleniu. A pritom v skutočnosti sa jedná o celkom prirodzenú vec. Nech už zastávate akúkoľvek teóriu o našom stvorení, tak sme sa všetci narodili bez akéhokoľvek látkového odevu. Boli sme holí ako stromy bez listov a napriek tomu sme sa nemuseli za nič hanbiť. Lenže v dnešnej dobe to stále veľa ľudí nevie pochopiť, čo je veľká škoda, pretože potom im uniká skutočný životný zmysel.

Naturálnosť sa označuje za hanebný čin

Pri pohľade na vyzlečené ženské telo v plavkách na kúpalisku, dovolenke nikomu ani len nenapadne pomýšľať o hriechu. Berie sa to ako súčasť slnenia, kedy nie je možné chytiť bronz v blúzke upnutej až ku krku. Nikto sa nad tým nepozastavuje a svoje telo bez studu vystavia na slnko aj ženy, ktoré už prekročili päťdesiatku. Napriek tomu sa z toho nikto nejde zblázniť. No, v prípade, ak spoločnosť vidí odhalenú ženu na sociálnej sieti alebo na titulnej stránke časopisu, tak to okamžite vzbudí rozruch a dotyčná je počastovaná tými najpikantnejšími pomenovaniami. A pritom to v skutočnosti môže byť vzorná študentka alebo milujúca manželka, iba sa nehanbí za svoje telo a berie ho ako prirodzenú súčasť svojej osobnosti.

Malé, stredné, veľké ... každé telo je pekné

Nemálo polemík vzniká pri diskutovaní o tom, ako by mala vyzerať ideálna žena. Niekto tvrdí, že by mala byť štíhla ako vetvička, ďalší hovorí, že by mala pripomínať presýpacie hodiny, zase niekto iný zastáva názor, že mu na fyzickom vzhľade ženy až tak nezáleží. Kde je však potom tá ideálna krása? Jednoducho neexistuje. Je to iba určitá mienka, ktorá bola viackrát pretvorená, ďalej masovo šírená a neustále omieľaná, až sa ju niektorí ľudia naučili naspamäť ako básničku na slovenskom jazyku. No zabudli na to, že už sa za ich chrbtom dvere školy dávno zatvorili.

Umelecké dielo nie je kvadrant

Už v minulosti bolo schopné ľudské ženské telo inšpirovať stovky maliarov, ktorí ho dokázali autenticky stvárniť na plátne, výkrese či papieri. Stalo sa akoby ich afrodiziakom, bez ktorého si nevedeli predstaviť svoju každodennosť. Niektorí sa nad tým zvykli pozastavovať, pretože to považovali za niečo zvrátené. Lenže v skutočnosti sa jednalo len o experiment s farbami, ktoré sa zliali do rôznych odtieňov. Títo ľudia boli neraz hrubo odcudzovaní a striktne kritizovaní, lebo mali schopnosť zvečniť niečo, čoho sa spoločnosť zvykla obávať.

Nemáme strach z vojen, bolesti, ale desíme sa nahoty

Na svete sa deje toľko bezprávia a denne toľkých nemým tváram tečú slzy z očí a napriek tomu je schopný človek súdiť niečo tak normálne ako je nahé ľudské telo. A to je naozaj smutné, pretože tak venujeme energiu niečomu, čo si to ani nezaslúži a tie skutočne dôležité problémy, ktoré by malo byť prioritou vyriešiť potom nevidíme. Sústredíme svoju pozornosť na to, čo máme všetci, ale nevnímame tú ostrú bolesť, ktorá sa dotýka len niektorých. A sú takí, ktorí to vidieť ani nechcú, lebo inak by nemohli venovať všetku svoju koncentráciu na banality, za ktoré sa schovávajú, aby nemuseli venovať čas markantným starostiam.

Pusťme cudnosť z rúk a prestaňme sa báť sami seba

Bez ohľadu na to, koľkokrát v živote sme počuli, prečo by sme sa mali báť odhaliť to, čo je pre našu existenciu celkom prirodzené, tak by sme mali skúsiť zabudnúť na to, že sme boli súdení za niečo, za čo sme ani nemohli. Tento fakt je tak reálny ako teória o Newtonovi a jeho zistenej zemskej príťažlivosti, no i tak sa toho človek desí viac než napadnutia inou civilizáciou. A predsa o nič také strašidelné nejde, ba práve naopak. Ľudské telo, jeho štruktúra, tvar, farba sú fascinujúce elementy, ktoré si zaslúžia obdiv, úctu a samozrejme aj našu vedomú pozornosť.

Text: pb