Tieto starodávne znaky sú
výtvorom mágov z doby bronzovej a súvisia s grafickým vyjadrením
ich učenia. V škandinávskych štátoch ich nájdeme často znázornené na
kameňoch. V začiatkoch ich vzniku znaky pripomínali prevažné hieroglyfy.
Až po obsadení národov v okolí Stredozemného mora, sa na germánskom území
rozšírilo hláskoslovie.
Historici sa medzi sebou
o pôvode rúnového písma vzájomne konfrontujú. Jedni tvrdia, že povedomie
o fonetickom význame znakov k nám prišlo z druhého storočia pred
naším letopočtom, ďalší zastávajú názor, že pochádza z prvého
a druhého storočia nášho letopočtu. Existuje však veľa konšpirácií, ktoré
potvrdzujú a zároveň vyvracajú pôvod týchto dávnych znakov.
História
a význam rúnového písma
Najstaršiu rúnovú abecedu
tvorí germánsky Futhark, ktorý sa skladá z dvadsiatich piatich znakov.
Každý symbol predstavuje iný druh kozmickej energie. Tie úzko súvisia
s interpretovaním nášho podvedomia a tvoria určitú energetickú
hodnotu.
Francúzsky spisovateľ
Rudolf John Gorsleben v tejto súvislosti opisuje prostého človeka
sediaceho na kopci, ktorý prijíma náboženskú inšpiráciu a znázorňuje ju
pomocou znakov.
Germáni si ich vyberali na
základe tvaru, ktorý pripomínal grécke, latinské alebo etruské písmená.
Údajne do tajomstva pohanských znakov bol ako prvý zasvätený
severský boh Odin. Na deväť dní sa pribodol svojou kópiou k stromu sveta
Yggdrasil.
V severskej mytológií predstavoval strom sveta, ktorý
bol obrazom celého univerza. Za prinesenú obeť ho jaseň odmenil symbolmi, ktoré
majú schopnosť predurčiť osud.
Vývoj rún úzko súvisí
s rúnovou mágiou. V rannom období sa pohanské znaky vrývali do dreva,
kovu, kameňa a kostí. Nápisy na kameňoch zohrávali pri spracovávaní rún
významnú úlohu. O ich existencii sa vie už dvetisíc päťsto rokov.
Rozprestierajú sa po celej
Škandinávii a dokonca niektoré z nich nájdeme aj v Spojených štátoch
amerických.
Prepojenie symbolov s veštením
Severania boli známi
poverčivosťou a preto verili, že runy im predurčujú osudy. Pohanské znaky
boli s nimi prepojené a oni prikladali ich výkladu mimoriadny význam.
V dobách minulých práve veštenie tvorilo najrozšírenejšiu metódu rúnovej mágie.
Rúnové tvary sa vrývali najčastejšie do
dreva alebo kameňa a hodili sa na bielu látku. Následne sa vyložili podľa prísnych pravidiel.
Aj v súčasnej dobe sa
veštenie rún teší veľkej popularite a má v sebe stále obrovskú moc. Stretávame
sa s nimi pri meditácií, liečiteľstve alebo pri mystickej komunikácií.
Znaky si spájame s ochranou, úspechom, víťazstvom, múdrosťou
a láskou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára