smiešnou
konvenciou sveta,
sloboda ma
zdoláva,
duša mi
v diaľ odlieta.
nebudem
nikdy poslušne
plniť iných
príkazy,
kým nastane
poludnie,
srdce vo
mne zvíťazí,
nezláka ma
hazard,
myseľ
sprevádza cnosť,
nechcem už
čakať
tak kričím
dosť!,
mám
ostatným slúžiť,
žiadajú to
mocipáni,
v ruke
držím prútik,
emblém mi
visí na šiji,
trestali ma
prísno,
tak radi ma
ranili,
bola som
len číslo,
konali veľa
bezprávia,
aby
idealistu skrotili,
hoci ich
včas popravia,
objavili
dávne posily,
ublížili
mnohým tvorom,
ktorí
chceli sniť,
po ich čine
podlom,
prestrihli
osudovú niť.
Text: Patrícia Brestovanská
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára