Revolučná (2020)

Vnútro sa vo mne už búri,

Foto: Kyria Photography (2020) 

prehĺta krvavé sliny,

dážď steká na sivé múry,

mier nebol opäť dosť silný,

pokrok vo mne hlasno volá,

nabodnem fádnosť na kôl,

odchovala ma škola,

a duša išla nadol,

bôľ vôkol mňa lačne hreší,

a zahrá s krehkou psychikou,

dobro už hodiny beží,

len za tou vierou kvílivou,

odetá do pršiplášťa,

rozkazom sa stále priečim,

zášť do mňa surovo vráža,

znova pre jediný prečin,

mŕtva sestra ma pochová,

ako pred minulým rokom,

a všetko začne odznova,

posol nádeje už zmokol,

vášeň zo mňa silno blčí,

umrie naivná princezná,

neha leží na úbočí,

ako hriešnica pozemská,

nevera ma drsne hladká,

zvádza ma besná pechota,

povoľuje mi látka,

a slabosť vo mne blnkotá,

sužuje ma chladná rosa,

spúta ma ťažkou reťazou,

po klincoch trielim bosá,

s trčiacou bábkou bezvládnou,

odmietam sa jej už podať,

hoci som dávno sprznená,

veď život vždy bude poklad,

vedie ho dáma ľúbezná.

 Text: Patrícia Brestovanská