Oceľové srdce (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Pozerám na teba s nádejou,

spoza mreží sa krása vyníma,

si modlou tajne zbásnenou,

nespúta ťa žiadna doktrína.

mnohí by ťa chceli získať,

zažiť bezmedznú vášeň noci,

hľa, z muža sa stáva primát,

o prchavé blúznenie prosí.

na pohľad si vzácny motýľ,

ľudí vábiš ako nymfa,

ich svet sa blahom pokryl,

keď si na svetlo vyšla.

v blankytnom plášti klopíš oči,

desíš sa rúhačských pirátov,

škriatok v kúte tíško rojčí,

nad tvojou krásou blýskavou.

impériu sa bontón vymyká,

z trudnosti sa hlasno smeje,

odvšade hľadá iba vinníka,

blažia ho orgie Pompeje. 

a hoci okolie ďalej mlčí,

upína zrak k zbožnosti,

ich pud je dravo vlčí,

čaká až ho niekto pohostí.

dotknúť sa ťa mnohí boja,

prebúdzaš v nich žíhavý cit,

sú časťou duálneho kroja,

v prestrojení musia už žiť.

Text: Patrícia Brestovanská