 |
| Foto: Kyria Photography (Fcb) |
prichádza ku mne s maskou,
srdce mi v snoch kradla,
s postavou žensky krásnou,
často na mňa pozerá,
miestnosť kvetmi rozvonia,
vyzerá ako pravá hetéra,
vždy ju nasledujú poslovia.
býva z nej divná stvora,
zúfalo kričí do vetra,
pred ľuďom sa ocitla holá,
takmer od hrôzy oslepla,
je uväznená v krehkej dáme,
zaživa jej srdce reže,
city v nej sú len hrané,
zlo ju nakoniec ovládlo,
zviedlo ju ako cundru,
ukradlo jej lodné kormidlo,
posadilo pred zvesť súdnu.
démon ju všade hľadal,
zotročil ju svojou tyraniou,
odzbrojil ju ako šakal,
a obložil
bájnou pyramídou,
dnes mu poslušne slúži,
velí jeho zvrátenej plejáde,
je krutejšia než muži,
krvou sú šance zaliate,
lačne sa na nej hostí,
prebúdza v nej besnenie,
láme jej v tele kosti,
až duša celkom skamenie.
Text: Patrícia Brestovanská
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára