Vegetariánstvo – protiľahlá strana konzumnej spoločnosti (2017)

Foto: Kyria Photography (Fcb)

Keď som začínala s vegetariánstvom, čo bolo pred troma rokmi, tak ma ani len napadlo, že sa časom dopracujem k takému pestrému jedálnemu lístku, aký sa v súčasnej dobe stal mojim pravidelným rituálom. V čase, keď som bola malá, zdravé stravovanie na tento štýl prakticky na Slovensku neexistovalo. Ak áno, tak o tom skoro nikto nehovoril a nebolo ani vďačnou témou rôznych periodík, farmaceutov prípadne odporcov tohto životného štýlu. A preto ma ako väčšinu z vás, moji rodičia vychovávali v duchu štandardného stravovania v zmysle ,,mäso sa jedlo odjakživa odkedy žili prví ľudia a nie je dôvod to meniť." Hoci som milovala zvieratá viac než čokoľvek iné, v tom období ma ani len nenapadlo žiť bez mäsa a ani som to nepovažovala za dôležité.

Pokrmy s mäsom som videla u každého člena našej rodiny, naším zvykom bolo dať si trikrát do týždňa kuracie, bravčové a niekedy aj hovädzie mäso a nikto sa nad tým vtedy nepozastavoval ako nad niečím skazeným, nesprávnym a nehumánnym. Keďže u nás nikto nebol vegetariánom a ani mojich rodičov rodičia a ich rodičov rodičia, kde by som takto mohla pokračovať a vymenovať celú našu rodovú generáciu, tak ani mňa nikto nevychovával v duchu žitia bez mäsa. Mojim rodičom to každopádne nezazlievam, neboli na to pripravení a ani dostatočne informovaní, aby vedeli, čo sa za tým skrýva. A tak som sa musela narodiť ja, ktorá s tým začala a ktorá v tom bude vychovávať svojich budúcich potomkov, vnúčatá atď.

Hovorí sa, že niektorí vegetariáni jedia raz za čas ryby, aby im nechýbal vitamín D, jód, draslík, vápnik a ďalšie potrebné živiny, ktoré podporujú náš organizmus. Lenže v tejto veci som mala úplne jasno, pretože ja som ryby nejedla ani v čase, keď som vegetariánka nebola, takže ich nejem ani v súčasnosti. Nikdy mi nechutili a vždy som si vydupkala, aby sme na Vianoce nezabíjali kapra. A tak ho rodičia úplne prestali kupovať, pretože už odmietla jesť aj moja mama, ktorá mala ako také súcitenie so zvieratami, hoci sa jej vegetariánkou zatiaľ stať nepodarilo.

Aj keď si to teraz nerada pripúšťam, patrila som k ľuďom, ktorí oplakávali psy, mačky, pandy, delfínov, ale bolo im jedno v akých podmienkach sa nachádzajú hospodárske zvieratá. Lepšie povedané, nejavili záujem o tom zistiť viac, pretože pre nich bolo pohodlnejšie sa tváriť, že tento problém neexistuje a bez mäsa sa žiť nedá. Trvalo mi celých dvadsať šesť rokov môjho života, aby som pochopila, že bez mäsa sa dá bez problémov fungovať a nie je potrebné zabíjať desiatky miliónov zvierat ročne na hospodárske účely.

O tom, ako sa správne stravovať, čo jesť, aby vám nechýbali vitamíny, ako fungovať bez mäsa bez zdravotných problémov, ako si pestro navariť alebo čomu sa vyhýbať si môžete naštudovať v rôznych príručkách o vegetariánstve, prípadne v dostupných knihách v kníhkupectvách. Priznám sa. Že ja sa riadim v rámci stravovania intuitívne. pričom počúvam svoje telo a snažím sa mu dávať to čo si žiada a odo mňa pýta. Neštudovala som si túto problematiku a nevenovala som jej dôkladnú pozornosť. Snažím sa jesť všetko čo je dôležité pre môj organizmus, okrem mäsových výrobkov, výrobkov, ktoré obsahujú palmový olej alebo palmojadrový tuk a čiastočne som obmedzila aj niektoré iné potraviny, kvôli tomu, že mi buď prestali chutiť alebo ich k životu už nepotrebujem.

Vegetariáni nie sú vegáni - nemiešajte ich dokopy

Keď som s vegetariánstvom začínala, tak som sa stretávala s reakciami typu: ,,Prestala si jesť mäso. A ješ mliečne produkty a vajcia tiež kupuješ? Lebo vegáni vraj nejedia vôbec živočíšnu stravu. Tak ako to je?!." Realita je taká, že ľudia, ktorí sú všežravci presne nevedia rozlíšiť vegetariánov od vegánov a majú pocit, že je to úplne to isté. Avšak nie je to pravda, pretože i napriek tomu, že sa stravujeme podobne, u vegánov sa vylučuje úplne živočíšna strava, takže všetky výrobky, ktoré pochádzajú zo zvierat oni odmietajú konzumovať. Vegetariáni majú povolené jesť aj mliečne výrobky a vajcia, takže od nich sa neočakáva, že s tým prestanú. Samozrejme, je to na každého voľbe.

Ja som sa dostala k vegetariánstvu na akcii ,,Deň Zeme," kde ma k tomu doviedli slečny z Hare Krishny. Pre nich bolo v poriadku piť mlieko a jesť vajcia a tak som sa nad tým ani ja veľmi nepozastavovala a zakázala som si jesť iba výrobky z mäsa. Možno, keby som stretla vegánov, tak už je zo mňa tri roky vegánka, ale moja duša mala asi v tom čase iný plán. Bolo to zo dňa na deň a ja ľutujem iba to, že som ich nestretla skôr.

Vegetariáni nejedia len trávu, majú pestrú stravu!

Občas mi niekto napíše na pokeci, kto sa dostane na môj blog a začne ma kritizovať v oblasti môjho stravovania štýlom: ,,Tvoj pokus o zviditeľnenie je smiešny a rovnako smiešni sú aj tí, čo jedia trávu ako ty! Musíte mat päť kíl aj s topánkami a nie je to vôbec zdravé!" Verte mi, že to tak skutočne nie je. Keď sa rozpamätám na to, ako som fungovala v čase, keď som jedla mäso a čo som mávala na tanieri, tak to bolo stále len o tom istom stravovaní. Nebolo to pestré, ani vyvážené, nemala som pocit, že sa moje stravovanie nejako vyvíja a to je možno tým, že som do dvadsiatich šiestich rokov jedla to, čo mi uvarila mama. A hoci mi to chutilo, tak som nemala dôvod experimentovať s receptami a ani dôvod variť. Bola som rada, že mám čo jesť a viac som sa tým nezaoberala.

Vďaka vegetariánstvu som objavila skutočné zázraky a rozmanité chute a pokrmy. Každé tri dni som sa začala stravovať inak, kde som postupne objavovala rôzne druhy potravín, o ktorých som predtým nemala ani len potuchy. Bolo to fascinujúce, veľmi ma to tešilo a s radosťou som sa vrhla do nových zákutí kulinárstva, o akom sa mi predtým ani nesnívalo. Ak sa mi však zdá vegetariánska strava pestrá, tak vegánska je oveľa pestrejšia a chuťovo často lepšia aj zdravšia. Obdivujem ľudí, ktorí dokážu navariť tak výborné jedlá, pri ktorých nepotrebujú ani štipky mlieka, vajec, masla alebo jogurtu.

Vegetariáni nebývajú agresívni, pretože žijú bez krvi, viny

Mala som sa stretnúť ešte v začiatku, kedy som menila stravovacie návyky s kamarátkou, ktorá ma veľmi dlhý čas nevidela. Hneď, ako som sa jej o tom zmienila do telefónu, počas jedného hovoru sa podráždene ozvala. ,,O môj bože. Takže to si budem môcť pri tebe dávať už len zeleninu, sóju, ovocie a zase zeleninu. Mám pravdu?." Toto je mylná mienka, ktorá koluje u vegetariánov a ktorú zrejme šíria tí, čo jedia mäso. Nemôžem tvrdiť, že všetci vegetariáni sú tolerantní, ale tých čo poznám patria k príjemným, milým, priateľským ľuďom, ktorí by nikomu neublížili. Bez problémov sa s nimi dá ísť na kávu, čaj aj na spoločný obed, pretože oni rozhodne nikomu nevnucujú, ako sa má stravovať. Síce majú na stravovanie rozdielne názory ako všežravci, tak napriek tomu sa snažia rešpektovať chute a stravovacie návyky ostatných.

Medzi mojimi kamarátmi je drvivá väčšina ľudí, ktorí jedia mäso a napriek tomu s nimi chodím do podnikov, na výlety, akcie. Síce si každý objednáme niečo iné, snažíme sa preberať rôzne témy a neriešiť, kto čo má na tanieri. Ak ste náhodou stretli nevrlého, nepríjemného a podráždeného vegetariána, tak to neznamená, že sú všetci takí. A to isté platí aj o vegánoch. Tiež sú to priateľskí, láskaví a empatickí ľudia, ktorí nikomu zámerne nechcú pôsobiť starosti ani problémy.

Vegetariáni nemusia byť vždy ochrancovia, môžu mať rôzne dôvody

Veľmi často si ľudia myslia, že sa niekto vydá týmto stravovaním, tak to automatický musí byť človek, ktorý chodí na všetky protesty, štrajky, chráni prírodu, zvieratá a bojuje za ochranu planéty. Raz som sa stretla s názorom, ktorý sa niesol v tomto duchu. ,,Vy vegetariáni ste všetci rovnakí! Chcete chrániť zvieratá a preto ich odmietate jesť." Súhlasím, že mojím hlavným dôvodom, prečo som sa stala vegetariánkou bolo prestať sa podieľať na hromadnom utrpení zvierat a nemať pošpinené ruky ich krvou. Kvôli postave som to nerobila, pretože som štíhla celý život a nemám problém s nadváhou, ani si nemusím dávať pozor na to, čo zjem. Zo zdravotného hľadiska som to taktiež nerobila, pretože som dlhé roky vyrastala na antibiotikách, lebo moje telo bolo príliš slabé na to, aby sa aklimatizovalo do tejto spoločnosti. A to je možno dôvod, prečo som nechcela ani v dospelosti s jedlom experimentovať a vynechávať zo svojho života mäso a prečo ma k tomu rodičia nechceli od mladosti viesť.

Dôvody k tomu, prečo sa niekto stane vegetariánom sú rôzne. Niekto sa tak rozhodne, pretože sa chce cítiť zdravšie a nechce byť zaťažený mastným jedlom. Ďalší sa ním stane, pretože chce byť štíhlejší a keď sa vzdá mäsa, minimálne si udrží svoju aktuálnu váhu a nemusí sa báť pribratia. Je človek, ktorého k tomu vedú náboženské či politické dôvody. A samozrejme sa môžeme stretnúť aj s takou osobou, ktorej mäso nechutí a bez problémov sa ho dokáže vzdať. Takže, ako sami vidíte, nie každý, kto sa zriekne mäsa, musí byť zanietený fanatik do prírody a zvierat.

Postava je dielom genetiky, nie iba stravovania

Je veľký počet žien, ktoré sú plnoštíhlej až zaoblenej postavy a myslia si, že ak zmenia stravovacie návyky, tak sa z nich stanú lane. Nie je to pravda. Oni môžu schudnúť a pôsobiť štíhlejšie, ale nie je to pravidlom. Veľkú úlohu tu zohráva genetika, ktorá sa s našimi životmi vie poriadne pohrať a pomiešať ich rôznymi smermi. Ak, je nejaká žena štíhla aj predtým, ako sa stane vegetariánkou, je veľká pravdepodobnosť, že to má dané geneticky a nie je dôvod, aby naberala na hmotnosti. Lenže, ak sa nájde žena, ktorá je bacuľatejšej postavy a tiež sa stala vegetariánkou, nemá nikde isté, že bude rovnako štíhla ako tá prvá žena, ktorá to má v genetike, hoci sa úplne rovnako stravuje.

Hoci sa z toho nedá vyčarovať u každého štíhla postava, tak stojí za to sa zrieknuť mäsa, pretože ten pocit, že kvôli nám nie sú zabíjané zvieratá, sa vyrovná akémukoľvek dokonalému fyzickému výsledku.

Vegetariáni sa snažia stravovať zdravo, no občas vedia zhrešiť

Už som sa v tejto oblasti stretla aj s prípadom, kedy mi jeden človek v obchode, s ktorým som sa otvorene rozprávala o stravovaní povedal: ,,Vy ste vegetariánka? Prečo máte v košíku plechovky Mirindy a chipsy, ktoré patria k nezdravej strave. Potom je o čom vaše zdravé stravovanie?." Samozrejme, tá pani mala pravdu, skutočne sa očakáva, že sa my vegetariáni budeme zdravo stravovať. Lenže tiež sme len z mäsa a kostí a preto máme obdobie, kedy zhrešíme a doprajeme si niečo nezdravé. A tak sa môže stať, že sa mi v košíku objaví čokoláda Merci alebo arašidové chrumky. Snažíme sa vyhýbať mäsu a vôbec nijaké nejesť, teda ani ryby, pretože aj to je mäso, ktoré pochádza zo živej bytosti, ktorá tiež trpí, keď sa loví a následne zabíja. No, čo sa týka sladkostí, slaného či nápojov, nemáme stanovené žiadne pravidlá.

Palmový olej nesúvisí priamo s vegetariánstvom, ale s pralesmi

Len nedávno mi písal jeden chalan na pokeci, ktorý sa informoval čo je to palmový olej a prečo ho nejem. Jeho otázka znela: ,,Čítal som v profile, že neješ palmový olej. Súvisí to nejako s mäsitou stravou? Nerozumiem tomu." Aby som uviedla na pravú mieru, tak palmový olej nemá s vegetariánstvom nič spoločné. Avšak, nakoľko väčšinou vedú ľudí k vegetariánskemu stravovaniu environmentálne dôvody, tak sa to odráža aj na bojkote proti palmovému oleju, ktorý je vyrábaný z palmy olejnej a pestuje sa v Indonézií a Malajzii na úkor dažďových pralesov. (O tomto som písala samotný článok a práve preto sa k tomu vyjadrujem iba okrajovo).

Takže, ak sa stretnete s vegetariánom, ktorý zbrojí proti palmovému oleju alebo čomukoľvek, čo obsahuje palmový olej, je to práve tým, že nechce podporovať ničenie pralesov, v ktorých žije rozmanitá fauna živočíšnych druhov.

Pravá koža je postrachom vegetariánov, ale niekedy sa jej nevyhnú

Keď som trikrát po sebe ochorela z dôvodu, že som mala nekvalitnú obuv z Deichmanu, ktorá mi premokla a opakovane ma odkázala do postele s chorými prieduškami, tak sa ma známa opýtala: ,,Si normálna? Prečo si nekúpiš poriadne topánky? Veď tá koža je z mŕtveho zvieraťa, už ho neoživíš. Nekúpiš ty, kúpi si to niekto iný." Mala síce pravdu, ale ja som z morálnych a etických dôvodov odmietla kupovať čižmy z predtým živej bytosti, ktorá bola zabitá, aby niekomu zohrievala chodidlá. Bolo mi to jednoducho proti srsti a snažím sa nekupovať obuv z pravej kože. Lenže v dnešnej dobe nájsť nejakú kvalitnú obuv, ktorá enormne nestojí, ešte ani nepremoká, nešmýka sa, po roku sa nezničí, dobre vyzerá a ešte lepšie sa v nej chodí je prakticky nemožné.

Ja mám odjakživa problém s vyberaním topánok, pretože mám veľkosť nohy 38,5, čo nie je ani 38mička, ale ani 39tka a práve preto je mi polovica topánok buď malá alebo veľká. Za tie roky som sa s tým zmierila, ale stále ma hnevá fakt, že v tom obchode pri vyberaní topánok trávim nadštandardný čas a nakoniec si so sebou odnesiem len jedni! Veľmi vďačný obchod je CCC, kde majú skutočne krásne topánky, ale všetko s pravou kožou. A hoci od nich mám jedni alebo dvojo čižiem, ktoré som si musela kúpiť, lebo nič iné mi nesedelo, tak mi nejakým zázrakom sú už od nich topánky nepohodlné, pričom ma tlačia, odierajú a režú. Vnímam to ako znamenie, že mi nie je pravá koža súdená. A preto impregnujem svoje topánky takmer neustále, aby mi vydržali čím najviac a nepremokali, keďže nie sú z pravej kože.

To isté sa týka aj iných módnych doplnkov, či sú to peňaženky, kabelky, kľúčenky, peračníky, zápisníky atď. K pravým kožuchom sa vyjadrovať asi ani nemusím. Kto neje mäso, sotva si na seba dá kožuch zo živého zvieraťa, ktoré zomrelo zaživa v obrovských bolestiach za účelom vyrobenia takéhoto nepotrebného trendu.

Ak nemáte radi varenie, pri vegetariánstve si ho zamilujete !

Hoci mi to dnes málokto verí, tak pravdou je, že som do dvadsiatich šiestich rokov nevedela nič uvariť. Bola som tak slabá a tak neschopná, že mi aj praženica na panvici zhorela a aj palacinka sa pripálila. Moja babka neustále bedákala so slovami: ,,Čo z nej bude, keď nevie urobiť ani poriadny puding. Každá žena v jej veku vie variť. Ona nedokáže uvariť ani polievku." Keďže v tom čase mi ešte varila mama a jedla som jej stravu, tak som to neriešila. Ale keď som zmenila svoje stravovacie návyky, tak som si uvedomila, že sa chcem stravovať sama a neprajem si, aby mi niekto hovoril, čo si mám variť. Úprimne povedané, môj prvý pokus o varenie vo vegetariánskom štýle bol katastrofálny. Nikdy nezabudnem na slová mojej spolužiačky zo strednej, ktorá mi komentovala fotografiu na facebooku, kde som si zavesila svoj prvý uvarený obed so slovami: ,,Ak toto znamená byť vegetariánom, tak sa bez neho určite zaobídem."

Časom som pochopila, že to bola katastrofa, ale človek sa učí na svojich chybách a postupne som sa zdokonaľovala vo varení. Moja potreba si navariť chutne a zdravo ma poháňala vpred, až som dokázala variť lepšie ako moji rodičia, čo šokovalo celé moje okolie. Keď ochutnali moje jedlo, nedokázali uveriť, že som to varila sama, pretože ma poznali ako neschopnú gazdinú, ktorej prihorí aj čaj. Dnes si varím sama, teda aspoň sa o to snažím a usilujem sa, aby moje jedlo vyzeralo nielen lákavo, ale aj výborne chutilo a súčasne bolo zdravé a plne vyvážené. Vďaka časopisu Dobré jedlo a knihe La Veganista som objavila skutočné zázraky kulinárskeho umenia.

Dôvody, prečo byť vegetariánom ...

Predtým, ako sa človek stane vegetariánom by si mal uvedomiť, čo ho k tomu vedie - je to láska ku zvieratám, potreba chrániť prírodu, túžba byť zdravý, štíhly, plný sily, nutnosť vykročiť náboženským smerom, sú to politické dôvody? Ak si na to človek správne odpovie, tak sa o niečo posunie ďalej. Bude mať motiváciu pokračovať, pretože si bude vedomý toho, prečo sa takto vlastne rozhodol. Je to veľmi individuálne a pre každého sú začiatky iné.

Niektorí po tom, ako sa vzdajú mäsa, keď na neho boli celý život zvyknutí, môžu cítiť miernu únavu, vyčerpanosť, mrzutosť, bezvládnosť alebo dokonca apatiu. Ja som sa našťastie cítila len trochu unavená a moje telo si na ten nový stav dokonale zvyklo. No každého organizmus pôsobí inak. Bude to asi pre vaše telo šok a postupne ho treba na to pripravovať pomalými dávkami.

Možno to nie je jednoduchá cesta, ale ak je človek vytrvalý, odhodlaný, sám sebe dôveruje, verí, že to jeho telo dokáže spracovať a že bude s výsledkom spokojný, tak to jednoznačne dokáže!

Ak chcete zistiť, či vášmu telu mäso nechýba, skúste do seba vtiahnuť vôňu, keď prechádzate cez mäsiarstvo alebo dokonca môžete ovoňať kamarátovi z taniera pokrm, ktorý je z mäsa a hneď uvidíte, aká reakcia sa dostaví. Ja som s prekvapením zistila, že mi v mäsiarstve všetko zapácha a tak sa jej radšej vyhýbam. Samozrejme sú výnimky, kedy mi má prísť návšteva, ktorá si potrpí na chlebíkoch so šunkou, salámam a vtedy sa musím prekonať, dám pani lístok a ona mi ochotne dá do košíku čo je tam napísané. Inak obchody, kde sa predáva mäso nevyhľadávam a nepodporujem.

Rola vegetariána by nemala byť len na určité obdobie, ale už nastálo a preto by človek, ktorý prestal jesť mäso, sa ku nemu nemal už vôbec vracať. Ak sa ku nemu zatúži vrátiť, tak zrejme skutočným vegetariánom naozaj nie je a treba sa zmieriť s tým, že na to jeho telo nie je pripravené.

Každopádne je to úžasná cesta a každému, kto sa zatúži dostať na jej schodíky, prajem zo srdca, aby uspel.

Text: pb