utorok 17. marca 2020

Kamila, moja jarná láska (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 
Sedávali sme v parku,
bolo nám spolu úžasne,
v srdci spomienku krásnu,
píšem dnes tajne do básne,

stískal som ťa pod hviezdami,
až dokým si nezaspala,
láska vzbĺkla medzi nami,
vyhnala knižného vazala,

písali sme spolu dielo,
boli sme si súdení,
natreli sme tmu na bielo,
a stali hlasom ozveny,

každý nám ľúbezný cit prial,
žili sme si ako v raji,
až dokým nebol znova máj,
a viac sme sa nesmiali,



voňala si ľaliami,
tak omamnými ako kvet,
spravila haló medzi pánmi,
chcel som čas vrátiť späť,

dala si prednosť inému,
hoci som ťa zbožňoval,
boháčovi tak vplyvnému,
stal sa zo mňa smutný kráľ,

ozdobil ťa prepychom,
konkubínu z teba spravil,
do duše ti prenikol,
ako krvilačný vampír,

v minulosti sa utápam,
a zabudnúť neviem dodnes,
keď prepadám zlým obavám,
a zúri vo mne besný pes,

som asi vážne fakt hlupák,
keď sa mi za ňou stále cnie,
ak to chcem ešte skúšať,
a neviem jej povedať nie.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára