 |
| Foto: Kyria Photography (Fcb) |
A prišiel rad na pojem ,,podprsenka."
Už na základnej škole som patrila k tým najplochším a najchudším dievčatám. Najprv som sa tým nezaoberala, ale čím som bola staršia, tým viac som sa touto myšlienkou zapodievala. Keď som videla svoje obdarené spolužiačky, tak som vždy v duši pocítila osteň závisti v zmysle, že oni sa môžu pýšiť tým, čo ja musím skrývať. Ale keďže v tej dobe neboli nejaké super vylepšováky, tak som sa musela uspokojiť s podprsenkou číslo A, ktorá mi ešte aj trošku odstávala. Bola jednoduchej bielej farby, potiahnutá látkou a nemala žiadne vypchávky. V podstate som ani žiadnu nepotrebovala, pretože som do nej vážne nemala čo dať. Lenže každá v mojom okolí, i mladšie dievčatá nosili túto spodnú bielizeň a ja som sa nechala pohltiť davovou psychózou. V tom čase som mohla mať asi nulky a to som mala necelých štrnásť rokov. Blízki si zo mňa uťahovali a naznačovali, že môj intelekt a empatia prerástli na úkor pŕs. Ja som si z toho síce tiež robila v určitom zmysle srandu, ale niekedy boli situácie, kedy som pre tento ,,handicap" vyslovene trpela. Neustále som mala pocit, že som iba polovičná žena, lebo pripomínam žehliacu dosku. A rokmi sa moje presvedčenie nezmenilo.
Prvé pokusy s optickým klamom
Keď som sa dostala na strednú školu, tam už bol úplne iný level, než na aký som bola zvyknutá. Väčšina mojich spolužiačok i ich známych mali prsia do ,,ruky", o ktorých som ja len mohla snívať. Vtedy som už mala skoro šestnásť rokov, ale od základnej mi podrástli len o kúsok, čiže v preklade, sedel mi akurát košík č. A. Vtedy vo mne prerástla túžba mať väčšie prsia čoraz viac, pretože to bol čas, kedy sa dievčatá chceli páčiť opačnému pohlaviu a boli ochotné spraviť preto naozaj čokoľvek. V podstate až po osemnásť rokov, kedy sa mi konečne hrudný kôš vyplnil na košík B som nosila obyčajnú a jednoduchú látkovú podprsenku. Keď som dosiahla plnoletosť, zatúžila som po experimentovaní a dopriala som si podprsenku u Vietnamcov s látkovou výplňou. Síce nemala push - up efekt, ale bola dostatočne výrazná na to, aby v nej moje prsia vyzerali dobre a prirodzene.
Snaha vyzerať ,,atraktívnejšie a žensky"
Počas vysokej školy som hádam nespoznala pomaly ani jedno dievča, ktoré by malo košík pod č. B. A tak som sa snažila tomuto trendu prispôsobiť a zakúpila som si asi 2 - 3 podprsenky, ktoré mali látkovú či penovú výstuž. Boli to síce stále slabé odvary, oproti tým, ktoré nastali neskôr, ale v tom čase mi stačili. Lenže vo vyššom ročníku sa ma spolužiak po prednáške spýtal, či nemám vypchatú podprsenku a ja som sa tak zahanbila, že som sa vzdala tejto okrasy a stavili na svoje prírodné menšie dvojky v jednoduchej podprsenke. Takto som fungovala až do svojich 25 rokoch, kedy však nastal výrazný zvrat.
Vychytávka menom push - up, respektíve ako obalamutiť muža na prvý pohľad
S týmto typom podprsenky som sa stretla až pred necelými dvoma rokmi, kedy ku mne prišla jedna kamarátka, ktorá mi chcela dokázať, ako sa dá oklamať telom a pritom vyzerať prirodzene. A keďže sa mi výsledný efekt zapáčil, tak som si povedala, že aj ja sa budem týmto módnym trendom inšpirovať a niekoľko si zakúpim. A tak som v jeden deň zalovila v HM, New Yorkeri, Gate. Najlepšie a najpresvedčivejšie kúsky som našla u Vietnamcov. Hoci mám košík 75 - 80 B, tak som si nechala od tej kamarátky poradiť a kúpila som si o číslo väčšiu a vypchatejšiu podprsenku, teda košík č. 75 - 80 C. Najprv som sa v tom cítila neprirodzene, najmä keď ani moje vlastné kamarátky, pokiaľ som sa im nepredviedla bez podprsenky len v tričku, nechceli veriť, že z pomerne malých pŕs sa dajú spraviť také ,,bujaré vnady." Niektoré z nich si tento doplnok tiež zakúpili, aby sa cítili sebavedomejšie. Vraj to ženy nosia pre seba, nie pre mužov, hoci v každej teórií je tak trochu pravdy, teda v tomto prípade je to tak 50 : 50. Keď už som mala ideálne miery v podprsenke, tak som si myslela, že mi to zdvihne sebavedomie a nebudem riešiť to, čo ak mi hruď spľasne, keď si to dám dole. A v podstate sú tomu asi tri mesiace, kedy som pochopila, že sebavedomie sa nedá získať novými ani vylepšenými prsiami.
Byť sama sebou a prirodzená je oveľa viac, ako byť vylepšená a snažiť sa byť niekým iným
K záveru, že nepotrebujem žiadne vypchávky k tomu, aby som bola šťastná som dospela len nedávno. Pamätám sa na to, ako som ešte v septembri nastúpila do novej roboty a snažila sa ,,očariť" svojimi ,,vylepšenými" prsiami každého, koho som stretla. Myslela som si, že ma ľudia budú vnímať inak, ale mýlila som sa. Normálnych a inteligentných ľudí nezaujíma, či má žena pod tričkom nulky alebo päťky, pokiaľ sa s ňou nemajú v pláne zblížiť skrz vášnivú jednorazovku. Nikto sa predsa nerozpráva s prsiami, ale s človekom ako takým.
Musím pripustiť, že i mňa dlho (cca takmer 2 roky) držala túžba ohurovať zdvihnutým poprsím, ale našťastie ma to už prešlo. A to som patrila ku ženám, ktoré riešili svoju veľkosť priam enormne a pravidelne.
Ak nespokojnosť s veľkosťou poprsia presiahne hranice nastáva pocit menejcennosti. Ako tomu jednoduchými krokmi predísť?
Nebáť sa svojho odrazu v zrkadle
Je dôležité, aby sa nám to, čo uvidíme v zrkadle úprimne páčilo. Nezáleží na tom, že nie sú príliš pevné alebo sú neforemné, sú raz naše a to je hlavné! Je zbytočné uvažovať nad tým, aké by mohli byť, keď také v skutočnosti nie sú. Možno to bude znieť trošku úchylne, ale mali by sme vedieť vydržať sa dívať na seba v zrkadle viac ako päť sekúnd. A súčasne by sme pri tejto činnosti mali cítiť spokojnosť, radosť a vďačnosť. Sama som to tak nedávno začala praktizovať. Vždy, ak vyjdem zo sprchy, venujem svojmu telu krátky pohľad a v duchu si poviem ,,nechcela by som na svojom tele nič meniť." Táto afirmácia mi pomáha, pretože vďaka nej nepociťujem žiadnu depresiu ani nedostatočnosť pri pohľade na svoje telo. Keď sa naučíme milovať svoje telo, docielime, že ho budú milovať aj ostatní.
Nehanbiť sa pred inými, ak nás uvidia v Evinom rúchu
Túto myšlienku nechápte prosím doslova, je myslená viac-menej obrazne. Tým som určite nechcela povedať, aby ste sa obnažovali pred každým, kto prejde po ulici okolo vás. Iba by ste možno mohli byť zrovnané s tým, že každý deň nemusíte na sebe mať podprsenku a tým doprajete svojmu telu istý druh voľnosti. Hlavne nestresujte, keď vás niekto uvidí iba v tričku alebo v športovej podprsenke. Z vlastnej skúsenosti viem, aké to je, keď ste pred niekým úžasne vylepšená a zrazu vás ten človek uvidí akoby ,,nahú" Máte v tom momente pocit, že klamete iných alebo seba. Treba takéto myšlienky odstrániť z hlavy, pretože vy nikoho neklamete, iba ste využili jednu z možností, ako byť sexi. Každopádne som chcela poukázať na to, že ja som prijala svoje telo až vtedy, keď som nemala ostych vyjsť bez podprsenky vyniesť smeti alebo zazvoniť susedke iba v tričku a teplákoch. Pokiaľ som v sebe držala myšlienku ,,videla ma s trojkami, ako budem pred ňou teraz vyzerať?" tak sa mi oslobodiť od túžby po väčších prsiach nepodarilo. Až keď som nemala problém na seba poukázať v štýle ,,Hľa, mám malé prsia a čo má byť?," tak som sa prestala točiť v bludnom kruhu bez výsledkov.
Ukázať produkt v priesvitnom obale - jeho skutočný vzhľad
Máte malé prsia? Nie je na tom nič tragické, ale ani smutné. Niekto má malé chodilo, druhý malé uši, vy máte zrovna malé prsia. Môžete mi veriť, že sú aj oveľa horšie veci, ak nevyzeráte práve ako Amanda Seyfried. Možno máte niečo, o čom táto herečka môže iba snívať. Majte na pamäti, že sa dá vždy zaujať aj inak, ako veľkými prsiami. Veľa žien si myslí, dokonca je presvedčených o tom, že ak majú malé prsia a ukážu sa pred svojim idolom či vysnívaným mužom s vylepšenými prsiami (hoci v skutočnosti ich majú malé), tak sa tomu mužovi budú páčiť viac. Nie je to však pravda. O tejto veci som diskutovala s viacerými kamarátmi a oni mi sami potvrdili, že sú oveľa radšej, ak na prvom rande žena odkryje tajomstvo zväčšeného dekoltu, aby si nerobili zbytočné nádeje, akú playmate vlastne zbalili. Mužom vôbec nevadí, ak sa žena snaží byť atraktívnejšia, iba by možno na začiatok uvítali, ak by sa nesnažila príliš vyumelkovať, aby si mohli urobiť predstavu, kto je za oponou.
Vedieť sa prijať je jedna z vecí, vďaka ktorej získate prirodzené sebavedomie
Možno to bude znieť nereálne, ale jediné čo potrebujete k tomu, aby ste boli so sebou spokojné je to, že sa dokážete prijať. A nielen teoreticky, ale naozaj. Ja sama som s tým mala veľký problém, ale našťastie je to už kvázi mojou minulosťou. Ak si budete v duchu hovoriť, že ste spokojné, krásne a úžasné, tak tomu aj uveríte a budete sa tak nielen cítiť, ale tak aj vyzerať. Samozrejme, že sa vám bez plastiky (neverte ani tomu, že si vymodlíte veľké prsia ako Salma Hayek) prsia nezväčšia, ale tým, že si uvedomíte, aké ste dokonalé i s malými prsiami, už sa na ne viac nebudete dívať ako na problém. A navonok sa prejaví i vaša spokojnosť.
A zopár bonusov na záver
Vzdať sa push-up podprsenky úplne? Netreba!
Ak premýšľate nad tým, že po prečítaní tohto článku musíte všetky zahodiť do koša alebo darovať, tak na to rovno zabudnite. Tým by sa nič nevyriešilo, nie je hriech vlastniť aj nejaké lepšie podprsenky, ktoré na vás vyzerajú skvele. Sama ich mám niekoľko, i keď to už s výplňami nepreháňam. Úplne stačí, ak dáte vašim prsiam z času na čas voľno a vyjdete si von alebo do práce iba s menšou výplňou. Verte mi, že tým nič nepokazíte. Nemusíte sa neustále mučiť stlačené v push-upke, ktorá nedovolí vašej hrudi poriadne ani dýchať.
Len veľké prsia dokážu divy a roznietiť vášeň? Nezmysel.
Veľké prsia sú jednoducho nádherné, božské a takmer každá by ich chcela mať. V tričkách s výstrihom vyzerajú fantasticky a keď nie sú zahalené, každý muž musí potláčať erekciu. Ale, to neznamená, že by nejakým spôsobom ovplyvňovali sexuálny život alebo tlmili v partnerovi túžbu. Pozrite si nejaké filmy, ktoré majú erotický nádych a samé zistíte, koľko krásnych a atraktívnych herečiek nedisponuje venušiným symbolom plodnosti. V základnom inštinkte Sharon Stone a ani Jane March v trileri Farby noci sa nemohli pýšiť objemnou hrudou, no napriek tomu si získali nemálo mužských pohľadov. Som pevne presvedčená, že veľkosť pŕs nie je rozhodujúcim prvkom v živote dvoch ľudí, ktorí sa zblížili.
Hrdinky v knižných románoch majú vždy veľké prsia ! Hlúposť !
Ak si myslíte, že autorky romanticko - historických kníh opisujú svoje vymyslené postavy len s dekoltom alá Jennifer Lawrence, tak ste na omyle. To ste potom ešte nečítali knižky od Hannah Howell alebo Tarr Hope, kde majú takmer všetky ženské postavy prsia veľkosti hráškov. Tiež ma istý čas držala predstava, že všetky knižné ženské postavy majú dokonalé prsia, ale netreba si zakladať na týchto informáciách, pretože tu rozhoduje výlučne autorkina predstavivosť. Dokonca som prestala na čas tieto knihy čítať, lebo som závidela tým dámam, ktoré mali také ukážkové a prírodné poprsie. Našťastie som dostala rozum.
Moje tri kamarátky majú malé prsia, ale štvrtá má veľké! Čo s tým?
V prípade, že máte vo svojom okolí známu alebo dokonca dobrú kamarátku, ktorá má veľké prsia, respektíve väčšie od vás, tak sa jej nevyhýbajte. Môže za to poďakovať dobrej genetike, vy s tým aj tak nič neurobíte. Mala som obdobie, kedy som priam súperila s každou, ktorá mala väčšie prsia ako ja a to do takej miery, že som sa začala tým dievčatám úplne vyhýbať. Vnútorne ma zožieralo, že sú na tom lepšie a ja zaostávam. A myslela som si, že keď ich neuvidím, nebude ma to trápiť. Lenže to je iba utopia, pretože vôkol je plno žien, ktoré vyzerajú lepšie a vnadnejšie ako vy. Tým, že sa jednej budete vyhýbať, ďalším stovkám sa nevyhnete a nič tým nezmeníte. Jednoducho to musíte prijať a zrovnať sa s myšlienkou, že práve vy patríte k tým, ktoré nemajú dané mať veľké prsia.
Partner ma opustil kvôli malým prsiam. Výsledok? Teraz už vyše pol roka chodí s vyvinutejšou!
Vy si skutočne myslíte, že by dal nejaký zdravý a normálny muž prednosť inej žene pred vami iba preto, že máte malé prsia? Ak áno, tak rýchlo na to zabudnite. Ak vás nejaký muž nechal, tak to nebolo preto, že máte malé prsia, ale preto, že tam zohrávali viaceré faktory, pre ktoré už nechcel byť vo vzťahu s vami. A zrovna mu vyhovovala tá vyvinutá brunetka, ktorá mu bola po intelektuálnej či emočnej rovine bližšia. To, že mala väčšie prsia od vás, je iba čerešnička na torte, nie však rozhodujúci atribút. Samozrejme, sú muži, ktorí chcú iba také ženy, čo majú veľké prsia, ale môžete si byť isté tým, že ak už ste boli vo vzťahu s nejakým mužom dlhšie ako mesiac, tak mu určite vaše malé prsia nevadili. Inak by predsa s vami nebol.
Ženy sú nepoučiteľné, všetko vzťahujú na malé prsia
V živote sa vám nedarí, partner vás opustil, nemáte šťastie v láske, ste single a za všetko viníte svoje malé prsia! Uvedomte si, že váš hrudný kôš nijako nesúvisí s tým, že nemáte vzťah alebo že ste nevyhrali v lotérií. Musíte sa odosobniť od tej myšlienky, že vo vašom živote je rozhodujúca veľkosť vášho poprsia a je potrebné, aby ste sa naučili na ňu neklásť taký dôraz. Malé prsia rozhodne neovplyvnia, že zaspíte do práce alebo sa vám vysype nákup v obchode.
,,I keď nemáme veľké prsia, vždy budú muži, ktorí nám povedia, že práve nás bezvýhradne ľúbia."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára