Foto: Kyria Photography (Fcb) |
Dušu máš
osadenú leknami,
z pohľadu
ti radosť preteká,
more času
je pred nami,
túžba po
slobode preveľká.
si deva
pobláznená hudbou,
vánok ti do
vlasov šeptá,
kráčaš
cestou vždy bludnou,
kde je
étericky kus miesta.
cítim sa
ako vášnivý hvezdár,
keď ti pehy
na tvári skúmam,
odvahu som
dosiaľ neznal,
dokým som
sa neoddal vlnám.
si dráhou
ktorá ma volá,
k zálivu
hojnosti šíreho sveta,
poletuje
ako nočná mora,
očarene
stúpam k výšinám,
na dúšok
večnosti čakám,
pomaly
závoj snov odkrývam,
rád sa zverím
pannám,
jedna mi už
dlho velí,
srdce drží
nežne v dlani,
vstúpil som
do tajných dverí,
odvtedy ma
stále chráni.
tiež na ňu
dodnes dozerám,
vnímam
v nej živého anjela,
prestal som
veriť poverám,
až utiekla
lož zbabelá.
Text: Patrícia Brestovanská
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára