Prostitútka (2020)

Foto: Kyria Photography (Fcb) 

Pre mužov si stále tovar,

ktorí tak radi skúšajú,

nejeden ťa hlúpo zdolal,

tak ako sochu vyhranú,

ponúkaš im svoje telo,

vládne mu rozkoš divoká,

vítaš ich dotyky vrelo,

cudnosť sa slabo mihotá,

si ako vyžitá handra,

pri ktorej často bodujú,

kričí z teba túžba hladná,

keď ho vášnivo zasunú,

mnohí sa s tebou vyspali,

chytali ťa asi všade,

cítili sa ako králi,

srdce im zamrzlo v ľade,

červeným rúžom sa natrieš,

už v zrkadle každé ráno,

obrní ťa tvrdý pancier,

hoci hlasno stonáš áno,

ako tak známa reklama,

klienti stoja v zástupe,

výčitka je ti neznáma,

ak ti na dvere zaklope,

hodnotu veru nepoznáš,

tvoja duša je predajná,

vnára sa do teba boháč,

vždy keď ťa niekde vypátra,

osud ti podhodil kocky,

nikto ľútosť už necíti,

a každý bozk chutí božsky,

dokým sa krutosť nevnúti,

jej návšteva nosí rany,

ako ostrá šabľa bodá,

hriech ťa aj tak lačne mámi,

darmo ťa volá obroda,

ako neviestka si príma,

za mizivé prachy šústa,

aj ten zhora sa rád díva,

na tvoje zvrátené ústa. 

Text: Patrícia Brestovanská