Ako sa nezblázniť zo sociálnej siete ... (2017)

Foto: Kyria Photography (Fcb)

Nebolo to tak dávno, čo sme trávili čas na lavičkách v parku, išli sme si sadnúť do reštaurácie alebo sme sa len tak prechádzali po lese. Avšak osobný kontakt čoraz viac vytláčajú sociálne siete, ktoré si suverénne držia prvenstvo v celom svete. Nech sa už jedná o akúkoľvek situáciu, tak sa najprv s ňou podelíme na internete, až neskôr o nej povieme svojim blízkym. Či už je to dovolenka pri mori, novonadobudnutý vzťah alebo vyformovaná postava z poctivej driny vo fitnesse. Pomaly nie je okamih, ktorý by sme nechceli zaznamenať a podeliť sa s ním s ostatnými. Lenže neraz to nie je zopár ľudí, ale tisíce a nie každý z nich môže byť naším skutočným priateľom. Avšak napriek tomu je potláčaná intimita z každej strany a my chodíme pravidelne s vlastnou kožou na trh.

A plní eufórie z toho, koľko máme priateľov na sociálnej sieti a koľkí z nich nás pravidelne sledujú a vedia o našom každom pohybe, že veľmi tragicky berieme, ak nám nejaký z nich len tak vypadne. Stratí sa z nášho zoznamu priateľov zo dňa na deň a preruší s nami kontakt. Vôbec netušíme prečo to urobil alebo čo ho k tomu viedlo, pretože vidíme iba to, že už medzi našimi priateľmi nie je a nám svieti na facebooku číslo o jedného človeka menej.

A keď sa to stane, tak to pomaly prežívame ako blížiacu sa tretiu svetovú vojnu a sme presvedčení, že nič katastrofálnejšie nás nemohlo postihnúť. A pritom sa náš život nijako nezrútil, len máme o jeden kontakt menej, no to neznamená, že ten človek s nami už nechce mať nič spoločné. Ak nám niekto vypadne z priateľov, sú na to rôzne dôvody. Buď je to tým, že si pretriedil friendlist a nechal si len tých, s ktorými je v pravidelnom kontakte. Môže byť za tým, že odcestoval a tak skoro sa nevráti a tak si nechal len tých najbližších. Taktiež to môže byť prípad, kedy sa mu niečo závažné stalo a jednoducho chcel ostať sám a netúžil byť nikým vyhľadávaný. Ak to bola krátkodobá známosť, tak na nás mohol pokojne zabudnúť, lebo sme s ním dlhší čas neprehovorili. Ale taktiež je možnosť, že sme sa mu s niečím sprotivili, znechutili a tak si nás radšej odstránil z priateľov, ako keby nás tam mal nasilu držať proti svojej vôli.

Ako neprísť o zdravý rozum, ak si nás niekto dá len tak preč ...

Život prebieha vonku, nie na monitore

V prvom rade si treba uvedomiť, že to čo môžeme zažiť vonku, nám nikdy nevynahradí počítač. Aj keď zvykneme pridávať na svoj profil neraz aj to, čo sme raňajkovali, tak tu stále platí pravidlo: niet nad osobný kontakt. Takže, ak si nás náhodou niekto z priateľov dá preč, nemusíme byť z toho nešťastní. Vždy sú spôsoby, ako ho niekde stretnúť, spojiť sa s ním cez niekoho alebo ho jednoducho vyhľadať a napísať mu správu, kde sa ho priamo opýtame, prečo si nás dal preč. Treba vždy brať do úvahy dôležitú vec a tou je, že ak niečo skončí na internete, to neznamená, že to nemôže mať v reálnom živote pokračovanie. A predsa len horúca káva, na ktorej je lahodná šľahačka alebo pena sa lepšie popíja s kamarátkou v kaviarni, ako keď jej pošleme do správy symbol.

Priateľ je už pomaly, aj okoloidúci na ulici

Ešte v začiatkoch sociálnej sieti si užívatelia pridávali do priateľov len tých ľudí, s ktorými udržiavali aj osobný kontakt v realite alebo ich nejakým spôsobom dobre poznali. No, v dnešnej dobe sa mladí ľudia stretávajú na rôznych miestach, či už sú to akcie, dobročinné podujatia, kiná, reštaurácie, koncerty, kurzy ..., kde majú možnosť spoznať niekoho zaujímavého. Ich neobmedzené možnosti im dávajú šancu získať veľký počet priateľov. A tak sa veľa krát stane, že naším priateľom sa stane človek, ktorého v ten deň spoznáme na ulici a zistíme, že s ním máme niečo spoločné. Môže to byť, s ktorým máme rovnakých priateľov alebo sme ho niekde už videli, prípadne si v niečom rozumieme. A tak je prirodzené, že ak toho človeka už viac neuvidíme, časom si nás sám dá preč z priateľov alebo v opačnom prípade to urobíme aj my. Nie je to však samozrejme pravidlo

Medziľudské vzťahy sa nemusia výrazne budovať

Zatiaľ čo máme priateľov z detstva, zo školy zo sídliska, s ktorými sme si roky museli budovať vzťahy, tak na internete to nie je žiadna podmienka. Stačí, ak nás niečo s niekým spája a je úplne nepodstatné, aký dlhý čas toho človeka poznáme, veľmi jednoducho sa stane naším priateľom. Lenže to nie je úplne tak skutočné priateľstvo, pretože sme s tým človekom nič nezažili, nič nezakúsili, nebol pri nás vtedy, keď sme ho potrebovali, neobjal nás, keď sme mali slzy v tvári a necítili sme jeho radosť, keď sme sa úprimne tešili. A preto také priateľstvo sa nedá porovnávať s takým, ktoré sa buduje roky. A to len tak niečo nezbúra, pretože to puto je založené na pevnom základe.

Vymazal si len naše konto, nie nás samých

Upokojujúcou myšlienkou nám môže byť skutočnosť, že si odstránil len účet, ktorý je virtuálny. Nijakým spôsobom nám v realite neublížil a nemá dôvod sa nám za to vyhýbať. Možno je to síce na začiatku ťažké prijať, ale v skutočnosti sa nič také hrozné nestalo. A ak mu na nás naozaj záleží, tak si ku nám nájde cestu aj bez toho, aby sme mu svietili svojou figúrkou s menom v zozname. Veľakrát sa na internete niečo skončí, no v skutočnom živote to vôbec nič neznamená.

Ozajstné priateľstvo žiadna sieť nezničí

Treba si uvedomiť, že život mimo sociálnych sietí pokračuje a nekončí. Ak si nás aj niekto dá náhodou preč, tak to neznamená, že s nami skončil v živote natrvalo. A to z jednoduchého dôvodu. Pevné priateľské puto založené na dôvere a úprimnosti len tak nezanikne, ak niekto stlačí tlačidlo ,,delete." Také priateľstvo nie je podmienené lajkovaním, zdieľaním, ani častým komentovaním. Vzniklo, pretože sa vaše duše rozhodli otvoriť svoje vnútro a stať sa súčasťou spoločného príbehu.

Foto: Kyria Photography (Fcb)