Odveká vojna klanov: Bratislavčania verzus cezpoľní (2018)

Foto: Kyria Photography (Fcb)

Každého rodeného Bratislavčana vie poriadne vytočiť, keď nemá kde svojho miláčika zaparkovať , no všade naokolo vidí ŠPZ občanov, ktorí nie sú pôvodom z hlavného mesta. Súčasne im prekáža, ak sa stretne s niekým nehostinným v podniku, ktorý sa nenarodil v Bratislave, no správa sa, ako keby zjedol všetku múdrosť sveta. A ešte viac ho vie rozčúliť, ak pri osobnom pohovore, na druhej strane sedí mimo bratislavský zamestnávateľ, ktorý sa ani nesnaží skrývať svoj rodný prízvuk.

Ako rodená Bratislavčanka na jednej strane dokážem tých ľudí pochopiť, pretože aj ja som sa s týmto už niekedy stretla, no na druhej strane je potrebné, aby sme sa hlbšie pozreli na celú situáciu. Áno, my Bratislavčania, ktorí sa bijeme s pokrikom: ,,My sme tu doma," máme pravdu, ale nechceme vidieť aj tu druhú stránku veci, kde sa búria ľudia z dedín a malých obcí a hlásajú: ,,Dajte nám možnosť študovať, dôstojne pracovať doma a my odídeme."

Priznám sa, že v mojom okolí mám viac kamarátov mimo Bratislavy a tak ich viem aj lepšie pochopiť. Neraz sa ma kamaráti z Dubnice, Banskej Bystrice, Nitry alebo Prešova pýtali, či je skutočne pravda, že sú tŕňom v päte všetkým Bratislavčanom. Ja síce nemôžem hovoriť za ostatných, ale myslím si, že sa tu nájdu určite aj slušní ľudia, ktorí majú pre tých, čo sa sem sťahujú pochopenie. Usilujú sa vidieť aj druhú stranu mince a nielen tú, ktorá je pre nich pohodlnejšia.

Keďže mám viacero známych práve z iných miest, tak som sa rozhodla napísať článok o dôvodoch, pre ktoré sa do hlavného mesta ľudia zvyknú sťahovať a pre ktoré sa na nich rodení Bratislavčania zvyknú hnevať.

Uveďme si jednotlivé príklady, ktoré zažíva nejeden cezpoľný len, aby mohol žiť dôstojnejšie.

Uveďme si jednotlivé príklady, ktoré zažíva nejeden cezpoľný len, aby mohol žiť dôstojnejšie.

Prekonáva obrovské vzdialenosti kvôli škole alebo práci

Zatiaľ čo obyvateľ zo Starého Prešporku má všetko pod nosom, tak ten, čo sem dochádza mimo hlavného mesta musí cestovať niekoľko hodín, aby mohol študovať a pracovať. Jazda nie je prechádzka rúžovou záhradou a ten dotyčný si musí odtrpieť cestu v preplnenej doprave, kde nie je často žiadny kyslík a človek tam stojí medzi množstvom upotených tiel takmer na jednej nohe.

Ďaleko od rodiny, priateľov a svojho domova

Človek, ktorý sa tu narodil si nevie predstaviť, aké vyčerpávajúce je odchádzať zo svojej rodnej vlasti od svojej rodiny a svojich kamarátov do mesta, kde nikoho nepozná. Kde na neho pozerajú ľudia cez prsty a on sa v snahe nájsť spoločnú reč musí predrať niekoľkými nepriateľskými osobami, ktoré mu dávajú pocítiť, že je tu nevítaný. Pre neho je to veľký svet, v ktorom sa musí postaviť na vlastné nohy a pretĺkať sa životom často sám.

Obchody s chudobným sortimentom sú na dennom poriadku

Bratislavčan má všetko po ruke a nemusí si kvôli obstaraniu kozmetiky, oblečenia alebo nového auta robiť starosti. Lenže človek, ktorý sa narodil v malom mestečku, nemá ani zďaleka také možnosti kultúrneho, sociálneho či spoločenského využitia. Na široko ďaleko nájde jedni potraviny, jeden obchod s ošatením a možno jeden, kde sa dá ísť na orosené pivo. On si nemôže vyberať z podnikov a kaviarní a ani nemá možnosť pozerať film v 3D.

Každý víkend balí tašky, nemá čas na oddych a relax

Človek pochádzajúci z hlavného mesta si v piatok po práci vyloží nohy na stôl a zapne televízor. No ten čo sa tu nenarodil a má dobrý vzťah so svojou rodinou piatok strávi balením vecí, ktoré si so sebou berie do rodnej vlasti. Hoci vie, že tam strávi iba pár dní, aj napriek tomu sa prekoná a teší sa, až znova uvidí známe tváre. Nemá často možnosti si ani oddýchnuť, pretože po príchode do Bratislavy je zase v jednom kole, kde sa ani nezastaví a vie, že o týždeň si už znova bude baliť kufre.

,,Argumenty ako: Cezpoľní nám odkrajujú z parkovísk, berú nám prácu, rozširujú tu infraštruktúru, uberajú z existujúcich lesov a lúk sú síce odôvodnené a pravdivé, ALE skúsme sa pozrieť aj na ich možnosti, ktoré nie sú ani zďaleka, tak široké ako tie naše. A verte či nie, ani ich neteší, že musia absolvovať dlhé cesty domov a musia byť neustálym terčom útokov tých, ktorí sa nedokážu vžiť do ich kože."

Text: pb