Ži a nechaj žiť (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Ide  dlhou uličkou,

každý na neho zíza,

s malou dušou ukrytou,

pôsobí ako Mona Líza,

ľudia pripomínajú vlkov,

strkajú do seba divo,

anjel v nebi zmĺkol,

na Zemi zostalo ticho,

lásku nikto necíti,

nosia kostým zverstva,

vo vnútri sú prehnití,

nemôžu už prestať,

hlavy posmešne vystrčia,

chcú splynúť s davom,

zvolili cestu bez srdca,

s umelou rolou zradnou

bezočivo sa škeria,

klebetia krivými perami,

zhadzujú kus peria,

dokým sa ego nezjaví,

snažia sa byť dôležití,

práve hlúpymi rečami,  

je im jedno čo cíti,

ten čo je za dverami,

musí niesť bremeno,

na ktoré si nezvykol,

sklápa oči nesmelo,

ako ďalší z poslíkov,

ušliapali jeho dôveru,

a nechali v slzách stáť,

ukradli nádej poslednú,

ktorú mu sťal kat,

musí prijať údel,

okovy ďalej vláčiť,

zlo už dávno uzrel,

je lapený vtáčik.

 Text: Patrícia Brestovanská