Posadnutosť (2020)

Foto: https://majopeiger.com/

Oliver sa rozhliadol okolo seba. Nachádzal sa na jedenástom poschodí. Dostal sa tam výťahom, ale celú cestu vnímal iba svoj stiahnutý žalúdok. Na raňajky si dal len jablko a to bol asi výsledok. Najprv po chodbe blúdil, ale nakoniec našiel tie správne dvere.

Regresná terapia.

Názov kliniky svietil ako čierny atrament. Jeho telom prebehla triaška a tak sa snažil upokojiť. Posadil sa na stoličku a začítal sa do časopisu, ktorý našiel na stole. Dlho neudržal pozornosť na písmenká a vrátil ho naspäť. Minúty sa vliekli nekonečne dlho a jeho začínal chytať spánok. Niekoľkokrát sa pristihol, že mu klesá hlava a telo sa mu zosúva z operadla. Poštípal sa na zápästí, aby sa prebral. Mŕtvolná atmosféra na jeho čulom stave nepridávala a on sa musel premáhať, aby udržal otvorené oči. Sám netušil, čo ho to napadlo, že sa vybral práve sem. S nedôverou sa zadíval na dvere kliniky, z ktorých len nedávno vyšla mladá sestrička. Bola síce milá, ale on sa ju rozhodol nevšímať. Navyše podľa prsteňa na prostredníku zistil, že je už zadaná. Starosti mu robil jeho zdravotný stav. Poslednú dobu mával vidiny čoraz častejšie. Ukazovala sa mu v nich rozosmiata svetlovláska s jantárovými očami a štíhlou postavou. Nikdy predtým sa s takou osobou v súčasnom živote nestretol, ale niečo mu našepkávalo, že bola dôležitá. Práve preto sa rozhodol, že pôjde hľadať odpoveď na regresnú terapiu. Jeho jedna kamarátka s ňou mala výborné skúsenosti. Hovorila mu, že vďaka nej zachránila svoje krachujúce manželstvo a získala lepšie platenú prácu. Jeho robota ho uspokojovala, na ňu sa nemal dôvod sťažovať. Vrásky mu spôsobovala osamelosť. Niekedy ho tak ubíjala, až mal chuť opiť sa do nemoty. Nakoľko bol abstinent, tak mu tá predstava prišla až tragikomická.

Bol presvedčený, že ak podstúpi terapiu, tak nájde odpovede, ktoré tak úporne hľadal. Čo sa týkalo vzťahov, bol neskutočný smoliar. Nikdy si ženu dlhšie neudržal, hoci mu na nej záležalo a dokonca niektoré z nich mal skutočne veľmi rád.  Nakoniec ho každá opustila, pretože ho nevedeli spraviť šťastným. Vždy, keď sa nejaká objavila, mal pocit, že to nie je tá pravá. Dotyčná to nakoniec vycítila a odišla od neho. Už asi pol rok sa so žiadnou ženou nestretával, až sa začínal obávať, že to tak zostane. A pritom nebol uzavretý typ a okolie ho vnímalo ako zábavného spoločníka. Mal dobrú prácu, výborný plat, býval v krásnom prenajatom byte, ale stále mu chýbala vhodná partnerka. Niekto, pri kom by sa ráno prebúdzal a večer zaspával. Čím viac sa nad tým zamýšľal, tým viac unikal mimo reality.

,,Môžete ísť dovnútra.“

Oliver na vychádzajúcu ženu pozrel ako v tranze.

Pred ním stála sestrička v bielom úbore, ktorá sa tvárila ustarostene.  ,,Ste v poriadku? Máme radšej ten termín preložiť? Je dôležité, aby ste počas terapie boli v psychickej pohode, pán Baláž,“ pripomenula mu odborne útla žena.

Potriasol hlavou, ako keby vyšiel zo sprchy. ,,Prepáčte, iba som sa zamyslel,“ priznal popravde.

,,Tak teda, idete alebo vás objednáme na iný termín?,“ opýtala sa trochu nedočkavo.

,,Nie, nabudúce sa mi už nemusí podariť prísť. A keď som sa už k tomu odhodlal, tak by bola škoda, keby som na poslednú chvíľu zaváhal.

Sestrička sa na neho usmiala. ,,Som toho istého názoru. A ak budete spolupracovať, s výsledkom budete maximálne spokojný.“

Postavil sa a zamieril do ordinácie. Pri dverách zaváhal. ,,Prežijem to?“

Tajomne sa na neho pozrela. ,,To, čo sa stane, záleží iba od vás, pán Baláž. Ale môžete si byť istý tým, že už nikdy viac nebudete taký, ako predtým.“

***

Ondrej upieral pohľad do prázdna a nevenoval ničomu pozornosť. V jeho duši premávalo mnoho rôznych pocitov. Medzi sebou vzájomne pretekali a vnútro mu zvierali ako okovy. Pre neho to však nebolo po prvý krát, kedy ho zastihli nepripraveného. Už to bol nejaký čas, kedy do neho dobiedzali čoraz častejšie, až mal pocit, že sa z nich zblázni. Chaos v jeho vnútri mal aj konkrétne meno.

Elena.
Dievča s vlasmi zrelej pšenice, s pozoruhodnými jantárovými očami a tým najkrajším úsmevom. Mala len sedemnásť rokov, ale napriek tomu jej nechýbali zmyselné krivky. Predstavovala ozajstné pokušenie a veľmi ľahko dokázala mužom popliesť hlavu. Kto sa v jej blízkosti ocitol, musel sa pasovať s démonmi túžby. Tie ho prenasledovali ako bič a neustále mu dýchali na chrbát. Ani po stretnutí s inými ženami sa ich nevedel zbaviť. Iba v nej sa nachádzala zmyselnosť, pred akou nebolo možné uniknúť. Možno za to mohla jej nevinnosť, ktorá dráždila zmysly dravca ako chutná korisť. Alebo to bolo jej šibalstvom, ktoré z nej vyžarovalo každou časťou jej tela a kričalo hravosťou. No predovšetkým za to mohla jej bystrosť, ktorú sa jej nepodarilo skryť, ani pri imidži mestskej krásky.

Netušil, ako dlho sa nechal unášať predstavou o dievčati menom Elena. A hoci jej menovkýň bolo veľa, ona bola pre neho jedinou. Neexistovala žiadna ďalšia, pri ktorej by cítil tak veľkú beznádej, že ju nemôže zovrieť v náručí. Ani jedna v ňom nevybičovala takú zlosť, pri ktorom sa nedokázal ovládať. Doteraz sa žiadnej žene nepodarilo dostať sa do jeho srdca a narobiť v ňom toľko škody. Krvácalo od nenaplnenej túžby, že mu nikdy nebude patriť. Narodil sa, aby ju obdivoval, ale nemohol sa jej dotknúť. Bola ako jagavý lúč, ktorý ho fascinuje svojou prítomnosťou, ale pri pokuse sa k nemu priblížiť by ho spálil do tla. Jeho láska bola príliš hriešna a chutila ako zakázaná marihuana. Áno, všetko to čo k nej cítil, bolo príliš nebezpečné, aby dokázal zachovať pokoj. Nemiloval totiž obyčajnú dievčinu. Zaľúbil sa do rovnakej krvi. Svojej vlastnej sestry.

Predtým si síce uvedomoval jej blízkosť, ale nie až tak veľmi. Potom, ako sa vrátila z Nitry, kde bývalá u ich tety Sandry sa situácia výrazne zhoršila. Obývali spoločný priestor, sedávali za rovnakým stolom a bavili sa s tými istými ľuďmi. Spájalo ho s ňou viac než bolo treba a tak ju nemohol ignorovať. Nebolo možné si ju vymazať zo života a správať sa, ako keby ani neexistovala. Keď okolo neho prešla, do nosa mu udrela jej konvalinková vôňa. Sledoval, ako vlní bokmi, keď sa usádza na gauč, aby si zapla svoj obľúbený seriál. Perami sa dotýkala hrnčeka, keď s pôžitkom popíjala svoju obľúbenú zelenú kávu. Počas dňa sa to ešte dalo vydržať. Ale po nociach ho všade prenasledovala jej podobizeň. Vlasy jej splývali na plecia ako zlatý vodopád. Jej štíhla postava sa nad ním bez ostychu skláňala. Vábivé telo odeté do belasej saténovej košele s mašľami vo výstrihu ho dráždilo. Počul, ako šepká jeho meno a svojim zvonivým hlasom ho pozýva do osídiel vášne. Bola na dosah dlane, stačilo len natiahnuť ruku a strhnúť ju do náručia a...

,, Doparoma, Ondrej!," skríkol jeho bratranec a neľútostne do neho strčil. ,,Ešte sa tým mučíš? Dokedy to bude trvať? Veď vieš, že s Karolínou nikdy nebudeš."

Karolína.
Tak pomenoval dievča, po ktorom tužil. Jeho bratranec Filip bol príliš všímavý a tak sa rozhodol byť opatrný. Nechcel riskovať, že by sa dozvedel pravdu. Nikto o tom nemohol vedieť. Ani Filip. Ani Elena. To tajomstvo si musel zobrať až do hrobu.

,,Viem. Ale je ťažké na ňu zabudnúť. Vidím ju všade, kde pozriem, " zvolal a svoje slová myslel vážne. Aspoň v jednej veci mu neklamal.

Bratranec si potiahol zips na rifľovej bunde. ,,Ty si ňou posadnutý! Je to len jedno dievča. Takých je tu na každom kroku niekoľko," dohováral mu, ale on ho nepočúval.

Ondrej sa k nemu prudko obrátil. ,,Ona je jediná! Žiadna iná sa jej nevyrovná," zahrmel vášnivo.

Hoci boli rodina, každý z nich bol úplne iný. Neponášali sa na seba ani vzhľadom a ani povahou. Ondrej bol opálený, tmavý typ s mužskými rysmi urastenej postavy, zatiaľ čo jeho bratranec mal svetle vlasy a postavu podstatne útlejšiu. Obaja predtým ponímali lásku povrchne, až dokým. Dokým nezačal chodiť s Dominikou, jeho bratranec striedal dievčatá ako známky. Ani on na svoju prehýrenú minulosť už nemyslel. Jediná žena, ktorá sa dotkla jeho srdca bola Elena.

,,Vidím, že s tebou nie je žiadna reč. Je až taká pekná?!, "vyzvedal, aby sa od neho dozvedel čo najviac. Možno vďaka tomu by konečne pochopil, čo ho tak ťahá k obyčajnému dievčaťu.
,,Je nádherná," povedal celý rozžiarený. Pod bratrancovým upreným pohľadom sa však zahanbil.

Ten sa však tak ľahko nevzdával. ,,A kedy ma s ňou zoznámiš?"

Pokrútil hlavou. ,,Nezoznámim."

Filip sa zatváril nechápavo. ,,A to už prečo?"

Ondrej bez váhania odpovedal. ,,Pretože by si mi ju prebral."

Údivom roztvoril oči. ,,Ja mám predsa Dominiku,“ pripomenul mu urazene. ,,Tak zoznámiš ma s ňou?,“ nedal sa odbiť a dobiedzal do neho ako neposedný čmeliak.  

Nereagoval. Upieral pohľad na chodník, po ktorej kráčala dievčina. Plavé vlasy mala voľne rozpustené a jantárové oči jej svietili veselím. Štíhlu postavu pokrývala koženková bunda a vyšuchané rifle. Nespúšťal z nej zrak. Filip mu zamával pred očami rukou, aby ho zbavil neviditeľného prízraku. Bratranec na neho vrhol zlostný pohľad a vzápätí ho uprel na miesto, kde stalo dievča. Blížilo sa k nim. Pohybovalo sa ladne a jemne pohupovalo bokmi. Bolo to najkrajšie dievča, ale kedy videl.

Jeho bratranec obdivne hvizdol. ,,No teda, dlho som ju nevidel, ale z Eleny je vážne pekná žena.“

Ondrej zaškrípal zubami. ,,Má len sedemnásť,“ opravil ho nahnevane. Vôbec sa mu nepáčilo, že okolo nej obsmŕdal, hoci to bol ich spoločný bratranec. Veď, keď on ako jej brat, ju nevnímal len ako rodinu, tak si nemohol byť istý ani bratrancovým prejavom. Utešovala ho len predstava, že už dlhšie chodí s Dominikou. To jediné ho zachraňovalo pred rozbitou sánkou.

,,Nezávidím ti, veru. O chvíľu nebudeš stačiť odháňať jej nápadníkov. O takú krásavicu budú pretekať medzi sebou.“

Ignoroval jeho poznámku a pozrel na mladšiu sestru. Úsmev zjemnil jej črty tváre, ktoré už aj tak pripomínali anjela. Ona však bola príliš neskúsená, aby si správne vyložila jeho ohnivý pohľad. A ani jeho bratranec si nič nevšimol. Našťastie.

,,Ahoj Elena,“ usmial sa priateľsky. ,,Rád ťa vidím po takom čase. Máš sa dobre?,“ objal ju okolo pliec. Ondrej ho nevraživo sledoval a zatínal ruky v päsť.

Opätovala mu úsmev. Dovolila mu, aby ju zovrel v náručí. Keď ju pustil, pozrela na neho. ,,Mám sa fajn. A ty? Dominika je s tebou určite šťastná.“

Mierne sa začervenal. ,,Veru hej. Mám ju vážne rád a jeden druhému sme verní. Obaja sme si prešli niekoľkými známosťami a preto vieme, čo jeden od druhého môžeme už čakať. Niekedy mám pocit, ako keby sme boli prvýkrát zamilovaní,“ priznal potmehúdsky.

Elena radostne zatlieskala. ,,Ach, to vám skutočne prajem. Aj na mňa raz láska zažmurká.“

,,Drahá sesternica,“ ozval sa povzbudzujúco jej bratranec. ,,Skôr než si myslíš, ti zaklope na dvere.

,,Áno, prajem si to z celého srdca.“

Ondrej to už nemohol počúvať a nahnevane sa na nich osočil. ,,Už by sme mali ísť, Elena.“

Jeho sestra prekvapene zažmurkala. ,,Prečo? Nemôžeme byť ešte vonku?,“ zaprosila ako malé šteňa, ktoré trhajú od pouličných kamarátov.

Pokrútil hlavou. ,,Nie, už sa nemôžeme zdržiavať,“ pozrel dôveryhodne na náramkové hodinky. ,,Vieš, že za dve hodiny prídu k nám susedia od vedľa,“ snažil sa svoju sestru zmanipulovať, čo nebolo vôbec tak ťažké. Elena ho vždy poslúchala na slovo.

Smutne sa zatvárila. ,,Máš pravdu, Ondrej. Úplne som na to zabudla. Veď malá Eliška má dnes narodeniny,“ zhíkla a previnili si dlaňou prekryla ústa.

V skutočnosti mala narodeniny až o mesiac neskôr, ale jej brat ju v tom nechal, aby ju mohol dostať tam, kde potreboval. ,,Presne tak,“ zvolal a uchopil ju majetnícky za lakeť. ,,Rozlúč sa s Filipom a vyrazíme.“

Prikývla. Obrátila sa k ich bratrancovi. ,,Rada som ťa videla. Hocikedy sa zastav,“ nepriamo ho pozvala na návštevu.

,,Prídem rád. A zoberiem aj Dominiku,“ zvolal zvesela.

Ondrej ju už odvádzal po chodníku, ale ešte stihla zavolať. ,,Ešte sa s ňou večer mám stretnúť. Ale iba na chvíľu.“

,,Neboj sa,“ zavolal za ňou. ,,Presťahovali sme sa do podnájmu kúsok od bytu vašich rodičov. Budete sa môcť stretávať hocikedy.“

Stihla sa na neho usmiať a nasledovala svojho staršieho brata.

Ondrej prestupoval z nohy na nohu ako rozzúrený gepard. Od rána mal mizernú náladu, pretože sa vôbec dobre nevyspal. Celý deň ho prenasledovala krásna dievčina, na ktorú nedokázal ani na chvíľu zabudnúť. Trpel len pri pomyslení, že je tak blízko a napriek tomu sa cítil, ako keby bola od neho na hony ďaleko. Tá predstava mu nedala pokoja a neustále do neho dobiedzala, až mal pocit, že sa z toho zblázni. Za vinu to dával svojej mladšej sestre Elene, ktorá ho neustále pokúšala v snoch a spôsobovala mu muky.

Keď sa dozvedel, že odišla so svojou kamarátkou Dominikou do nákupného centra, uľavilo sa mu. Jej prítomnosť v ňom vyvolávala zmätok a on sa vtedy nedokázal ovládať. Akoby nebol sám sebe pánom a už vôbec nemal pod kontrolou svoje telo. Veľmi dobre vedel, že dievčatá sa tak skoro nevrátia, pretože ak si zvykli vyraziť z kopýtka, vracali sa až po niekoľkých hodinách. Mohol si tak prečistiť myseľ, ktorá bola plná dievčaťa s jantárovým pohľadom a zlatistými vlasmi. Podišiel k chladničke a vzal z nej mlieko. Zohrial vodu v kanvici, vytiahol cukor a zo skrinky vzal hrnček. Dal do nej dve lyžičky kávy, doplnil cukor a  zalial ju. Po pridaní mlieka tekutinu ešte zamiešal. Posadil sa na stoličku a pohodlne sa na nej usadil.  Ako popíjal z kávy, nevšimol si, že na stole sú porozkladané šišky. Z taniera na neho žmurkali a nabádali ho, aby jednu z nich ochutnal. Vyzerali lákavo a on neodolal. Dal si jednu do úst a vychutnával si lahodný nugát na jazyku. Ani sa nenazdal a zjedol všetky, ktoré tam zostali. S previnením pozrel na prázdny tanier a potom ho odsunul na druhú polovicu stola.

Ako tam tak sedel, zamýšľal sa nad svojim životom. Mal dvadsať jedna rokov, bol absolvent vysokej školy marketingu a už asi pol rok chodil s najkrajším dievčaťom na celej škole. Bola to jeho spolužiačka Lea, ktorej sa žiadna iná nevyrovnala. Až na jeho mladšiu sestru, ale na ňu teraz chcel myslieť zo všetkých najmenej. Keby neexistovala, dýchalo by sa mu oveľa ľahšie a nemusel by sa trápiť kvôli neopätovanej náklonnosti. Nemusel dlho maturovať nad tým, aby zistil, že Elena k nemu vôbec nič necíti. Vnímala ho len ako brata, ale nevidela v ňom skutočného muža, ktorým bol už tri roky. Hoci to bola jeho pokrvná sestra, vedel o nej tak žalostne málo.

O pár mesiacov dovŕši osemnásť rokov a stane sa z nej dospelá žena. Hnevalo ho, že netuší, ako trávi čas a najmä s kým ho zvykne tráviť. Síce ju okrem jej dobrej kamarátky Dominiky s nikým nestretol, istý si tým byť nemohol. Jeho sestra bola príťažlivá a určite mala nápadníkov. Veľmi ho zaujímalo, ako ďaleko s nimi stihla zájsť a či vôbec medzi nimi k niečomu došlo. Najradšej by sa pomstil každému, kto na ňu len dlhšie pozrel. Nezniesol pocit, žeby ju mal niekto pred ním.  Rozhodol sa radšej na to ani nemyslieť. Myšlienkami sa vrátil k svojej frajerke Lee, s ktorou mal dosť vecí spoločných. Napriek tomu v ňom už nevedela prebudiť tú vášeň, ktorú k nej cítil ešte predtým, než sa zamiloval do Eleny.

Sám seba presviedčal, že ju predtým nikdy nemiloval, ale vedel, že sa iba klame. Táto poľahčujúca okolnosť mu nijako nepomohla, pretože sa ešte viac umáral predstavou, že jeho sestra mohla mať nejakého frajera. Nezvykla mu hovoriť o svojich osobných veciach a keďže už bola pomaly dospelá, ani sa mu nijako nezverovala. Bolo dosť možné, že v jej živote figuroval chalan, ale tým, že sa o ňom nedozvedel, sa tým vôbec nemal dôvod zaťažovať a ani to riešiť. Keďže aj jeho rodičia boli preč, tak sa nachádzal v byte celkom sám. Vyhovovalo mu to, pretože mal pokoj, nikto mu nič nehovoril, ani sa ho nepýtal

Pomaly si odpíjal z kávy a zastavil tok svojich myšlienok. Otočil prekvapene hlavu, keď počul vo dverách zaštrngať kľúče. Od prekvapenia zažmurkal. Nevedel si vysvetliť niečiu prítomnosť. Rodičia išli do Pandorfu a tak skoro sa určite nevrátia. A jeho sestra sa väčšinou potulovala po nákupoch niekoľko hodín, obzvlášť, ak išla niekde s Dominikou. Zvuky sa čoraz viac približovali a prítomnosť ďalšieho návštevníka sa dala krájať.

Aké bolo jeho prekvapenie, keď si k nemu razila cestu sestrina kamarátka. Zbežne pozrel na čiernovlasú fešandu s očami lane a vysokou štíhlou postavou. Obtiahnuté tričko s úzkou minisukňou ešte viac zvýrazňovalo jej ladné krivky. Mala síce vyspelejšiu postavu než jeho sestra, ale napriek tomu ho ako žena nepriťahovala. Každý muž by bol z nej hotový, lenže on mal oči iba pre Elenu. A žiadna iná žena, aj keď akokoľvek atraktívna, ho nedostávala do varu. A keby sa mu už aj páčila, určite by si nezačal nič s bratrancovou frajerkou.

,,Ahoj Ondrej,“ pozdravila ho s úsmevom na tvári, keď k nemu podišla.

,,Čo tu robíš, Dominika?,“ opýtal sa bez pozdravu. ,,Kde je Elena?,“ vyzvedal nenápadne, aby si nič nevšimla.

,,Ona ma čaká vonku,“ povedala vyhýbavo a nechcela mu pozrieť do očí. ,,Odpusť, ale dala mi kľúče od vášho bytu.“

Jej odpoveď ho zarazila. Hneď ho napadlo, že sa mu vyhýba a chcel vedieť prečo. Bol rozhodnutý to zistiť za každú cenu. ,,Moja sestra s tebou neprišla? Prečo?,“ opýtal sa bezvýrazným hlasom.

Mykla plecami. ,,Necíti sa nejako dobre,“ začala sa ošívať jej kamarátka, ale klamanie jej vôbec nešlo. Okamžite ju prekukol. Niečo pred ním utajovala. Vnútorne ho to rozhodilo. Zamračil sa. ,,Je jej zle?,“ zvolal starostlivým hlasom a v očiach sa mu zračil strach.

Pozrela niekde von oknom. ,,Niečo také. Ale nebude to nič vážne,“ povedala a pohrávala sa prstami s čiernymi vlasmi visiacimi cez plece. ,,Bude určite v poriadku,“ snažila sa ho upokojiť.

Ondrejovi sa na tom niečo nepozdávalo. Akýsi hlas mu našepkával, že k nemu nie je úprimná. ,,Mal by som ísť za ňou,“ ponúkol sa a chystal sa vstať.

,,Nie, netreba,“ zvolala nečakane a snažila sa ho zastaviť. ,,Potrebovala len čerstvý vzduch. Bude v poriadku,“ ubezpečovala ho starostlivo. Chcela sa okolo neho chytro prešmyknúť, ale bol rýchlejší.

,,Povedz mi pravdu, Dominika,“ vyzval ju a schmatol za lakeť.

Od prekvapenia roztvorila oči. Pozrela na jeho opálenú dlaň, ktorá ju zvierala. ,,Pusti ma, Ondrej,“ prikázala mu. ,,Nič ti nepoviem,“ neustúpila a zdvihla hlavu. ,,Ak niečo chceš vedieť, musíš sa porozprávať s Elenou. Nebudem pred tebou rozoberať jej súkromie,“ tvrdohlavo pokrútila hlavou. ,,Iba som sem prišla po jej bundu. Vonku je chladnejšie a tak ma požiadala, nech jej ju vezmem.“

Zamračil sa. Nahnevalo ho, že sa mu sestra vyhýba  a neprišla si po bundu sama. ,,Myslíš, že to nedokážem?“

,,Dokážeš,“ zašepkala a snažila sa mu vykrútiť. Márne. Pevne ju držal a odmietal pustiť.

,,O čo ide? Prečo mi o tom nepovieš?,“ naliehal na ňu netrpezlivým hlasom.

,,Nemôžem to urobiť,“ zvolala ostražito. ,,Zradila by som Eleninu dôveru.“

Prižmúril oči. Napadlo ho niekoľko verzií, ktoré viedli k takému okatému tajnostkárstvu zo strany sestrinej kamarátky. Jedna bola horšia ako druhá. Vedel veľmi dobre, že ho môže ktorákoľvek z nich zasiahnuť ako bumerang. Odmietal sa vzdať, keď už bol tak blízko. ,,Chcem to vedieť,“ zvolal zvučným hlasom a zovrel ju pevnejšie.

Dominika šklbla rukou, až sa jej podarilo vymaniť. Pošúchala si lakeť a zagánila na neho. ,,Chováš sa ako somár. Čo ťa to posadlo?,“ nechápavo krútila hlavou nad zmenou jeho chovania. ,,Predtým si nikdy nebol taký násilný. Ale odkedy sa spomenie tvoja sestra, tak sa chováš ako hulvát.“

Stuhol. Nechcel sa prezradiť, ale evidentne sa mu nepodarilo ututlať, že má o sestru starosť. Snažil sa to napraviť. ,,Máš bujnú fantáziu. Nenamýšľaj si hlúposti, prosím ťa. O nič nejde,“ zaklamal a rozhodol sa to nijako nerozpitvávať.

,,Elena prechádza ťažkým obdobím, ak mám byť úprimná,“ ozvala sa váhavo, rozmýšľajúc či mu povedať pravdu.

..Prečo?,“ uprene na ňu pozrel. Zaujali ho jej slová a chcel sa dozvedieť čím najviac.

Oči jej zasvietili. ,,Je zamilovaná!“

Ondrej sa cítil, ako keby ho niekto polial vrelou vodou. Podarilo sa jej ho šokovať a on bol vyvedený z miery. ,,Ako to myslíš, že je zamilovaná?“

Usmiala sa nad jeho nelogickou otázkou. ,,Jednoducho. Zapáčil sa jej jeden chalan zo školy a začala sa s ním stretávať. Neviem či je to medzi nimi vážne, ale vždy keď sa stretnú, celá sa rozžiari.“

Vrhol na ňu zlostný pohľad. Nechcelo sa mu veriť, že hovorí pravdu. Akoby mohla aj niekoho iného jeho sestra milovať? On bol jediný muž, ktorý mal na ňu právo. Nemohol dopustiť, aby ju získal niekto druhý. Nikto ju predsa nemiloval,  tak ako on!

Jej odpoveď ním otriasla ako vietor a nezmohol sa na slová. Bolo to u neho veľmi nezvyčajné, nakoľko sa mu nikdy nestávalo, aby zostal ticho. Ani sám netušil, prečo ho to tak prekvapilo. Bola to len otázka času, kým si Elenu niekto všimne a bude sa ju snažiť poblázniť. Lenže nikdy si úplne nepripustil túto možnosť a práve preto sa cítil voči tej pravde tak bezmocný. Vnútorne ho zožieralo, že by mohol jeho sestru získať iný chalan, ktorý by ju vedel spraviť naozaj šťastnou. Bol pevne presvedčený, že len on jej môže dať to, čo skutočne potrebovala.

,,Si v poriadku, Ondrej? Vyzeráš, ako keby ti niekto povedal, že prídeš o nohu,“ opýtala sa mladá žena s humorom, ale jej tvár prezrádzala, že sa obava o jeho zdravie.

Od prekvapenia sa trhol a hlúpo na ňu zaškúlil. ,,Áno, som. Iba som sa zamyslel.“

Zdvihla tmavé obočie. ,,Udivuje ma, že ťa to tak zarazilo. Elena je pekné mladé dievča. Ako jej brat by si mal byť hrdý, že sa okolo nej chalani krútia,“ kamarátsky ho podpichla.

Zavrtel sa na stoličke. ,,Čože? Veď si hovorila, že sa stretáva len s jedným!“

Dominika pokrčila plecami. ,,Ale áno. Zatiaľ neviem, že by s niekým predtým chodila. To je asi jej prvá taká známosť.“

,,A ako dlho to už trvá?,“ vyzvedal ako žiarlivý milenec a bolo mu jedno, či sa prezradí. V tej chvíli mu záležalo len na tom, aby sa dozvedel viac o sestrinom nápadníkovi. Musel sa ovládať, aby nevybuchol. Bolo to však ťažšie, než vôbec dúfal.

Zatvárila sa zamyslene. ,,Nuž, asi len mesiac. Neviem, že by sa s ním vídala dlhšie.“

Mesiac?!, vyhŕkla jeho myseľ ako vystrašené žriebä. To je sakramentsky dlhá doba!

,,Poznám ho?,“ neprestal sa vypytovať, hoci na seba pútal čím ďalej tým väčšiu pozornosť.

Žena si ho premeriavala ako čerstvú zeleninu na trhu. ,,Je to zvláštne, že sa to pýtaš mňa,“ uvažovala nahlas. ,,Prečo ťa to vlastne tak zaujíma? Správaš sa, ako keby ti niekto prebral frajerku.“

Ondrej sa začervenal. ,,Ide mi len o jej bezpečnosť,“ vyhŕkol. ,,Elena nie je dostatočne skúsená, nepozná nástrahy, s ktorými sa môže vo vzťahu stretnúť. Nechcem, aby jej niekto zlomil srdce,“ zvolal presvedčivým hlasom.

Čiernovláska chápavo prikývla. ,,V poriadku. Ale ak chceš vedieť o tom viac, obráť sa na svoju sestru. A pokojne sa jej to opýtaj,“ navrhla. ,,Určite sa poteší, keď zistí, že si o ňu robíš starosti. A ako starší brat, jej môžeš aj poradiť.“

Ondrej mal na jazyku nepeknú poznámku, ale radšej ju prehltol, aby sa nedostal do konfliktu. Ako si ju tak obzeral, aj ho napadlo, že by ju mohol zviesť. Veľmi ho zaujímalo, ako by na to jeho sestra reagovala. Potom si však uvedomil, že je to predsa len frajerka jeho bratranca Filipa a on si z neho nechcel robiť nepriateľa. Bude lepšie, keď od nej dá ruky preč. Rozhodol sa však, že na ňu urobí dojem. Musí si o ňom myslieť, že je ten najstarostlivejší súrodenec pod slnkom. Vôbec nepochyboval, že sa o tom pred Elenou zmieni. A ak si ho obľúbi jej kamarátka, tak si ľahšie omotá okolo prsta aj svoju sestru.

,,Samozrejme,“ prisvedčil súhlasne. ,,To je skvelý nápad, Dominika. Tak ja sa s ňou o tom najbližšie porozprávam.“

Usmiala sa. ,,Ona ti určite o tom povie viac než ja. Predsa len nie som v jej tele a neviem čo jej premáva hlavou. A nemám ani právo hovoriť o jej súkromí, poza jej chrbát,“ zvolala ako skutočná priateľka, ktorá si zakladá na dôvere.

,,Máš pravdu,“ urobil zo seba poslušného baránka, ale neprestal sledovať svoj cieľ. ,,Veľmi mi záleží na tom, aby bola Elena šťastná. Je to skvelé dievča a zaslúži si toho najlepšieho muža!,“ vyšlo mu z úst, hoci ho pri tej predstave oblial pot. Svoje slová nemyslel vážne, ale nemohol sa prezradiť. Nie teraz, keď si získaval konečne jej uznanie. Naďalej sa snažil pôsobiť ako ústretový súrodenec, ktorému išlo len o blaho mladšej sestry. Veď o to mu aj išlo, pretože jej vybral toho najvhodnejšieho zo všetkých. . Sám seba. Elena si to síce ešte neuvedomovala, ale on neprestával veriť, že ju o tom čoskoro presvedčí. Musí byť však opatrný, aby ju nevystrašil. Predsa len je to slušné dievča a nechcel ju odradiť. Bude trpezlivo vyčkávať na príhodnú chvíľu.

Aj ja si to myslím,“ povedala žena a jemne sa dotkla jeho ruky.  ,,Budem už musieť ísť, pretože ma čaká Filip. Vieš, aký je netrpezlivý,“ posťažovala sa mu nahlas. ,,Minule mi volal asi sedemkrát. Nedokázal pochopiť, že ako sekretárka musím vybavovať zásielky, poštu a klientov. Nemôžem s ním diskutovať hodinu o tom, čo má pripraviť na večeru,“ zvolala a vykročila k východu. ,,Elena má veľké šťastie, že má takého pozorného brata,“ povedala s úsmevom.

Ondrej sa díval za jej odchádzajúcou postavou. Veru hej. Podarí sa mu ju získať na svoju stranu. A zároveň s ňou aj svoju sestru. Natiahol sa po šiške na stole a s chuťou sa do nej zahryzol.

Ondrej s podozrivým výrazom pozrel na ženu, okolo ktorej prešiel. Držal v ruke fľašu bieleho vína a sadol si na gauč. Vyzývavá blondínka sa nevedela odtrhnúť od ružového mobilu. Odkedy ho svojej frajerke kúpil na jej dvadsiate druhé narodeniny, tak musel neustále súperiť s tým malým darebákom v jej ruke. Na jednej strane ho tešilo, že ho všade nosí a používa, ale na druhej mu prekážalo, že mu dáva prednosť. A možno si len odmietal pripustiť, že ich vzťah už dávno nie je tak skvelý, ako bol na začiatku. Odkedy ho podviedla s ich spolužiakom Braňom, už jej jednoducho nedokázal veriť. Nie, že by jej on bol vždy verný, ale tento deficit bral úplne normálne. Predsa len bol muž, ktorý rád objavoval, skúmal a zažíval. A čo bolo najhlavnejšie, dával si dobrý pozor, aby ho pri tom neprichytila. A keby sa jej raz v opitosti nepriznal k nevere s jednou španielskou turistkou, tak by o tom doteraz nevedela. Lenže ona sa so svojim milencom stretávala pred jeho bránou a kúsok od jeho rodičov. Bola tak nápadná, že si ju musel všimnúť, aj keď nechcel.

Braňo vtedy skončil s prerazeným nosom. Od toho dňa sa s ním viac nebavil. Jeho frajerka to odniesla len pohrozením, že ak sa to bude opakovať, okamžite sa rozídu. Vtedy ho takmer na kolenách odprosila, aby jej dal ešte jednu šancu. A tak sa dali znova dokopy, hoci mal pochybnosti o tom, či svoju dohodu dodržala. Bolo síce nepochopiteľné, aby od nej čakal vernosť, keď sám ju podvádzal. Lenže stále sa ubezpečoval tým, že mužovi sa tieto malé prečiny nerátajú, pretože necíti tak hlbokú lásku ako žena.

,,Čo dnes budeme robiť?,“ opýtal sa jej zvučným hlasom, aby prehlušil jej záujem o mobil.

Ani na neho nepozrela. Naďalej upierala pohľad na display a sem tam jej po tvári prebehol úsmev.

Jej reakcia ho znepokojila. ,,Lea!,“ skríkol. ,,Počúvaš ma?“

Žena sa prudko trhla, až jej polo-dlhé ofarbené vlasy poskočili na krku. ,,Nie,“ priznala, ale nespúšťala z mobilu zrak. ,,Hovoril si niečo?,“ opýtala sa ako námesačná.

,,Hej,“ prehodil ľahostajne. ,,Braňo sa ma pýtal, či by sme s ním nechceli ísť do trojky.“

Konečne sa mu podarilo získať jej plnú pozornosť. Šokovane na neho pozrela modrými očami. Mobil jej takmer vypadol z rúk. ,,Čože?! Dúfam, že si nesúhlasil!,“ zvolala ako obarená a prudko sa začervenala.

Ondrej sa na jej reakcii náramne bavil. Jeho frajerka síce nebola žiadna puritánka, ale s istotou vedel, že uznávala vzťah iba medzi mužom a ženou. Aspoň v tejto veci jej mohol naplno dôverovať. ,,Čo na to povieš?“

Zhrozene sa na neho pozrela. ,,To nemyslíš vážne! Vieš dobre, aký mám na to názor! Uznávam, že som mala už dosť frajerov,“ na chvíľu sa odmlčala a pokračovala istejším hlasom ,,ale nikdy som nebola zástankyňou až takýchto liberálnych zväzkov,“ vypľula zo seba až príliš zložitú vetu, čím si získala jeho prekvapenú reakciu. ,,Takže do toho nejdem!“

Uškrnul sa. ,,Škoda,“ povedal sucho. ,,Myslel som si, že stojíš o dobrodružstvo.“

Pokrútila hlavou na znak nesúhlasu. Netrvalo dlho a už opäť zízala na mobil. Horúčkovito odpisovala na nejakú správu a úplne ho ignorovala.

Nahnevane zavrčal a prudko sa postavil. Šikovne jej vytrhol mobil z rúk a strčil si ho do vrecka nohavíc.

Lea tiež vstala. ,,Okamžite mi ho vráť!,“ zapišťala ako myš, ktorú ohrozuje kocúr. ,,Je to môj mobil!“

Zaškeril sa. ,,Ja som ti ho kúpil. Takže patrí mne.“

Otvorila ústa. ,,Bol to môj darček,“ natiahla sa za miestom, kde ho ukrýval, ale nedovolil jej to.

,,To je pravda,“ súhlasil. ,,Ale kedykoľvek ti ho môžem zobrať,“ oponoval. ,,S kým si tak intenzívne  vypisuješ?,“ podozrievavo zúžil oči.

Uhla pred jeho pohľadom. ,,S nikým.“

Ovládol ho hnev. ,,Písala si si s Braňom?“

Očervenela. ,,Nie! Vieš dobre, že odkedy si mu prerazil nos, tak sa mi vyhýba! Mal robiť jarnú kolekciu fotiek, ale ty si ho totálne zdeformoval,“ vytkla mu nenávistne.

Ondrej pocítil zadosťučinenie. Vedel o ňom, že si privyrába ako model, dokonca sa nebránil šteklivým aktom. Fakt, že musel ísť do nemocnice na operáciu a skončil s niekoľkými stehmi mu nepridával na kráse. Bol to kamarát, ktorý sa vyspal s jeho frajerkou. A on sa mu preto rozhodol pomstiť. Ani nad tým nijako inak neuvažoval.

,,Zaslúžil si to.“

,,A za čo?,“ zvolala neveriaco. ,,Za to, že sme spolu dva razy spali?“

,,Presne tak,“ zavrčal a zlostne na ňu pozrel.

,,Veď nebol jediný, Ondrej! Správaš sa, ako keby som do vzťahu prišla ako panna!,“

Musel uznať, že mala pravdu. Choval sa ako hlupák, ktorý si nevie zrátať malú násobilku. Chodil s Leou pol roka a vedel od začiatku, že je skúsená a netajila sa tým. Nemal právo ju teraz obviňovať z jej nedokonalosti. Najmä, ak vedel do čoho ide, keď s ňou začal chodiť. Vysoká a štíhla blondína s ženskými krivkami zaujala nejedného chalana v jeho okolí. Ale on z toho nikdy nerobil vedu. Ani nevedel čo to do neho vošlo, že tak chladnokrvne reagoval. Nevedel si však pomôcť, bolo to silnejšie ako on. A celkom ho to ovládlo, aj keď ho rozum presviedčal, aby s tým okamžite prestal.

Týčil sa nad ňou ako múr. ,,Neželám si, aby si mala iného! Budeš mi verná, krucifix!,“ zahrešil.

Lea na neho zagánila. ,,Môžem si robiť, čo len chcem! Nie si môj manžel!,“ zvrieskla a pohodila blonďatými vlasmi.

Bezprizorne sa na ňu zadíval a surovo ju schmatol za pažu. ,,Budeš robiť, to čo ti poviem, Elena!,“ zrúkol. ,,Ja som z nás dvoch ten starší! Bez môjho súhlasu sa s nikým stretávať nebudeš!“

Jeho frajerka na neho vyvaľovala oči ako na zjavenie. Keď si to uvedomil, okamžite ju pustil.

So zhrozeným výrazom od neho odstúpila. ,,Elena?,“ zašepkala priškrteným hlasom. ,,Tvoja sestra?,“ neveriaco pokrútila hlavou. Vytreštila oči, keď si uvedomila význam jeho slov. ,,Hádam nechceš povedať ...?,“ nedokončila a bezvládne klesla na gauč. Dívala sa do prázdna.

Vytiahol z vrecka mobil a hodil jej ho na látku. ,,Hovoríš nezmysly,“ odvrkol a odišiel na druhú stranu. Natiahol sa po fľaši vína a odzátkoval ju. Do pohára si nalial tekutinu, ktorú vzápätí vypil.

Lea na neho zmučene pozrela. ,,Je to pravda? Zaľúbil si sa do Eleny? Do svojej vlastnej sestry?,“ zvolala obviňujúco a dožadovala sa jeho odpovede.

Ignoroval ju a nalieval si druhý pohár.

Stratila trpezlivosť. ,,Odpovedz mi, dočerta!,“ skríkla nešťastným hlasom.

Opäť sklo vyprázdnil a chystal sa vypiť tretí, keď mu do brucha narazil jej mobil. Udivene pozrel na parkety, kde nakoniec pristál. ,,Ty si do mňa šmarila telefón?,“ zvolal neveriaco a žilka na krku mu navrela.

Lea sa skrčila ako vyplašené dieťa. ,,Ja už ho od teba nechcem! Nechaj si ho!“

Zohol sa po neho s úmyslom ju ním zasiahnuť, ale potom si to rozmyslel a strčil ho do vrecka.

Vyprázdnil tretí pohár, bez toho, aby niečo povedal.

Lea prelomila ticho. ,,Je mi z teba zle,“ pritisla si ruku na ústa, ako keby sa chystala zvracať.“

Pokrčil plecami. ,,Nemôžem za tvoje žalúdočné problémy.“

Zaklipkala mihalnicami. ,,Už ťa neznesiem po svojom boku, Ondrej. Trvám na tom, aby sme sa rozišli,“ neoblomne zvolala a prudko vstala. ,,Neviem si predstaviť, že by si sa ma ešte niekedy dotkol po tom čo ...“

Ostro ju prerušil. ,,Mlč, Lea, inak neručím čo sa stane,“

Vydesene žmurkla. ,,Zabudni na mňa. Už ťa nechcem ani vidieť,“ zvolala a vybehla z dverí ako keby sa na ňu rútil vlak.

Oprel sa chrbtom o gauč a položil pohár na stôl. Nesnažil sa ju dobehnúť. Nechal ju odísť zo svojho života. Bola pre neho tŕňom, ktorý mu uviazol pod košeľou a už ďalej nevidel zmysel s ňou strácať čas. Jediný, kto ho skutočne zaujímal, bola Elena. Uvedomil si, že ju musí vidieť. Už ubehlo pár dní, odkedy odišla k ich starej mame na prázdniny. Jej čas sa blížil a preto ich rodičov požiadala, nech s ňou strávi posledné chvíle jej života. Elena, vždy poslušná, pokorná a láskavá hneď súhlasila a znova sa mu vzdialila. Večer však príde domov a on sa jej už nevedel dočkať. So zamyslením vstal a kráčal k dverám. Keď odchádzal zo svojho prenajatého bytu, neprestával sa usmievať.

Elena sa naklonila nad stolom a zachytila orech, ktorý sa takmer skotúľal na dlážku.  Bola príliš sústredená na to, čo robí a tak si nevšimla mužov roztúžený výraz. Možno, keby o tom vedela, nesprávala by sa tak uvoľnene.

Ondrej si ju pôžitkársky obzeral. Pripomínala mu rozkvitnú čerešňu, ktorá vábi všetkých okoloidúcich. Svetlé vlasy mala upevnené gumičkou a jantárové oči jej svietili bláznovstvom. Krátke bavlnené šaty modrej farby obopínali jej mladú a štíhlu postavu. Okolo krku a pása mala zásteru s motívom sliviek. Lákala ho ako nektár včely a nevedel sa na ňu vynadívať. Vychutnával si ten výhľad, dokým do kuchyne nevtrhla mama.

Olívia rozhadzovala rukami, ako keby sa chystala zabiť muchu. ,,Elena!,“ vykríkla. ,,Už si dávno tie orechy mala pomlieť,“ posťažovala si nahlas a nespokojne pozrela na jej brata. Ten sa rozvaľoval na stoličke ako kráľ a bol duchom neprítomný. ,,A ty, si jej mal pomôcť tie orechy nanosiť zo špajzy! A namiesto toho vyvaľuješ oči bohviekam a tváriš sa, ako keby sa ťa to netýkalo,“ vytkla mu podráždene a pozrela opäť na dcéru. ,,Tvoj brat je úplne k ničomu, Elena. Zaujímajú ho len dievčatá, alkohol a party. V jeho veku by sa mal chovať zodpovednejšie,“ zdôraznila. ,,A hlavne by z neho mal byť osoh,“ vrhla pohľad na mladého muža, ktorý si z jej poznámok nič nerobil.

Po nekonečne dlhej chvíli k nej obrátil zrak. ,,Zbytočne z toho robíš takú drámu, mami,“ prehodil cez plece. ,,Naši susedia sa nezbláznia, ak sa oneskoríme a určite to prežijú. Skôr by ťa malo trápiť, že otec je častejšie preč než doma. A pritom nemá ani zďaleka toľko práce, aby v nej trávil tak veľa času,“ vopchal jej chrobáka do hlavy, čím si vyslúžil jej ustaraný výraz. Až vtedy pochopil, že sa správal príliš ľahkovážne. Všetko dával za vinu Elene v blízkosti, ktorej sa nedokázal na nič poriadne sústrediť. Také niečo však nahlas nemohol povedať.

Jeho mama hlasno vzdychla. ,,Máš pravdu. Tvoj otec je viac preč, ako so svojou rodinou. A ja začínam mať pocit, že je za tým ...“ nedopovedala.

,,Nič za tým nehľadaj, mami,“ vykríkla jej dcéra a položila jej ruku na rameno. ,,Otec má skutočne iba veľa roboty, pretože zastupuje kolegu,“ vyhŕkla bez premyslenia dúfajúc, že ju neodhalí.

Staršia žena sa k nej zarazene otočila. ,,Kto ti to povedal?“

Elena vrhla varovný pohľad na svojho brata. Očami mu dávala najavo, aby bol ticho. ,,Otec mi to prezradil, keď sme spolu naposledy večerali,“ opäť zaklamala, ale tento raz sa jej podaril do hlasu vložiť istejší tón.

Ondrej ju s pobavením sledoval a snažil sa uhádnuť, kam až je ochotná zájsť. Dovolil jej, aby pokračovala vo svojej nevinnej hre a stanovila si vlastné pravidlá. Musel uznať, že pôsobí celkom dôveryhodne. Ale ich mamu by oklamalo aj päťročné dieťa, pretože bola na svoj vek skutočne naivná. Aspoň už vedel, po kom to jeho sestra zdedila.

,,Myslím si mami, že by si si mala ísť oddýchnuť. Neboj sa, tie orechy pomeliem. Do večera budú hotové,“ nežne ju vzala za ruku a viedla do obývačky.

Obrátila k nej tvár. ,,Si si istá, že ti s tým nemám pomôcť? Zvládneš to všetko do dvoch hodín?“

Usmiala sa. ,,Samozrejme. Aspoň môj brat bude k niečomu užitočný,“ žmurkla na ňu a rozlúčila sa s ňou. Keď sa vrátila do kuchyne, všimla si, že z nej brat nespúšťa zrak. Vždy na ňu dával pozor, ale teraz ju jeho pohľad znervóznil. Prešla okolo neho ku kuchynskej linke a neisto sa spýtala. ,,Deje sa niečo? Pozeráš na mňa, ako keby si ma išiel zjesť.“

Ondrej sa hlasno zasmial. Namiesto odpovede však podišiel k dverám a zamkol ich. ,,Všetko je v poriadku, sestrička. Nemusíš sa ničoho báť.“

,,Prečo si zamkol?,“ nechápavo zvolala. Ešte nikdy predtým nič také neurobil.

Mykol plecom. ,,Aby ťa nič nerozptyľovalo. Dve hodiny uplynú ako voda,“ povedal bezvýrazným hlasom.

Jeho slová jej prišli celkom logické, ale napriek všetkému tomu nerozumela. ,,Aha, ďakujem,“ zobrala zo stola misu orechov a položila ich na linku. Zo skrinky vytiahla mlynček a porcelánovú misu. Cez plece pozrela na brata. ,,Ak máš niečo na práci, pokojne môžeš odísť. Zvládnem to aj sama.“

,,Mal by som mať?,“ opýtal sa jej zastreným hlasom.

Pokrčila plecami. ,,Nie som oboznámená tvojim programom. Iba by som ťa nerada zdržiavala od povinností,“ povedala starostlivo a vzala do rúk za hrsť orechov. Vložila ich do mlynčeka a začala ich pomaly mlieť. Bola tak sústredená na prácu, že na chvíľu prestala vnímať okolie.

,,Dopočul som sa, že sa s niekým stretávaš,“ zvolal a oprel sa dlaňami o dres.

Jeho otázka ju zarazila a mlynček zastavila. ,,Odkiaľ to vieš?“

,,Hovorí sa o tom po škole,“ zaklamal, pretože nechcel povedať, že to vie od jej kamarátky Dominiky.

,,To nie je možné,“ zvolala pohoršene. ,,Nikto iný o tom nevie, iba ja, Dominika a Marek,“ nešikovne sa prezradila.

Takže Marek! To meno sa mu vôbec nepáčilo, ale dá si tú námahu, aby zistil, o ktorého sa jedná. Keďže nemusí byť z jej triedy, tak to môže dlhšie trvať. ,,Mala by si si dávať pozor na to, s kým sa stretávaš a komu dôveruješ,“ poradil jej naoko bratsky.

,,Čože?,“ vyorane na neho pozrela. ,,Dominike môžem vo všetkom dôverovať. Nikdy by ma nezradila,“ bránila ich priateľstvo a naježila sa ako dikobraz.

Tlmene sa zasmial. ,,Lenže ty nie si skúsená a nevieš, kto kedy a ako zneužije tvoju úprimnosť. Teda v tvojom prípade neopatrnosť,“ narážal na jej vekovú nezrelosť a bolo mu jedno, že ju urazí.

Zasiahol do čierneho. ,,Ach, ty si ten posledný, čo by mi mal dávať kázne. Nie si môj otec, aby si mi hovoril, čo mám a nemám robiť!,“ vzbĺkla ako sviečka. ,,Tiež sa nestarám s kým spávaš!“

To bola posledná kvapka, ktorú dokázal tolerovať. ,,Vyspala si sa s ním?,“ zrúkol ako nepríčetný.

Uprela pohľad na mlynček. ,,Na to nemáš právo sa ma pýtať.“

Odpovedz mi,“ skríkol a schmatol ju za lakeť.

Elena šklbla rukou, ale nijako jej to nepomohlo. Mala ju ako vo zveráku. Pusti ma,“ šepla.

,,Nepustím ťa, kým mi neodpovieš na otázku,“ odmietol sa podriadiť.

Jeho sestra si vzdychla. Vedela, aký vie byť tvrdohlavý. S prekvapením zistila, že jej naháňa strach. Takého ho vôbec nespoznávala. Akoby to nebol ani jej brat.

,,Nie, nespala som s ním,“ rezignovala. Keď jej uvoľnil ruku, pošúchala si zápästie. Ešte stále na ňom boli otlačky jeho prstov.

,,A ani nebudeš,“ zvolal nekompromisne. ,,Nedopustím, aby o mojej sestre kolovali po škole klebety. Veď vieš, ako dopadnú také dievčatá, ktoré sa hneď s každým vyspia na počkanie.“

Elena sa už vôbec nedokázala sústrediť na prácu. Neveriaco sa k nemu obrátila. Správal sa k nej ako keby za pár mesiacov nebola ani plnoletá. ,,Čoskoro budem mať osemnásť rokov. Ako dospelému človeku mi nemôžeš zakazovať s niekým chodiť.“

,,Môžem!,“ vybuchol. ,,Neznesiem, aby sa o tebe hovorilo ako o šľapke!“

Od prekvapenia otvorila ústa. ,,Ako si na to vôbec prišiel? Marekovi na mne skutočne záleží. Dokonca mi navrhol, že sa po strednej škole môžem k nemu nasťahovať. Vie si predstaviť, že by sme sa zobrali a odišli mimo mesta.“

Ondrej mal pocit, že sa zadusí. Bolo to, ako keby mu niekto odpojil hadičku a on nemohol do pľúc dostať prívod kyslíka. Netušil, ako ďaleko sa jeho sestra vo vzťahu dostala, ale už teraz mal chuť všetkých pozabíjať. Hovorila za neho žiarlivosť a urazená pýcha. Nezniesol predstavu, že sa jej dotkol iný muž. Hlavou mu kolovali skutočne nebezpečné myšlienky. Už nemal dôvod hrať rolu pozorného brata. Nemohol dopustiť, aby o ňu prišiel.  Musí urobiť všetko preto, aby sa rozišli. A to za každú cenu. Aj keby ju mal oklamať.

Zatváril sa ustarane. ,,Mrzí ma, čo ti teraz poviem, ale mala by si sa s Marekom rozísť.“

,,To neurobím,“ zvolala vystrašene. ,,Záleží mi na ňom.“

,,Viem,“ odvetil navonok pokojne. ,,Ale jemu na tebe nezáleží, Elena. Pred ostatnými chalanmi sa vychvaľoval, že ťa dostane do postele. Ak by ťa mal skutočne rád, tak by ťa verejne nezhadzoval.“

Rukou si chytila ústa. V očiach sa jej hromadili slzy. ,,Tomu neverím.“

Kajúcne na ňu pozrel. ,,Je mi to ľúto. Naozaj. Ale zaslúžiš si niekoho ako ...,“ včas sa zastavil, aby sa nepreriekol. ,,Niekoho lepšieho ako je chalan, ktorý ťa neváha očierňovať po celej škole.“

Elena mu nemala dôvod neveriť. Bola neskúsená a on bol starší. A vedel odhadnúť ľudí lepšie než ona. Smutne sa zahľadela do umývadla. ,,Myslela som si, že je ten pravý.“

,,Si ešte príliš mladá,“ zopakoval často opakovanú vetu.

Štuchla do neho prstom. ,,Medzi nami dvoma je len trojročný vekový rozdiel!,“ namietla hlasno. ,,Nemôžeš zo mňa robiť malé dieťa!“

,,Veď ani nerobím,“ bránil sa so smiechom. ,,Ale stále si odo mňa mladšia. Aj keď sú to len tri roky.“

,,Cha!,“ odfrkla a vyplazila mu jazyk. Považovala to za žart a vôbec ju nenapadlo, čo tým docieli.

Keď to jej brat zbadal, nevedel sa ovládnuť. Schmatol ju za ramená a prudkou ňou zatriasol. ,,Už nikdy niečo také neurob, Elena!“

Vydesene sa na neho pozrela. ,,Nerozumiem ti,“ zahabkala a snažila sa ho odstrčiť.

Zovretie nepovolil. ,,Vyplazila si na mňa jazyk! Sama si povedala, že už nie si dieťa. Vystríham ťa, aby si to nabudúce nerobila,“ povedal smrteľne vážnym hlasom.

,,Ale, veď to bolo len zo žartu. Nikdy predtým ti to nevadilo,“ zvolala a chystala sa ho doberať, ale jej pokus úspešne zmaril.

,,Okamžite s tým prestaň!,“ prudšie ňou zatriasol, až sa jej dlhé vlasy rozstrapatili. Keď videl jej zhrozený pohľad, tlmene zanadával. Nechcel, aby sa ho bála, lebo potom by si sotva získal jej náklonnosť. Avšak musel jej dať najavo, kto je z nich dvoch pánom a stanoviť jasné pravidlá. Zahľadel sa jej do jantárových očí. ,,Nepokúšaj ma, sestrička. Už sme z detských topánok vyrástli,“ zvolal a odstrčil ju od seba.

Elena stratila rovnováhu a narazila do steny. Prudký pohyb jej na chvíľu vyrazil dych. Načiahla sa za svojim bratom, ale ten už vychádzal z dverí. Zanechal ju v kuchyni dočista zmätenú a zraniteľnú.

Elena k nemu prichádzala ako sladká vidina. Vždy, keď zatvoril oči, tak ju pred sebou uvidel. Bola krajšia než kedykoľvek predtým. Vyzerala ako zvodná pokušiteľka v nočnej saténovej košeli s odhalenými lýtkami. Nehanebne sa nad ním nakláňala a jantárovým pohľadom ho zvádzala. Neodolal a natiahol k nej ruku. No namiesto jemnej pokožky, pocítil chladný vzduch. Od prekvapenia roztvoril oči a rozhliadol sa okolo seba. V izbe okrem neho nikto nebol. Po Elene nebolo ani stopy. Snažil sa zaspať, ale vôbec sa mu to nedarilo. Neustále sa prehadzoval v posteli. Hlavou mu prebiehali rôzne scenáre, kde sa mu zjavovala len v Evinom rúchu. Hoci ju nikdy predtým nevidel obnaženú nepochyboval o jej dokonalosti. Hoci sa tomu zubami nechtami bránil, jeho vnútorný hlas mu našepkával, aby sa vybral za ňou. Po nekonečnej chvíli sa ho rozhodol nasledovať. Ešte predtým, ako vyšiel z dverí si obliekol flanelový župan. Ako prechádzal cez chodbu, nakukol do maminej spálne. Olívia tvrdo spala, iba vráska nad čelom prezrádzala, že ani počas spánku nenachádza vytúžený pokoj. Jej druhá strana postele bola prázdna. Vôbec ho neprekvapilo, že jeho otec nebol doma. Posledný čas spal bohviekde a ledva sa doma ukázal. Keď sa pretočila na druhý bok, zavrel za ňou dvere. Zamieril na koniec obývacej miestnosti, kde mala detskú izbu jeho sestra. Potešilo ho, keď zistil, že nie je zamknutá. Keď vstúpil dovnútra, okamžite ju zbadal. Potichu k nej podišiel. Vyzerala krajšie než v jeho najsmelších predstavách. Ležala na chrbte a ľavú ruku mala položenú vedľa hlavy. Jantárové oči zakrývali dlhé mihalnice a plné pery mala mierne pootvorené. Keď skĺzol pohľadom nižšie, musel sa v duchu zasmiať. Mala oblečenú spodnú košeľu s motívom Hello Kitty. Očakával by, že ju nájde v sexy košieľke z chladivého materiálu. Napriek tomu bola stále rovnako príťažlivá. Opatrne sa posadil na posteľ, až sa jedna strana pod jeho váhou prehla. Potichu zahrešil. Elenu to však nezobudilo a spala sladko ďalej. Vtisol jej na čelo ľahký bozk a ukazovákom ju pohladkal po hebkom líci. Odvážil sa ju pobozkať na špičku nosa a krátko na pery. Nerátal s tým, že si ho pritiahne k sebe bližšie a ruky mu ovinie okolo krku. Od prekvapenia zažmurkal, pretože si myslel, že sa zobudila. Na tvári mala tajomný úsmev, ale oči stále zatvorené.

Ondrej si pomyslel, že sa jej len niečo sníva. Vedel, že je nerozumné zostávať v jej blízkosti, ale tak dlho po tom túžil. Nevedel si predstaviť, že si odoprie jej dotyky, bozky, objatia a odíde od nej. Nechcel ju zneužiť v spánku, ale jej prítomnosť bola tým najsilnejším afrodiziakom a žiadny muž by nevedel na jeho mieste odolať. Pôvodne sa na ňu chcel ísť len pozrieť a pokochať sa jej krásou. Ale potom, ako reagovala na jeho blízkosť, prišiel o sebaovládanie.

Elena sa naďalej usmievala. ,,Pobozkaj ma, prosím,“ zašepkala zo spánku.

Hlasno si povzdychol a vyhovel jej prosbe. Pritisol ústa na jej pery a skúsene ich skúmal. Chutili ako najsladší nektár a on sa ich nevedel nabažiť. Pocítil silné vzrušenie a bolo pre neho ťažké sa ovládať. Bozkával sa už za svoj život s mnohými ženami, ale ani jedna ho tak veľmi nepriťahovala. A ani pri jednej z nich nestrácal hlavu. A tiež svoje srdce. Žiadna pred ňou nemala nad ním takú čarovnú moc. To iba ona mala na neho taký účinok. Jeho mladšia prekrásna sestra. Odtrhol sa od jej úst a pobozkal ju na jamku na krku. Tak veľmi po nej túžil. A tak dlho si jej telo odopieral.  Bolo tak ťažké pre neho uveriť, že ju drží skutočne v náručí.

,,Ľúbim ťa,“ vyšlo jej z pier. ,,Veľmi ťa ľúbim,“ zopakovala.

Prestal sa jej dotýkať a ohromene na ňu pozrel. Oči mala stále zatvorené. Hovorila zo spánku. Boli to však tie najkrajšie slová, ktoré kedy počul. Pohladkal ju po svetlých vlasoch rozprestretých na vankúši. ,,Aj ja ťa ľúbim,“ vyslovil nahlas bez hanby. ,,A už tak dlho,“ priznal niečo čo tajil aj sám pred sebou.

,,Nechcem bez teba žiť, Marek. Neodchádzaj odo mňa.“

Ondrej na ňu neveriaco pozrel. V tej chvíli mu prišla ako cudzinka. Odtiahol sa od nej, ako keby sa zmenila na jedovatého hada. Takmer vyskočil z postele. ,,Marek?,“ zvolal ohromene a pokrútil hlavou. ,,Celý čas si pri tom myslela na neho?,“ dotknuto sa ozval a z oči mu šľahali blesky.

Elena roztvorila oči, ako keby ju zasiahol šíp. Keď uvidela pri svojej posteli staršieho brata, okamžite sa posadila. Zakryla sa perinou až po krk.  ,,Čo robíš v mojej izbe? Ako ...,,“ zasekol sa jej hlas a v hrdle jej navrela hrča. Zhrozene na neho pozrela. ,,Myslela som, že sa mi to sníva,“ hlesla a uchopila sa za krk. ,,To nebol sen,“ zašepkala a z očí sa jej začali kotúľať slzy. ,,Panebože, prečo si mi to urobil?,“ vykríkla a ťarbavo vstávala z postele. Rukou si pridŕžala periny, aby sa pred ním zakryla, hoci bola oblečená. Neprestávala plakať, až sa jej vzlyk ozýval po celej izbe. Jej brat ju schmatol za ramená a hodil na vankúš. Začala sa brániť, ale držal ju pevne. Proti jeho sile nemala najmenšiu šancu. Mala pocit, že sa zbláznila. Snažila sa mu vykrútiť.

,,Okamžite s tým prestaň, Elena!,“ zrúkol bezcitne a surovo jej stisol ramená.

Zažmurkala od bolesti, ale prestala sa mu brániť. Keď si všimla jeho roztúžený pohľad, očervenela od hanby. ,,Ako si mi to mohol urobiť? Si predsa môj brat! Nemohol si ma tak veľmi pošpiniť. Už sa nedokážem na seba pozrieť ani do zrkadla. Je mi zo seba zle!,“ chrlila na neho v hneve slová, ktoré odmietal brať na vedomie. ,,A najviac zo všetkého je mi zle z teba!“

Od hnevu ofialovel, až sa bál, že ju udrie. Musel sa veľmi prekonávať, aby nepodľahol pokušeniu. Podarilo sa mu to len z posledných síl. ,,Nehovor také veci, sestrička! Nechci, aby som urobil niečo, čo nechcem,“ prísne ju varoval, ale zovretie nepovolil.

Prepukla v hlasný plač. ,,Veď si mi zničil moju povesť. Obral si ma o moju lásku. Ako sa teraz môžem Marekovi pozrieť do očí?!“

Prudko ňou zatriasol. ,,Marek?! Iba on ťa trápi?! A čo ja, Elena? Myslíš vôbec na mňa? A na to, ako sa ja cítim?“

Krútila hlavou, ako keby sa mohla zbaviť narastajúcej bolesti. ,,Ale prečo si si vybral mňa? Mohol si mať hocikoho! Prečo si to musel spraviť mne?!“

Urazene na ňu pozrel. ,,Veď som ťa neznásilnil, kriste pane! Stále si nedotknutá!“  

Očervenela. ,,Ale ja som si svoj prvý bozk predstavovala inak!,“ fňukala.

Široko sa na ňu usmial. ,,Takže medzi tebou a Marekom bola len platonická láska,“ zvolal spokojne. ,,Ani nevieš, ako ma to teší.“

,,Si odporný.“

Mykol plecami. ,,To je mi jedno. Ale som zatiaľ jediný, kto sa ťa dotkol.“

Zlostne na neho pozrela. ,,Ale dlho nebudeš!,“ znova sa skúsila oslobodiť, ale nepustil ju. Začala opäť plakať.

Mal už toho plné zuby. ,,Prestaň s tým, lebo ti dám skutočne dôvod k plaču,“ vyhrážal sa jej, ale nakoniec ju pustil.

Neváhala ani chvíľu a okamžite sa posadila. Odtiahla sa od neho, ako keby ju uštipol. Zakryla sa perinou až po krk a roztriasla sa ako osika. ,,Prosím, odíď z mojej izby. Už viac neznesiem tvoj pohľad,“ povedala prerývaným hlasom a odvrátila tvár.

Ondrej usúdil, že bude najlepšie, keď jej dovolí, aby sa upokojila. Je príliš rozrušená, aby rozmýšľala rozumne. Ešte si zatiaľ neuvedomovala prepojenosť medzi nimi dvoma. Veril, že je to len otázkou času. Vstal z postele a uprene na ňu pozrel. ,,Čoskoro zistíš, že my dvaja patríme k sebe.“

,,Nikdy!,“ buchla malou päsťou do vankúša.

Sklonil sa k nej a pritiahol si jej hlavu bližšie. Zbytočne sa bránila. Nemohla sa mu silou rovnať. ,,Priťahujeme sa, to nemôžeš poprieť,“ zašepkal a vnútil jej dlhý vášnivý bozk.

,,Hnusíš sa mi, Ondrej!,“ skríkla pobúrene a rukou si utrela ústa. Hodila do neho vankúš, ale on sa mu šikovne vyhol.

,,Takmer si sa mi odovzdala,“ pripomenul jej provokatívne.

,,Zneužil si, že som ešte spala! Nič z toho by sa nestalo, keby si ma nenapadol!“

,,ja som ťa nenapadol, Elena! Iba som využil príležitosť,“ opravil ju.

,,To je skoro to isté. Protivíš sa mi! Nemôžem stále uveriť, že som ti to dovolila. Ako si mohol ...,“ nedokončila a oči sa jej zalievali slzami. ,,Si môj brat, mal si ma chrániť. A ty si ma namiesto toho zranil,“ vyčítala mu zlomeným hlasom.

Jej brat sa na ňu pozeral so zúfalstvom v očiach. Za iných okolností by ju vzal do náruče a utešil. Ale v tejto chvíli bol príliš nahnevaný, aby v sebe našiel pochopenie. ,,Čo to nechápeš? Mne na tebe odjakživa záležalo!,“ vyhŕkol bez premýšľania.

Elena iba smutne pokrútila hlavou. ,,Ale ja som predsa tvoja pokrvná sestra! Nemôžeš ku mne cítiť lásku ako ... k žene.“

Sklopil pohľad do zeme. ,,Viem. Ale som proti tej sile bezradný. Nemilujem ťa len ako sestru, ale ako ženu. A nikdy som v tebe sestru ani nevidel,“ priznal zlomeným hlasom.

Pritisla si ruku k ústam. ,,Bože, to je strašné. Až do dnešného večera ma ani nenapadlo...“

Skočil jej do reči. ,,Nikto o tom nevedel. Pred všetkými som to tajil. Pred rodičmi, bratrancom, jeho frajerkou, našimi známymi. Bolo to ťažké, ale nevedel som sa k tomu verejne priznať,“ povedal a pristúpil k nej. Natiahol k nej ruku a prudko si ju pritiahol k sebe. Začala sa vzpierať, ale potom sa upokojila. ,,Už viac nedokážem svoju lásku skrývať. Si pre mňa všetkým, Elena,“ hladkal ju po vlasoch a tisol v náručí.

Oprela si tvár o jeho plece a hlasno vzlykla. ,,Ale to nemôžeš. Som predsa tvoja sestra,“ znova mu pripomenula a snažila sa ho priviesť k rozumu.

,,Si a vždy mojou sestrou zostaneš na papieroch,“ odtiahol sa od nej a pozrel jej do očí. ,,Ale pre mňa budeš už navždy ženou, ktorú neprestanem milovať,“ zvolal a sklonil sa k nej.

Odvrátila tvár. ,,Už nie, prosím! Neznesiem tvoje dotyky! Si môj brat! A aj zostaneš. Choď preč!,“ zvolala prerývaným hlasom.

Ondrej vstal a ustúpil. Nemal dôvod sa znepokojovať. Mal ju tam, kde ju chcel dostať. Marek sa čoskoro stane iba spomienkou. Nebola to pre neho žiadna konkurencia. A on zostane jediným mužom v jej v živote. Navždy. Predtým ako vyšiel z dverí sa k nej otočil. ,,To je iba začiatok. Našej veľkej lásky, ktorú k sebe cítime,“ prehodil cez plece a len tak sa uhol knihe, ktorá ho takmer trafila do spánku.

Oskár sa snažil sústrediť na skriptá do školy, ale jeho myseľ ho nepočúvala. Nevedel sa k učeniu nijako donútiť, hoci mal seriózny záujem sa poctivo na skúšku pripraviť. Nahnevane odhodil papiere na stôl a natiahol sa za kávou. Bola ešte teplá a tak z nej opatrne usrkoval. Jeho mobil začal vyzváňať, ale on na neho iba hodil znechutený pohľad.

Jeho frajerka Laura sa mu snažila odvčera dovolať, ale on ju ostro zrušil. Dnes to skúšala znova, ale opäť na ňu nemal náladu. Keďže poznal jej vytrvalosť, ani trochu ho neprekvapilo, že to ešte nevzdala. Vždy muselo byť po jej, aj keby tanky padali. Aspoň v tejto jednej veci sa dokázali zhodnúť. Po intelektuálnej stránke si s ňou nemal čo povedať, dokonca sa pri nej až nudil. V posteli sa však jej táto nevýhoda vykompenzovala a vždy mu priniesla maximálne uspokojenie. Hoci už dlhšie uvažoval, že sa s ňou rozíde, práve tento dôvod ho presvedčil, aby to s ňou nejaký čas vydržal. Ich vzťah nebol založený na dôvere ani láske, iba na obyčajnej potrebe byť s niekým, s kým je človeku dobre. Avšak jej dobiedzanie mu začalo ísť poriadne na nervy a preto sa rozhodol, že jej nedvihne. Nemal chuť s ňou rozoberať svoje vnútro a vysvetľovať jej, že ich vzťah začínal považovať za vtip. Navyše sa zamiloval do inej ženy. Mala iba jedinú chybu. Bola zasnúbená.  

Spomienka na ňu mu nijako k dobrej nálade neprispela. Začínal sa cítiť ešte mizernejšie než predtým. Hlavou mu vírila včerajšia noc a nevedel sa tej predstavy nijako zbaviť. Nedokázal zabudnúť na sladké pery, zvodné telo a na vášnivé dotyky. Už celé mesiace ju túžil zovrieť v náručí, ale ani by ho nenapadlo, že to môže byť tak krásne. Jediná vec, ktorá mu bránila v dokonalom šťastí bol jej snúbenec. Teraz už vedel, že pre ňu neznamená až tak veľa, ale predstava, že Etela je zasľúbená inému neuveriteľne bolela. Akoby sa jeho srdce zlámalo na tisíc kusov a každý z nich sa mu zarýval do pokožky. Potriasol hlavou, aby sa toho prízraku zbavil, ale držal sa na ňom ako kliešť. Prihováral sa mu zlomyseľným hlasom a ubezpečoval ho o tom, že s vysnívanou ženou nebude nikdy šťastný. Zapchal si pred ním uši, ale vysmieval sa mu tak hlasno, až mal pocit, že mu roztrhá bubienky.

Oskár sa tak prudko postavil, až skoro prevrhol šálku na zem. Zachytil ju v poslednej chvíli a položil bezpečne na miesto. Včera sa s ňou niekoľkokrát miloval a tak jej doprial oddych. Nepochyboval, že už je dávno hore. Zatúžil uspokojiť svoju zvedavosť. Nevedel sa dočkať, kedy ju znova uvidí a zovrie v náručí. Ešte sa predsa nevydala. Ak sa mu ju podarí presvedčiť o svojich citoch, tak ju získa pre seba. Zamieril k schodisku s úmyslom ísť za ňou, ale práve schádzala dolu. Keď ho zbadala, najprv sa zarazila, ale potom sa osmelila. Zišla až dole a pevne zovrela v rukách cestovnú tašku. Muž si ju okamžite všimol a prepadla ho úzkosť. Etela sa od neho chystala odísť! Práve po tom, čo sa medzi nimi v noci stalo.

Natiahla k nemu ruku. ,,Chcela som sa s tebou rozlúčiť.“

Akoby ho niekto zasiahol do rebier. ,,Rozlúčiť?“

Prikývla. ,,Áno. Musíme sa rozísť. Teda, ukončiť naše stretávanie. Nie je vhodné, aby sme boli spolu.“

Zachytil jej zápästie, keď zamierila k terase. ,,Mali by sme sa o tom porozprávať, Etela,“ povedal navonok pokojne, hoci vo vnútri to v ňom vrelo. Pri pohľade na batožinu sa mal problém ovládnuť.

Otočila sa k nemu a zvolala. ,,Včerajšiu noc, neľutujem. Obaja sme to chceli. Ale teraz mi dovoľ odísť.“  

Pevnejšie jej zovrel ruku. ,,Kam si sa vybrala?,“ vyzvedal ako žiarlivý manžel. ,,Ideš za ním?“  

Neodpovedala.

Ešte viac ho to rozhnevalo. ,,Odpovedz mi, Etela!“

Vyšklbla sa mu. Cítila sa dotknutá jeho ostrým tónom. ,,Nemáš právo sa ku mne takto chovať.“

Zahanbene sklopil zrak. ,,Prepáč, asi som to prehnal,“ zašepkal a pustil ju. ,,Iba sa neviem zmieriť s tým, že sa vydáš za iného. Ja o teba predsa nechcem prísť, Etela. Vieš, čo k tebe cítim.“

Žena sa cítila pohnutá jeho slovami. Milovanie s ním pre ňu tak veľa znamenalo. Nebol síce jej jediným mužom, ale bol to muž, ktorému sa oddala z lásky. Túžila s ním zostať už naveky. Ale zároveň nemohla zabúdať na svojho snúbenca. Ak by sa dozvedel o jej nevere, tak by jej to v živote neodpustil. A ona musela žiť s tým pocitom, že ho podviedla. A ak jej raz na to príde, nebude zapierať a povie mu celú pravdu. Podľahla láske, ktorá ju celkom odzbrojila a zanechala v jej živote veľkú spúšť. Ale napriek tomu bola šťastná, že to mohla zažiť. Svojho snúbenca neľúbila, ale poznali sa od strednej školy a nejako ich osud zviedol dokopy. Napriek tomu nechcela nikomu ublížiť. Ako sa tak na neho dívala, pukalo jej srdce od žiaľu. Jeho utrpenie vnímala ako vlastné. Vedela, že by to nemala robiť. Nebolo správne utešovať muža, ktorý nebol jej snúbencom. Ale rovnako nebolo správne, aby sa s ním vyspala. Namiesto výčitiek svedomia, podišla k nemu a objala ho okolo krku. Zabudla na okolitý svet a aj na to, že sa bude vydávať. Zo srdca jej niekto vymazal minulosť, spomienky a ponechal jej iba prítomnosť. Hoci prchavú a nestálu, no predsa tak prekrásnu.

Oskár ju nežne pobozkal na čelo. ,,Vždy ťa budem ľúbiť.“

Rozcítene sa pritúlila k nemu. ,,Navždy?“

Prikývol. ,,Aj po smrti,“ usmial sa.

Pokúsila sa tiež cez slzy usmiať. ,,Ďakujem ti, Oskár.“

Nechápavo zdvihol obočie. ,,Za čo?“

Pohladkala ho po tvári. ,,Za to, že si ma v tomto živote tak miloval.“

,,V tomto živote?“

,,Áno. V tomto živote. Pretože smrťou sa náš život nekončí. Pokračuje. Lenže my v tomto živote nemôžeme byť spolu šťastní,“ povedala vážnym hlasom.

Zamyslel sa nad jej slovami. ,,Ako to myslíš, Etela? Chceš odísť za snúbencom? Napriek všetkému, čo k sebe cítime?,“ opýtal sa neveriaco, pretože už nepochyboval, že jej na ňom záleží.

Uprene sa mu pozrela do očí a vymanila sa mu z náručia. ,,Áno, za ním. Ale nestrácaj nádej. Láska si k tebe nájde cestu. Len ju musíš ponúknuť tomu, kto ju opätuje.“

Pri jej slovách sa zháčil.  ,,Ja chcem iba teba,“ zvolal vášnivo.

Chystal ju objať, ale nedovolila mu to. ,,Musíš ma nechať odísť, Oskár. Nájdi svoje vlastné šťastie. Nie som v tomto živote ženou pre teba.“

Bál sa, že tú bolesť neprekoná. ,,Nedokážem to, Etela. Nechcem o teba prísť.“

Usmiala sa na neho. ,,Dokážeš! A všetko čo budeš chcieť,“ dodávala mu sebadôveru. Musím už odísť. Nezabudni, že láska si k tebe cestu nájde,“ zvolala a odchádzala k dverám. Naposledy sa obzrela cez rameno. ,, A odpusť mi, že som ťa nemohla spraviť šťastným, ako si zaslúžiš.“

Oskár stál na mieste a díval sa za ženou, ktorú ľúbil. Mal chuť sa rozbehnúť, ale bol ako hypnotizovaný. Nezmohol sa na jediný krok a sledoval, ako mizne z jeho života.

Oliver odchádzal z kliniky ako vymenený. Celým jeho telom vibrovala energia, ktorú predtým nikdy nevnímal. Bolo to, ako keby zomrel a zrazu vstal z mŕtvych. Hoci tomu predtým neveril, tak musel uznať, že na neho mala terapia blahodarné účinky. Niečo sa s ním určite dialo, pretože mal chuť letieť až nad oblaky. Pri tej predstave sa zasmial, nakoľko sa nachádzal na poslednom poschodí. Podišiel k výťahu a pozrel na náramkové hodinky. S prekvapením zistil, že mešká do práce. Rozhodol sa nespanikáriť a objednať si taxík. Ako tam tak čakal, na chvíľu mal pocit, že sa čas zastavil. Všetko sa akoby spomalilo a krúžilo pred ním v pomalých bublinách. Chodba, priestor, vôňa, už sa na veci okolo seba pozeral inými očami. Bolo to až desivé, pri vedomí, že je to skutočné.

Na výťah čakal celú večnosť. Nespokojne zamieril k schodom s úmyslom zdolať jedenásť poschodí. V tom sa z dverí, z ktorých on vyšiel len pred nedávnom vynorila usmievavá blondínka. Vyžarovala okolo nej zvláštna aura, ktorá sa nedala prehliadnuť. Na pohľad pripomínala éterickú bytosť, ktorá si odbehla z lesa škriatkov.

,,Dobrý deň,“ pozdravila ho zdvorilo a oči jej zasvietili.

Ondrej sa ju chystal pozdraviť, keď sa náhle zarazil. Mala jantárové oči! Presne také isté, aké vídal na žene zo svojich vízií. Skutočnosť ním tak otriasla, až na ňu doslova civel.

Dotyčná sa hlasno zasmiala. ,,Ach, prepáčte, asi som sa zabudla upraviť,“ prešla si rukou po hladkých vlasov a zastrčila si uvoľnený prameň za ucho. ,,idete výťahom? Môžeme ísť spolu,“ navrhla.

Konečne sa mu podarilo spamätať. Hlasno si odkašľal. ,,Prepáčte, ale mal som pocit, že vás poznám ...,“ chystal sa povedať zo svojich snov, ale včas sa zastavil ,,z videnia.“

,,To je možné,“ povedala tajomným hlasom. ,,Boli sme spolu v jednej miestnosti.“

Vytreštil oči. ,,Čože?! Kedy?“

,,Na klinike regresnej terapie,“ odpovedala pohotovým hlasom.

Panebože! Prebehol mu pot po chrbte. Musí si o ňom myslieť, že je blázon! Snažil sa jej to rýchlo vysvetliť, ale neznáma ho predbehla.

,,Och, nebojte sa. Nič som nepočula. Bola som za stenou. A aj keby, je to váš život. A iba vy rozhodnete, ako ho prežijete.“

Zamrkal. Jej slová mu pripomínali liečiteľkinu verziu. Iba netušil, odkiaľ by sa dozvedela, čo mu povedala, keď to nemohla ani počuť. ,,Vôbec som netušil, že ste hneď vedľa. Teda, v druhej miestnosti,“ opravil sa rýchlo.

,,To je v poriadku. Zrejme sme obaja prišli po rovnakú odpoveď.“

Zaujala ho jej reakcia. ,,A našli ste ju?“

Venovala mu záhadný pohľad. ,,Na to mi musíte odpovedať vy. Našli ste ju?“

Opäť mal pocit, že ho niekto udrel kladivom po hlave. Čím to len bolo, že ho tá žena privádzala do rozpakov? Akoby ju už poznal celé storočia.

,,Totiž. Ani sám neviem,“ odpovedal zarazene.

,,To je škoda,“ zatvárila sa sklamane. Potom mu podala ruku. ,,Inak, volám sa Eleonóra.“

Aké zvláštne meno,“ preblesklo mu mysľou. Ani si neuvedomil, že to povedal nahlas. Mierne sa začervenal.

,,Ach, to nič. Pobavilo ma to. Vždy mi každý hovoril, že je celkom obyčajné.“

Ondrej z nej nedokázal spustiť zrak. Bola ako magnet, ktorý ho k sebe priťahoval. Netušil, ako dlho s ňou stál pred výťahom. Bolo až podozrivé, že okolo neboli žiadni ľudia a zostali na poschodí sami dvaja. Napočítal tam minimálne sedem ordinácií.

,,Idete tiež dole?,“ čítala mu myšlienky a privolala výťah.

 ,,Neprivolal som ho?,“ prekvapene sa opýtal skôr seba, než jej. Bol presvedčený o tom, že to určite urobil.

,,Nič sa nedeje, urobila som to za vás,“ usmiala sa.

Oliverovi sa podarilo rýchlo odoslať svojmu kolegovi správu cez mobil, že bude meškať. Nepochyboval, že sa dostane k jeho šéfovi. Síce patril medzi zodpovedných a dochvíľnych zamestnancov, ale niečo mu našepkávalo, aby tú ženu neopúšťal. Rozhodol sa počúvnuť intuíciu. Až vtedy si uvedomil, že sa jej nepredstavil. ,,Inak, volám sa Oliver.“

,,Teší ma,“ usmiala sa a zamierila do výťahu. Poslušne ju nasledoval.

Keď sa ocitli na prízemí, milo sa na neho usmiala. ,,Tak, teda Oliver. Snáď sa ešte niekedy uvidíme.“

V mužovi sa niečo pohlo. Nevedel síce pochopiť, čo sa s ním deje, ale cítil, že mu na tej žene záleží. Zbieral všetku svoju odvahu, aby sa jej zveril so svojimi pocitmi. Chvíľu s nimi bojoval.

Otočila sa k odchodu, ale on ju jemne chytil za pažu. Prekvapene sa  k nemu otočila. Potom sa široko usmiala. ,,Čítate mi myšlienky, Oliver. Pôjdeme spolu na kávu? Hneď vedľa je útulná kaviareň. A ja nemám teraz žiadny program, lebo mám voľno.“

Opätoval jej úsmev. ,,Áno, budem rád.“