Porcelánová utopia (2020)

Ešte včera to fungovalo, 
kreslila som na plátno, 
k šťastiu chýbalo málo, 
srdce necítila prázdno, 

život sa mi stále mení,
už netuším čo sa stane,
spočívam pri starom kmeni,
jeho túžby sú mi známe,




vietor mi do ucha šepká,
a osud nabúral plány,
dohorela jasná sviečka,
porazil ma anjel zradný.

žiaľ s úsmevom pretkaný,
sa miesi v tichej duši,
opäť strácam zábrany,
len málokto to tuší,

začínam byť divoká,
keď ma bolesť vraždí,
nespraví zo mňa otroka,
nebudem ako každý,

túlam sa nocou nevernou,
chcem uniknúť proroctvu,
bojujem s tichou premenou,
odmietam ruku pomocnú,

snažia sa ma iba zlomiť,
a zosadiť ma z dúhy,
nútia ma byť malý hobit,
byť ako jeden či druhý,

už ma to vážne nebaví,
klaňať sa cudzím larvám,
utekám z chorej zábavy,
pred láskou stále váham.