Uväznená vo svojom tele, apropo ako bojovať proti tieňu osobnosti (2015)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Možno si pri čítaní titulného nadpisu pomyslíte, že sa jedná o nejaký béčkový, slabo propagovaný hororový film, ktorý nezodpovedá skutočnému životu. Lenže verte či neverte, v úvodných slovách sa skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá. Zvykne sa hovoriť, že zmysel pochopí len ten, kto si danou situáciou prejde. A preto som sa rozhodla, že budem písať na základe vlastnej autentickej dlhoročnej a strastiplnej skúsenosti. Je to síce smutný zážitok, no i napriek tomu som sa z neho snažila vyňať pozitívne veci, ktoré ma časom niekam posunuli. Pre mňa je to určitá empíria, ktorá mi ukázala cestu, ako sa dostať bližšie k sebe samej. A hoci som v živote práve pre tento ,,skalp harmónie" o viaceré veci (možno natrvalo) prišla, tak som za túto frustrujúcu skúsenosť v podstate vďačná. I vďaka nej som sa naučila bojovať s ,,imaginárnymi" silami, ktoré ma ,dobrovoľne" držali v zajatí ,,predsudkov." Spomenutá krátka myšlienka obsahuje tri podstatné fakty, ktoré som dala do úvodzoviek. Aj prostredníctvom nich som sa odrazila a rozhodla sa priblížiť viac zo svojich vlastných poznatkov.

Akákoľvek posadnutosť je výplodom mysle

Nikto vás nikdy nemôže ovládať, pokiaľ sa tomu javu alebo bytosti nepodáte. Taktiež ste to vy, kto si vyberá voľbu, ktorú postaví na priečku svojho života. Nikto vám nemôže ublížiť, pokiaľ nebudete v sebe živiť predstavu, že vás nikto nemá rád a všetci stoja proti vám. Už vtedy, keď sa do niečoho pustíte alebo sa začnete niečomu venovať, si vyberáte svoju voľbu, pri ktorej sa uberáte určitým smerom. Či tá trať zodpovedá vašim predstavám závisí od toho, či sa stotožníte s cestou, ktorú si zvolíte. Nie vždy si vyberáme správny prúd, v ktorom sa máme unášať a práve vtedy nastanú tie prelomové situácie, v ktorých sa buď utopíme alebo dostaneme úspešne na breh. Viacero z vás sa počas tejto fázy dostane buď do totálnej eufórie alebo do úplnej melanchólie. Stačí jediný krok a môžete stratiť úplne všetko čo máte. A tento dôležitý krok riadi život v každej oblasti vášho jedinečného bytia. Vždy si môžete vybrať, čo chcete docieliť. Či si zo života urobíte plachetnicu slobody alebo mohylu nárekov. Môžem vám zaručiť, že ak si vyberiete lúče, temno vás neporazí.

Byť v niečom dobrý alebo zlý - je iba relatívny pojem

Aby som prešla k podstate celej tejto pasáže, tak by som chcela spomenúť dve veci. Prvou je, že sa človek nemá prestať hľadať. A ak sa už nájde, nech sa neuspokojí s tým, k čomu dospel. Nikdy nemôže byť tak dobrý, aby časom nemohol byť ešte lepší. Síce otrepaná fráza, ale má v sebe nemálo zrniečok pravdy. Myslím si, že veľa závisí od toho, ako človek pôsobí na svoje okolie a predovšetkým záleží na tom ako vníma sám seba. Ak je neustále so sebou vnútorne nespokojný, je frustrovaný a večne demotivovaný, tak to nemôže veštiť nič dobré.

Vtedy nestačí, aby vás okolie začalo chváliť, pretože vy vnímate iba jednu stranu a to - vašu vlastnú stravujúcu nespokojnosť. A na ničom inom vám v tom momente nezáleží a odmietate každú dobre mienenú radu vypočuť. A vtedy to musí prísť.

Začnete cítiť depresie, vnímate, že máte okolo seba stále menej ľudí. Tí, ktorí vám volali, sa prestali ozývať. Už vás nikto nevyhľadáva a vy sa cítite, ako keby na vás zanevrel celý svet. Omyl. To vy ste zanevreli na svoj život, na svojich priateľov, sami na seba. Lenže vy ste tak decimovaní tou skutočnosťou vlastnej nespokojnosti, že nevidíte skutočnú realitu, iba vytvorenú vami určitú domnienku, ktorá však má od pravdy veľmi ďaleko. No, je neskoro, pretože vy ste uverili svojej pravde, svojim predsudkom a svojmu utrpeniu. A preto sa začnete neustále zapodievať vlastnou nedokonalosťou a ničíte sa vedomím, že nie ste pre nikoho dostatočne dobrí. Už nič nevnímate, stále viac prepadáte do pocitu menejcennosti a sebaľútosti. Na ničom nezáleží a každý deň trávite myšlienkami o tom, ako svoj život veľmi nenávidíte a ako sa trápite tým, že nič nemôžete zmeniť. Takto to pokračuje až sa dostanete na koniec svojej cesty a začnete uvažovať nad tým, komu by ste chýbali, keby ste jedného dňa odišli navždy. A to už je vrchol vášho zúfalstva, dotkli ste sa mrakov a neviete zostúpiť na zem počas búrky. Už ste tak zaslepení vlastným trápením, že nevidíte nič kladné a nechcete počuť o žiadnom pozitívnom impulze, ktorým by ste svoj život mohli zmeniť. A viete čo sa potom stane? Zomriete zaživa. Síce fyzicky budete medzi živými, ale vaše vnútro sa rozpadne na tisíc kusov a pre všetkých ostatných budete mŕtvi. Je koniec všetkého, čo ste zažili a čo ste sa naučili. Už nežijete, vaša tvár je strhaná a vaše myšlienky sú obklopené tmavým závojom. Z očí vám vyhasla iskra a z vášho srdca sa vytratila láska. A klesnete na úplne dno, z ktorého sa nemôžete dostať. A vtedy si všetko uvedomíte, chcete opäť žiť, ale trpká skúsenosť vám v tom bráni. Trpíte a neviete sa s tým zmieriť. Chcete odísť, lenže vaše telo je stále prítomné, hoci pre nikoho, už iba pre vás. To telo, ktoré tak nenávidíte a pohŕdate ním celou svojou bytosťou! Napadá vás, že dôvodom prečo trpíte je vaše telo a za svoje nešťastie viníte iba svoje telo. Kvôli nemu nemáte priateľov a prišli ste o svoj život. To hlúpe telo vám zničilo dôvod žiť! A z posledných síl sa ešte chytáte nejakej slamky, ktorá sa však zlomí v momente, kedy na ňu siahnete. A vy sa prepadáte stále viac do temnoty, z ktorej niet návratu. Je koniec, znova. Tentoraz úplný. Dá sa ešte niečo urobiť? Dá sa vrátiť späť? A ak áno, ako začať znova?

Táto otázka ma prepadala niekoľko rokov a z vlastnej skúsenosti viem, že začať odznova a prestať na to všetko myslieť, je psychicky náročné a neskonalo vyčerpávajúce. A máte pocit, že to musíte vzdať, lebo sa nemôžete dotknúť jasnej oblohy, ktorá sa k vám akoby prihovárala ,,Si príliš nízko, aby si sa ma mohol dotknúť." A to je nevýslovné utrpenie, pretože začnete plakať od rána do večera a neviete sa z toho kruhu vymaniť. Psychicky decimujete celé okolie vôkol vás a súčasne máte strach, že sa nikdy nebudete vedieť prijať. A tá emócia otriasa každou vašou bunkou a časťou vášho tela. Táto drvivá sila pripomína hurikán nad oceánom. Človek sa prepracuje do stredu a skôr než sa nazdá, sa ocitne na začiatku. A viackrát to vzdá a túži sa na to vykašľať a so všetkým skoncovať. Nič ho neteší, nič ho nezaujíma, je posadnutý iba svojim nedokonalým telom. Je mu jedno, kto ma narodeniny, kto kde ide na dovolenku, kto sa kedy vydáva. On nepretržito rozmýšľa nad svojim telom a neustále sa ku nemu vracia myšlienkami. Túži sa toho zbaviť, ale čím ďalej tým viac sa v tom motá. Nedarí sa mu to ukončiť a je z toho nešťastný, no namiesto toho, o tom ešte viac rozpráva. Hoci sa to zdá byť nemožné, aj tu existuje cesta k slobode a k sebe samému.

V čase, keď som sa tým trápila, som bola presvedčená, že som si to vybrala a preto sa to deje. Vnímala som to ako trest za určité minulé krivdy. Odstupom času som však zistila, že som si to vybrala preto, pretože som bola príliš pasívna, aby som sa venovala niečomu hodnotnejšiemu než vlastnému telu. Celé roky som študovala rôzne materiály a fóra na internete. Diskutovala som s anonymnými užívateľmi o určitých spôsoboch vylepšenia svojho tela celé hodiny, celé mesiace. Dalo by sa povedať, že som tak prežila svoju pubertu i časť mladosti. Čítala som si množstvo komentárov a príspevkov z internetových stránok, ktoré ma mali nasmerovať k správnemu rozhodnutiu. Verila som, že konám správne a dúfala som, že mi to pomôže zmeniť život. No, jediné čo som získala za tie celé roky bolo, že som si zničila psychiku i vlastné zdravie. Lenže to bol môj každodenný rituál a pomaly som miesto pozdravu vnímala len ,,Moje telo, ako ho len nenávidím a ako v ňom nechcem byť." Po každej stránke svojej existencie som sa zrútila a ten nápor moja psychika jednoducho nemohla zvládnuť. Emocionálne som bola vyšťavená, akoby som utŕžila porážku a duševne vypálená ako posledná síra v krabičke. Opäť sa vrátim k tomu, že sa naozaj dá skoncovať s týmto životom, pokiaľ človek v sebe nájde silu zmeniť spôsob, akým vedie svoj život. Preto som sa rozhodla spísať zopár základných indícií alebo formuliek, ktoré mi pomohli v tom, aby som sa oslobodila zo zovretia utkvelej dôležitosti svojho tela.

Ešte predtým by som veľmi rada uviedla tri úrovne sebadeštrukcie, ktorými si človek môže prejsť.

Prvou je úroveň, v ktorej si človek raz za čas všimne, že je nespokojný so svojim telom, no verejne na to nepoukazuje a tým pádom, nikto o tomto jeho probléme nevie. Len občas ho napadne, že by mohlo vyzerať inak, no príliš sa ním nezaťažuje.

Druhou je úroveň, ktorá spočíva v tom, že človek sa začne zapodievať svojim zovňajškom viac než by mal, je s ním veľmi nespokojný a rieši svoje nedostatky s blízkym okolím.

Treťou úrovňou je fáza, kedy si človek uvedomuje svoje nedostatky na tele a často na ne myslí. Zaťažuje tým nielen priateľov, ale aj cudzích ľudí a študuje si o tom raz za čas stránky na internete.

Štvrtou úrovňou je stupeň, v ktorom takmer vrcholí nespokojnosť s vlastným telom, myslí na neho pomaly každý týždeň, chce sa o ňom baviť s každým, s kým sa dá a číta si pravidelne diskusné fóra, ktoré sa zaoberajú touto problematikou.

Piatou fázou, tou finálnou je interval, kedy človeku nestačí s každým rozoberať svoje telo, on na neho myslí pomaly každý deň, pri akejkoľvek činnosti, zámerne vyhľadáva všetky odkazy na internete, ktoré ho nasmerujú k rubrike, ako zmeniť svoje telo a akoby to nestačilo, začne sa s každou osobou rovnakého pohlavia porovnávať. Doslovne každého bombarduje otázkami o svojom tele a trvá na tom, aby sa s ním každý o tejto téme bavil. Už pomaly nie je vec, pri ktorej by nemyslel na svoje telo. Táto fáza je veľmi nebezpečná, pretože stojí veľa síl a sebazapierania.

Ako som vyššie spomínala, vrátim sa k formulkám, vďaka ktorým môžete vnímať svoje telo inak, než doteraz. Na internete sa toho popíše naozaj veľa a tak som sa rozhodla čerpať zo svojej vlastnej skúsenosti a zo svojich vlastných zostavených rád.

Cesta k tomu, aby ste sa odpútali od toho, čo vás drží v zajatí vašich predsudkov a predstáv

Potvrďte svoju hodnotu a dajte ľuďom zreteľne najavo, že si sami seba vážite.

Tým chcem povedať, že nezáleží na tom, čo si o vás iní myslia, pokiaľ si vy o sebe nemyslíte to čo chcete, aby si o vás mysleli ostatní. Máte krásne vlasy alebo úžasné oči? Ale nedokážete oceniť tú krasu vy sami? Tak potom neočakávajte, že ju ocení niekto iný. Nikto to za vás neurobí. Vy musíte byť tým indikátorom, ktorý podnieti ostatných, aby vnímali vašu skutočnú krásu.

Dovoľte ľuďom, aby vás pochválili a prestaňte trpieť predsudkami, že to nemyslia úprimne.

Určite sa vám stáva, že vám niekto zloží kompliment, lenže vy si pomyslíte, že vám chvália zo súcitu. Neriešte, ako to naozaj tí druhí myslia. Buďte radi, že vás pochválili a netrápte sa otázkami typu ,,Myslel to naozaj vážne? Chcel ma iba zosmiešniť?" Pokiaľ sa tým prestanete zaoberať, naučíte sa sami rozdávať chvály a z tých, ktoré vám predložia iní, sa budete vedieť zo srdca tešiť.

Prestaňte sa obklopovať vecami, ktoré vám pripomínajú dôvod - prečo ste trpeli kvôli fyzickému vzhľadu.

Mali ste určité predstavy o tom, ako chcete vyzerať? Denne ste sa pozerali na ženy/ mužov, s ktorými ste sa porovnávali?

Aj teraz ich máte niekde vyvesené a stále na ne zbožne hľadíte s túžbou raz sa im vyrovnať? Tak ich jednoducho odstráňte alebo ich odložte, kde ich nebudete mať na očiach. Ak cítite, že vám to bráni v tom ,aby ste sa posunuli ďalej, musíte s tým skoncovať. To čo je pre nás negatívne, by nemalo byť k nášmu dosahu, pretože nás to iba brzdí v tom, čo naozaj chceme dosiahnuť alebo zmeniť.

Nájdite na sebe niečo, vďaka čomu sa budete cítiť sebavedomo a nebudete mať potrebu na to neustále negatívne poukazovať.

Určite je na vás niečo také pekné, čo padne do oka viacerým, ktorí sa s vami rozprávajú. Je úplne jedno, čo to je. Dôležité je to, že je to tá vec, vďaka ktorej vás tí druhí obdivujú, respektíve vám lichotia. Ak sa naučíte vnímať to, čo je na vás skutočne pekné, budete vedieť prijať komplimenty bez predsudkov a zbytočných otázok.

Zabudnite na diskusné fóra, internetové stránky o skrášlení tela a iné ,,čestné prehlásenia."

Ten prvý krok musíte samozrejme urobiť vy. Je to síce ťažké, pretože ste sa často zapodievali takýmito fórami, kde ste očakávali od diskutujúcich radu o tom, ako môžete zmeniť niečo na svojom tele. Musíte si uvedomiť, že to večné porovnávanie jednotlivých príspevkov vás úplne ničí a bráni v tom, aby ste sa posunuli. Vôbec netušíte, kto sa skutočne na druhej strane skrýva a vy sa trápite pre niekoho, kto možno ani neexistuje.

Hľadajte témy, ktoré sa netýkajú vášho tela.

Tak toto z vlastnej skúsenosti viem, že je skutočne náročné. Hlodá do vás červík, aby ste sa spýtali otázku práve tohto rozmeru a charakteru. Prečo nie? Veď ste sa to pýtali miliónkrát, tak prečo by ste sa to nemohli spýtať znova? Toto určite nerobte! Spomeňte si, kde vás tieto otázky dostali a čo vám spôsobili? Opäť vás naštartujú, aby ste sa točili v kruhu, ktorý ste sa rozhodli definitívne zastaviť. Ak niekto predsa len spomenie sám od seba niečo, čo je spojené s telom, tak ho samozrejme vypočujte, no neprejavujte výraznú aktivitu a pokúste sa o to veľmi neinteresovať. Ak sa vám to podarí, môžete si pogratulovať. Po čase sa môžete o týchto veciach s inými ľuďmi rozprávať spontánne, ale doprajte si priestor na to, aby ste sa dostali z túžby neustále poukazovať na vaše či iné telo.

Naučte sa brať veci také aké sú, hoci vás napadajú otázky typu ,,Prečo práve on/a a nie ja?!"

Má niekto niečo krajšie alebo lepšie od vás? Má kamarátka krajšie vlasy, kamarát väčšie bicepsy, susedka pevnejšie brucho? A prečo to akurát vy nemáte? Ako je možné, že oni to majú a vy nie?! Skúste zo seba dostať potrebu rozoberať to, prečo máte alebo nemáte niečo, čo má, respektíve nemá niekto iný? Nemusíte to v sebe potlačiť, stačí prijať fakty, že nemáte predispozície mať to isté čo má vaša kolegyňa alebo spolužiak. A ak aj máte nejaké črty spoločné, nie ste klony a vždy sa nájde vec, ktorú dvaja ľudia nemajú rovnakú. Presviedčaním o tom, že toho máte menej než iní, sa iba ubíjate a zbytočne deprimujete. Aj tak to nezmeníte, tak sa tým radšej nezaoberajte.

Neporovnávajte sa s ikonami módnych agentúr, nablýskaných javísk a plesových večierkov.

Prečítali ste si v rubrike ,,kokteil" , že istá herečka alebo speváčka má krajšiu postavu ako vy. Je mladšia, krajšia, štíhlejšia. Má dokonalé telo! Ale vy ho nemáte! A to je niečo nehorázne a vy sa to musíte snažiť vyriešiť. Ale jediné čo tým zmeníte je čas, ktorý nevrátite. Ako môžete ovplyvniť výzor nejakej hviezdnej celebrity? Je jedno, či má krajšie nohy alebo vlasy. Ak by to aj bola pravda, čo sa tým vo vašom súkromnom živote zmení? Vôbec nič! Tak sa nezapodievajte vecami, ktoré vás oberajú o priestor sa realizovať tak ako potom túžite.

Môžem vám zaručiť, že všetky tieto uvedené pomôcky sú spoľahlivé a účinné. Mne trvalo zhruba sedem rokov, kým som sa dokázala odpútať od presvedčenia, že niečo s mojim telom je v neporiadku. Keby som mohla vrátiť čas, zariadim sa celkom inak. Preto som sa rozhodla napísať o svojej skúsenosti, aby som osoby, ktoré zažívajú podobný problém trošku nakopla k tomu, aby si viac vážili samé seba i svoje telo v jeho skutočnej a jedinečnej podobe.