V šate znovuzrodenia: Literárne mecheche v Bernolákove mi ukázalo vyššiu literárnu úroveň (2020)

Konal sa druhý ročník Literárneho mecheche 2020 v Bernolákove, ale ja som sa ho neplánovala zúčastniť. V duchu som si hovorila, že pokiaľ ma nikto poriadne ako autorku nepozná, tak sa tam nebudem producírovať medzi odborníkmi na písané slovo. Osud to zariadil inak, pretože vypadla z besedy mladá autorka Neullior Aeternum a bolo potrebné ju nahradiť. Organizátorka Deniska Kancírová, ktorá je zároveň spisovateľkou z vydavateľstva Art Floyd vedela, že mi v tomto roku vyšla básnická zbierka Bezvetrie tichom. Keď mi navrhla, že by som mohla nahradiť inú autorku, najprv som spanikárila. Za žiadnych okolností som si nevedela predstaviť, že sa tam postavím a budem pred niekým s mikrofónom v ruke hovoriť o svojom diele. Asi desať krát som si opakovala, že zostanem doma a nikam nepôjdem. Chcela som jej síce pomôcť, ale necítila som sa na to byť dostatočne pripravená.

V práci sa za mnou zastavil nečakaný hosť

Nebol to práve najlepší deň, od rána som bola mrzutá a nahnevaná na celý svet. Zašla som si do blízkej kaviarne, kde som si objednala svoje obľúbené caffe latte s kokosovou príchuťou a k nemu mrkvový koláč. Už mi pomaly končila prestávka, keď mi mávala známa postava. Okamžite som v nej spoznala tvár Robka Bosáka, známeho ako slovenského rapera - Rektora. Mala som sa s ním možnosť naposledy vidieť na literárnom čítaní v Klube seniorov v Dúbravke. Vtedy sa z neho vykľul skvelý mladý muž a tak som sa jeho návšteve potešila. Ani sme sa nenazdali a v mojej práci sme sa spolu zarozprávali necelé dve hodiny. Keďže chodilo málo ľudí, tak ma nikto nenaháňal palicou v ruke. Preberali sme spolu všetko možné, od tvorby, cez stravovanie, cez výlety, až sme sa dostali k téme Literárne mecheche 2020 v Bernolákove. Napriek tomu, že som mala z tej akcie strach ma presvedčil svojim dôvtipom, aby sme tam išli spolu. Dokonca sme spoločne vybrali aj darček pre organizátorku, na ktorom sme sa obaja zhodli.

Ja s Robkom Bosákom ,,Rektorom"

Ráno sme sa našli na Zlatých Pieskoch, kúsok od mojej roboty a spoločne sme sa dopravili autobusom do Bernolákova. Nakoľko potreboval Robko ešte pred samotným začiatkom akcie skúšať, tak sme tam prišli o dosť skôr, než ostatní. Hneď na úvod sme stretli organizátorku Denisku a jej pomocníčky, ktoré mi hneď zlepšili náladu. Moja nervozita sa však nevytratila a keď som osamela, zjedla som takmer všetky sladké Arizony. Netrvalo dlho a miestnosť, v ktorej sme sedeli sa začala plniť rôznymi poetmi a prozaikmi. Medzi prvými som stretla spisovateľa sci-fi príbehov, Petra Jelíneka, ktorý mi porozprával o svojej práci, tvorbe a živote. Nakoľko je jeho meno na verejnosti dosť známe, tak som sa pri ňom cítila trochu nesvoja, ale on mi to vykompenzoval priateľským správaním. Najväčšou oporou mi bol práve Robko - Rektor, ktorý sa choval uvoľnene, nechýbala mu dobrá nálada a na každú stranu rozdával srdečné pozdravy a úsmevy.

Úvodná beseda na čele s Erikom Kriššákom a Antonom Pižurným ma pripravila o slová

Od samého začiatku som vedela, že budem na besede sedieť pred publikom po boku týchto dvoch výborných poetov. keď som sa však ocitla v samom strede, tak som znervóznela. Bála som sa, že poviem do mikrofónu pred cudzími ľuďmi niečo nevhodné alebo že sa budem chovať detinsky a odradím ich svojim prejavom. Keď ma moderátor vyzval, aby som odpovedala na jeho otázku, najprv som zatúžila utiecť, ale napokon som prekonala strach a uvoľnila sa. Za to vďačím aj týmto dvom pánom, ktorí sa ku mne správali nanajvýš pozorne a zohľadňovali moju literárnu premiéru. Pána Erika som už spoznala skôr, kedy som sa zúčastnila jeho mentorstva na Smolenickom zámku ohľadne písania poézie. Pána Antona som osobne nikdy nevidela a tak bolo pre mňa milé prekvapenie, keď som v ňom objavila múdreho a rozhľadeného človeka s umeleckým cítením. Bola pre mňa česť sedieť pri týchto dvoch gavalieroch, učiť sa od nich, počúvať čo hovoria a snažiť sa napodobniť ich kultivovaný prejav a literárnu rétoriku. So svojim vystupovaním som samozrejme spokojná nebola, ale nakoľko to bola moja premiéra, nemala som žiadne veľké očakávanie.

Prvýkrát v živote niekto predčítal moje básne z knihy

Ešte som sa ani nestihla spamätať z besedy a krátko po tom ma organizátorka Deniska Kancírová milo prekvapila. Pred publikom prečítala tri básne z mojej básnickej zbierky Bezvetrie tichom (2020). Počuť z jej úst verše mojich starých básni s gramaticky nesprávnym rýmom, po toľkých rokoch, odkedy som ich vytvorila, bolo oslobodzujúce a uvoľňujúce zároveň. Veľmi ma potešilo, že si z toľkého počtu úžasných kníh a zvučných mien vybrala na predčítanie moju nenápadnú zbierku od neznámej autorky.

Naživo som spoznala spisovateľov, ktorých som vídala na pulte v kníhkupectve

Rok dozadu by som nikdy nepovedala, že sa niekedy budem rozprávať s niekým ako je Baja Dolce, Tomáš Beník, Mark E. Pocha, Anton Stiffel, Katarína Soyka a mnoho ďalších, ktorých som poznala len z počutia alebo z príbehov. Bola to pre mňa pozoruhodná skúsenosť a aj milé poznanie, že v realite sa jedná o úplne senzačných ľudí, ktorí sú dušou a srdcom bohatí. Zároveň to bola pre mňa veľká česť pri nich sedieť, rozprávať sa s nimi o ich tvorbe a o ich zážitkoch. Trošku ma mrzí, že som bola z toho všetkého tak vyhúkaná, že som sa viac separovala, ako socializovala a skôr som sa držala starého známeho, toho čo už poznám a vyhýbala sa novým impulzom, teda novým tváram. V tom ošiali som si zabudla dať podpísať leták a nevyzbierala som si ani jeden podpis. Ak sa mi podarí prísť aj v budúcom roku, tak to určite napravím.

Cieľom akcie bolo podporovať aj literárne a nádejné talenty

Druhý stupeň základných škôl v podobe talentovaných žiakov a budúcich literátov sa zapojil do súťaže so svojou tvorbou. Na deťoch bolo vidieť, že do vienka dostali veľký tvorivý potenciál a majú v živote správne našliapnuté k tomu, aby sa stali raz úspešnými spisovateľmi. Veľmi sa mi páči myšlienka organizátorky Denisky Kancírovej, ktorá touto formou prejavila záujem o podporu mládeže v smere literatúry a súčasne vyzdvihla ich talent pred ľuďmi, ktorí si ich môžu všimnúť a stať sa ich budúcimi čitateľmi. Osobne si myslím, že by sa v mladých ľuďoch na základných a stredných školách mala podporovať kreativita a mali by dostávať priestor verejne vystupovať.

Potlačila som v sebe novinárskeho ducha a správala sa ako autorka

Nakoľko som v novinách pôsobila niekoľko rokov, tak som mala obavy, aby som sa ľudí nepýtala príliš veľa otázok, aby som im nezasahovala do súkromia a nevzbudila v nich dojem, že som príliš otravná. Hoci som mala v ruksaku pripravený diktafón, ktorý je už akýmsi syndrómom z čias žurnalistiky, tak som na seba nechcela pútať zbytočne veľkú pozornosť. Práve z tohto dôvodu som nekládla spisovateľom žiadne otázky, neangažovala som sa do hĺbky ich tvorby a nespovedala ich z toho, aké majú pocity, že sa zúčastnili Literárneho mecheche 2020 v Bernolákove. Tento krok by som uvítala, ak sa mi podarí viac presadiť a dostať do povedomia v oblasti literatúry a moje meno nebude len jednou veľkou neznámou.

Prekrásne zážitky, nové skúsenosti a roztomilé darčeky odcestovali so mnou domov

Mala som v pláne si priniesť viac kníh, ale môj ruksak by to asi fyzicky nevydržal a preto si ich postupne kúpim v kníhkupectve alebo objednám z internetu. Niektorých spisovateľov som ešte nečítala a tak sa na ich tvorbu úprimne teším. Akciu hodnotím veľmi pozitívne, bola pre mňa česť sa jej zúčastniť nielen ako návštevník, ale aj účinkujúci. Musím pochváliť pomocníčku Zuzku, ktorá napiekla fantastické makové koláčiky s citrónovou príchuťou, ktoré sme spolu so spisovateľom fantasy príbehov Stankom Hofferekom skoro všetky vyjedli. Pevne verím, že od nej získam recept a vyčarujem niečo podobné aj ja v kuchyni. Domov sme odchádzali ako traja mušketieri, kde mi spoločnosť robili Robko so Stankom, ktorí sa ma snažili rozosmiať, aj keď som začínala mať akúsi pochmúrnu náladu. Záver sme zavŕšili vegetariánskym jedlom v Eurovei, kde sme sa dosýta najedli a spokojne sa vrátili domov.