 |
| Foto: Kyria Photography (Fcb) |
Nebolo to tak dávno, čo drvivá väčšina mládeže ulietavala na komunikačných prostriedkoch, akými boli maxi chat, azet, booom, badoo, skype, ICQ alebo myspace. Ešte pár rokov dozadu patrili medzi najväčšie vychytávky, o ktorých vedel takmer každý, kto len trochu používal internet.
Teraz si však stabilne udržuje prvenstvo v rebríčku oveľa silnejší a rafinovanejší konkurent, kráľ sociálnych sietí a manipulátor miliardy polapených nič netušiacich obetí - Facebook.
Skvelá myšlienka zožala celosvetový úspech
Nie nadarmo sa hovorí, že géniovia sú rovnako nebezpeční ako zločinci, pretože ich spája rovnaká črta - nápad, ktorý dokáže otriasť svetom. V ich mysliach sa vie zrodiť akákoľvek myšlienka, ktorá v sebe ukrýva buď osvetový rast alebo deštruktívny zánik. Buď nás teda vyzdvihne k nebesiam alebo nám spáli krídla zaživa.
Keď len devätnásťročný Mark Zuckerberg, v tom čase nádejný programátor vynašiel Facebook, nikto netušil, akú senzáciu tým o niekoľko rokov spôsobí. Na prvý pohľad sa jeho objav zdal pomerne neškodný a tak by nikto nepovedal, že raz pre nejakú sociálnu sieť bude niekto schopný zabíjať. Lenže tento počítačový komunikátor sa rovnako ako živé organizmy menil, vyvíjal až nadobudol podobu, ktorej by sa mohol zľaknúť i ten najdokonalejšie zostrojený Android.
Mark vďaka tomuto geniálnemu nápadu získal uznanie, obdiv, slávu, pozornosť médií, náklonnosť priateľov a sympatie nadšených používateľov na celom svete. V podstate sa malému chlapcovi splnil veľký sen, čo môžeme často vidieť prevažne v animovaných rozprávkach.
Facebook si nás podmanil toľkými výhodnými možnosťami
Pre človeka by mohol byť úplne zbytočný, no napriek tomu má toľko výhod! Nech už sa kdekoľvek pohneme, môže byť neustále s nami. Stačí, ak si ho nainštalujeme do počítača alebo telefónu a sme s ním v neustálom kontakte. Trávime s ním viac času, než s vlastnou rodinou, priateľmi alebo s našou polovičkou, pretože ho môžeme mať nonstop pri sebe. Prakticky s ním žijeme v jednej domácnosti - môžeme pri ňom jesť, cvičiť, pozerať film, komentovať fotky, chatovať, telefonovať, cestovať, tvoriť a dokonca aj spať. Ani jedna živá bytosť nám neumožňuje tráviť toľko nepretržitého času s ňou, ako tento malý a šikovný internetový pomocník. A jediné, čo preto musíme urobiť je to, že ho zapneme. A tak je čoraz náročnejšie mu otočiť chrbát a povedať: ,,Nie." Práve pre toľké neuveriteľné a vynikajúce možnosti často prehliadame to, o čo nás Facebook v skutočnosti okráda.
Fyzický kontakt je až na druhom mieste
Už viac nemusíme cestovať, aby sme videli svojich priateľov. Stačí, ak sa zaregistrujú na sociálnej sieti - Facebook a môžeme ich kedykoľvek vidieť a byť s nimi v spojení. Vôbec neprekáža, ak sme ich nepočuli a nestretli celý rok, však ich máme na Facebooku a tak presne môžeme vedieť čo sa v ich živote stalo a zmenilo. Je to tak jednoduché, buď klikneme na ich profil alebo im napíšeme správu. Môžeme vykonávať akúkoľvek činnosť a vďaka Facebooku sa so svojimi priateľmi môžeme o ňu podeliť. Vďaka rôznym aplikáciám máme možnosť s priateľmi zdieľať akékoľvek pocity, myšlienky, nápady, fotografie a ďalšie množstvo zaujímavých udalostí.
Facebook sa za ten čas tak vyprofiloval, že my vlastne už ani nemáme potrebu vidieť našich priateľov naživo. Veď ich vidíme na fotkách, môžeme si s nimi písať, sledujeme ich na profile takmer každý deň, všetko o nich vieme z prvej ruky. Neraz sa stáva, že ak sa aj stretneme so svojim priateľom na káve, obaja pozeráme do mobilu a miesto vzájomnej komunikácie a nadšenia z fyzickej blízkosti si prezeráme komentované fotografie, statusy a ďalšie novinky od priateľov. Práve preto nastávajú situácie, že hoci sa jeden na druhého veľmi tešíme, tak si v reálnom živote už nemáme čo povedať alebo nadobudneme pocit, že s tým človekom už nechceme viac tráviť čas, pretože ho vlastne skutočne nepoznáme. Na Facebooku všetko pôsobí tak dokonale, perfektne, lenže realita je často celkom iná a dotyční sa pri sebe cítia ako dvaja cudzí ľudia, ktorí si aj po dlhých rokoch spoločného poznania, vlastne už nemajú viac čo povedať.
Kvantita pridaných ľudí, predčila ozajstnú kvalitu priateľov
Dnešná doba nám ponúka nemálo praktických možností, ako si pridať človeka na Facebooku do priateľov. V minulosti sme si pýtali adresy, neskôr mobily a dnes si už pýtame meno dotyčného na sociálnej sieti. Vôbec nám nezáleží na tom, či ho dobre poznáme, či sa s ním chceme naozaj spriateliť, či sa mu niekedy plánujeme ozvať. Prvoradé pre nás je, aby sme chytili ďalšiu rybu v šírom mori a pridali si ju medzi ostatné chytené rybičky vo veľkej sieti. Tým stupne naše sebavedomie, naša sebadôvera, naše ego a naša pýcha.
Ľudia dnes zvyknú súperiť v počte priateľov pridaných na Facebooku. Akoby ich ani nezaujímalo, že tých ľudí viac už nestretli alebo nekontaktovali, úplne im stačí poznanie, že ich majú v priateľoch a tým pádom sa ich počet blýskavých neóniek v akváriu zvýšil. Síce vedia, že to nemá veľkú budúcnosť a je to len dočasné, no ten pocit, že sa môžu pýšiť so svojimi šikovnými úlovkami je pre nich prvoradý. Úplne inak sa pozerá na počet 560 priateľov, ako na počet 123 priateľov. Ten človek, ktorý má obrovský počet priateľov na Facebooku pôsobí populárne, vyhľadávane a zaujímavo. Hneď si všetci jeho známi povedia, že to musí byť iný ,,frajer", keď sa mu podarilo získať toľko ľudí na Facebooku. O pozadie sa stará málokto a nikto už neskúma, či sa s tými ľuďmi aj reálne stretáva. Veď jemu samému na tom nezáleží, on sa iba snaží získať čím najviac trofejí do svojej bohatej zbierky.
Potreba na seba upozorniť za každú cenu dosiahla vrchol
Ak sa jedná o Facebook, často pripomíname kohútov, ktorí sa snažia svoje samice prilákať najlepším zjavom, najfarebnejším perím, najväčšou dominantnou rysou. Môžeme vstať rozbití z pretancovanej akcie, môžeme cítiť hnev na svojich súrodencov, môžeme byť finančne na mizine, ale na Facebooku musíme pôsobiť vždy dokonale upravene, výborne naladene a absolútne spokojne. Akoby to vyzeralo, keby nás naši priatelia, ktorých je horibilný počet videli ako zmoknutú sliepku? Veď oni tam pôsobia vždy šťastne a bez náznaku problémov. Takže si zvolíme jednoduchú taktiku - oni nemajú problém, my nemáme tiež žiadny problém. Svoje depresívne stavy sa snažíme v tom momente zrolovať a vsunúť do neexistujúcej krabičky. Sadneme si za počítač, široko sa usmejeme, dotkneme sa prstami klávesnice a napíšeme ten najkrajší, najlepší a najzaujímavejší status, akého sme vôbec v danom rozpoložení schopní.
,,Čo by si asi pomysleli o nás všetci tí náhodne pridaní ľudia, keby od nás čítali niečo smutné alebo nudné? Veď my sme sa na nich usilovali v snahe docieliť vyšší počet priateľov, urobiť ten najlepší možný dojem. Musíme v ich očiach vyzerať tak vyrovnane, ako keď nás prvý krát stretli. Náhodou by si nás zmazali z nášho precízne usporiadaného zoznamu a my by sme tak prišli o jednu starostlivo chytenú rybičku. A to my predsa nemôžeme dopustiť!."
Či už si to priznáme alebo nie, pravdou je, že kvôli Facebooku prichádzame o možnosť byť sami sebou. On sa z nás spraví snažiť nejakú virtuálnu obľúbenú ikonu, ktorá sa musí páčiť každému bez výnimky. A práve preto zabúdame, že v živote sú aj oveľa dôležitejšie veci, než je internetový obdiv a popularita.
Závisť, súperenie a úporná snaha zažiariť, nás celkom zaslepuje
Veľakrát nás zvedavosť dokáže prekvapiť a doviesť tam, kde by sme vôbec nečakali. Preto pri prezeraní profilov iných ľudí, ich fotografií z dovoleniek, akcií či osobného života, pociťujeme až závisť. My sa síce navonok tvárime, ako im prajeme tie značkové hodinky, ako sa tešíme z ich dlhoročného vzťahu, no v skutočnosti chceme to, čo majú oni, iba to rafinovane kamuflujeme tým, že im lajkujeme všetky úspechy a vzlety. Síce sa navonok tvárime, akí sme nadšení, že kamarát strávil dva týždne na Havaji, no v skutočnosti ho v duchu preklíname a túžime presne po tom istom, čo zažil aj on.
Lenže to nie sú iba dovolenkové destinácie, módne doplnky, osobné uznanie či výzor. My si už dokážeme navzájom závidieť aj jedlo v chladničke alebo emotikón v statuse. Nerozlišujeme či sa jedná o priateľov alebo cudzích ľudí, jednoducho stačí, ak majú to čo chceme my a už sa z prajných bytostí, stávajú vrtkavé prelietavé motýle.
Pomaly nemôžeme ani spávať pri pomyslení, že náš kamarát si zavesil na Facebook fotografiu s dokonalou figúrou alebo so svojou novou láskou. ,,Ako sa vôbec opovažuje byť šťastný, keď my sa umárame v depresii, stratili sme motiváciu a ešte sa cítime aj pod psa?!."
Mylne pochopené myšlienkové statusy, dokážu rozvrátiť dlhoročné priateľstva
Už sa vám určite viackrát stalo, že ste si niečo zavesili na Facebook a váš priateľ sa do vás bez príčiny obul. Vy ste to vôbec nemysleli v zlom, iba ste sa subjektívne mohli vyjadriť k nejakej politickej situácií, módnemu trendu či k banálnej informácií typu, ktorá hviezdna celebrita schudla. On to však nepochopil tak, ako to bolo myslené a preto sa rozhodol to vziať osobne. Vzájomná riadková roztržka a neschopnosť vášho priateľa vás vypočuť, viedla k tomu, že sa vaše cesty rozdelili. Už nezáležalo na tom, že ste sa poznali dlhé roky, vy ste ho svojim spôsobom urazili a on už nemal dôvod byť súčasťou vášho života.
Pravdou je, že na Facebooku sa veľmi ťažko určité napísané myšlienky vysvetľujú. Písmena sú niečo celkom iné, ako slová, pretože v riadkoch človek môže viac experimentovať, obzvlášť ľudia, ktorí sa venujú nejakému umeniu, ma určite budú vedieť pochopiť. A jednak preto, si toľko ľudí zle vysvetľuje, ak sa niekto k niečomu na internete slovne vyjadrí. A to bez ohľadu na to, či sa jedná o módny prešľap alebo ekonomickú krízu.
Kontroverzné fotografie, vyjadrenia vedú k hádkam, intrigám až k nenávisti
Každý sme individuálna bytosť, preto máme rozdielne potreby, pocity, priority alebo ciele. To, že si niekto zavesí na Facebook fotografiu v plavkách neznamená, že to urobí každý. Preto sa zvykne stávať, že našim priateľom sa jednoducho nepáči to, čo uverejníme na svoj profil. Môže to na nich pôsobiť nudne, infantilne až vulgárne. Sú dokonca prípady, kedy sa rozhodne človek s niekým ukončiť kontakt len preto, že si zavesí na Facebook fotografiu alebo status, ktorý mu nie je sympatický.
Realita je vždy úplne iná, lenže na Facebooku je veľa vecí skreslených a aj tá najnevinnejšia fotka môže pôsobiť hrubo, neotesane a amorálne. A keďže sa riadime tým, čo vidíme na Facebooku, nerozmýšľame už nad tým, ako sa vecí majú v skutočnosti. V zápale hnevu, nepochopenia až istej apatie konáme bez rozmyslu, čo vedie k tomu, že sme schopní navždy zavrieť dvere pred človekom, ktorý bol dôležitou súčasťou nášho života.
Vymazaný priateľ znamená zákonito neexistujúci priateľ
Facebook pre nás predstavuje akýsi osobný a špeciálny diár, kde si značíme všetky dôležité udalosti, zaznamenávame významné zážitky v našom živote a súčasne zhromažďujeme veľké množstvo ľudí, o ktorých si myslíme, že musia zostať v našom friendliste až dokým sa sami nerozhodneme ich zmazať. A práve preto nedokážeme pochopiť, ak si nás niekto odstráni z priateľov či už po čase alebo v krátkom období. Myslíme si, že tým ukončil s nami spojenie úplne, nezaujímajú nás jeho dôvody a obviňujeme ho z nehoráznej velezrady. ,,Ako si nás vôbec dovolil vymazať, keď nás vopred písomne o tom neinformoval? Odkiaľ nabral tú obrovskú drzosť? Veď bol našim priateľom celých 365 dní! A zrazu je všetkému koniec!."
Po tomto čine už viac dotyčného človeka prestaneme vyhľadávať, začneme sa mu vyhýbať, nechceme mať s ním nič spoločné a sme presvedčení o tom, že už do nášho života viac nepatrí.
Takýto prístup je veľmi veľkou chybou, ktorej sa dopúšťajú niektorí ľudia pri verdikte pre svojich priateľov. Nemali by sme nikdy zabúdať na to, že v živote každého človeka sú chvíle, kedy chce niečo ukončiť a vtedy naozaj cíti, že je tak správne. To však neznamená, že priateľstvo končí dňom, kedy si dotyčný vymaže zo zoznamu druhého človeka. Priateľstvo je predsa niečo viac, ako len napísané meno na virtuálnom zozname.
Facebook sa plaví na lodi, no my držíme v rukách kormidlo !
Všetci si dáme ruku na srdce a skúsime si úprimne odpovedať na otázku, kto môže za to, že sociálne väzby sú medzi ľuďmi narušené, že osobný kontakt je už len akousi spomienkou a že skutočný priateľ je používaný viac vo výrokoch motivačných kníh, než v skutočnom živote. Určite si viacerí odpoviete, že za to môže Facebook. Všetko nasvedčuje tomu, že on je najväčší vinník. Lenže vy rovnako, ako ja viete to, že nie je možné, aby nás ovládala nejaká sociálna sieť. Na to, aby sa to mohlo stať, jej musíme dať súhlas. A to sme my urobili a preto je to iba naše zlyhanie. My môžeme za to, že sa viac tešíme na statusy svojich kamarátov, než na ich fyzickú prítomnosť, my si môžeme za to, že si na svojich priateľov spomenieme na sviatky iba vďaka Facebooku a my tiež môžeme za to, že sme sa stali poslušnými nástrojmi, ktoré sú riadené niečím, čo v skutočnosti nemá dušu, necíti žiadnu emóciu a v podstate ani nežije.
Je jednoduché obviňovať všetko naokolo, ako hľadať príčinu zlyhania v sebe samých. Preto, ak budeme najbližšie chatovať s priateľmi, tak si uvedomme, že my rozhodujeme o tom, či ich reálne uvidíme alebo sa uspokojíme len s ich profilovou fotkou. Nikto nás nemôže ovládať, pokiaľ mu k tomu nedáme náš súhlas a hoci to znie akokoľvek nereálne, tak je to naozaj pravda.
Vážte si svojich priateľov pre to, že EXISTUJÚ, nie kvôli tomu, že sú registrovaní na Facebooku
Zabudnite na to, koľko statusov pridal váš priateľ na Facebook, koľko fotografií mu svieti v profile, koľko iných ľudí si dal do priateľov. Nemyslite na to, či ho o týždeň alebo o rok budete mať ešte vo svojom zozname, nesledujte ako často vám komentuje statusy a koľko krát za týždeň vám napíše správu. Nedajte sa obmedzovať sociálnou sieťou, vykašlite sa na praktický spôsob žitia a stretávajte sa so svojimi priateľmi nielen na internete. Tešte sa z ich prítomnosti, buďte vďační za ich spoločnosť, vychutnávajte si každý prežitý zážitok s nimi, započúvajte sa do ich hlasu a usmievajte sa, keď spočiniete v ich objatí. To sú totiž veci, ktoré vám žiadna sociálna sieť na svete nedá.
Text: pb
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára